Adrian Gubčo 05.03.2020 08:30

Floriánka je už vo výstavbe, ide o dobrý príklad predmestskej zástavby

Záhorská Bystrica prežíva aktuálne bezprecedentný rozvoj, po ktorom sa historická vidiecka obec premení na veľkú štvrť predmestského charakteru. Podstatná časť nových projektov sa buduje na zelenej lúke mimo pôvodnej zástavby, je tu však aj výnimka: obytný súbor Floriánka, ktorý prepojí dve časti obce a doplní ju citlivou, no pritom modernou štruktúrou.

Záhorská obec patrila historicky k najbohatším v zázemí Bratislavy – v 18. storočí tu žilo až 1,5-tisíc obyvateľov, čo bol pomerne vysoký počet. Z minulosti sa tu zachovalo viacero pamiatok vidieckej architektúry, ale aj prakticky nenarušená štruktúra uličiek s hustou zástavbou. V roku 1972 sa obec pričlenila k Bratislave, našťastie ju však nepostihla deštrukcia, ktorá ovplyvnila podobu niektorých iných obcí, ktoré do mesta postupne vrástli.

Jedným z dedičstiev minulosti je aj absencia zástavby v priestore medzi Pútnickou ulicou a Ulicou československých tankistov. Až donedávna sa tu nachádzali políčka a záhrady, to sa však teraz mení. Developer Floriánska s.r.o. tu totiž rozbehol výstavbu projektu Floriánka, menšieho, no príkladného projektu výstavby rodinných domov.

Kvalitným tento projekt robí citlivosť k pôvodnej obci, kedy developer prepojil dve časti Záhorskej Bystrice upokojenou ulicou bez toho, aby boli nutné akéľkovek asanácie. Rozloženie ulíc vnútri areálu pripomína typický lokálny urbanizmus, kde pred vstupmi do súboru viacerých dvorov vznikli akési námestíčka, ktoré pôvodne slúžili pravdepodobne na otáčanie povozov. Architekti z kancelárie Architekti Šebo Lichý túto ideu prevzali, do stredu takéhoto námestíčka bude osadený menší parčík.

Okolo neho bude zoskupených 24 jedno- alebo dvojpodlažných domov v radovej zástavbe a ujednotenými základnými princípmi architektúry. Domy sú štvor- až päťizbové, developer poskytuje pomerne veľkú flexibilitu vo výbere finálneho rozsahu domu – navrhnuté sú totiž v modulárnom systéme, umožňujúcom pridať alebo odobrať jednotlivé prvky. V ponuke bola aj možnosť ovplyvniť materiálové prevedenie fasád alebo doplnenie niektorých architektonických prvkov a vybavenia.

V kontexte Bratislavy ide o netradičné riešenie a ešte dávnejšie developer deklaroval, že sa stretlo so záujmom klientov. Doteraz je však predaných len osem domov a ďalších šesť je rezervovaných. Desať domov tak ostáva voľných, čo nie je v čase, kedy sa už spúšťa ich výstavba, ideálne, developer však vysvetľuje, že v prípade rodinných domov ide o úplne štandardný postup - klienti totiž pristupujú k výberu zodpovednejšie. 

V areáli už totiž bola vybudovaná infraštruktúra, dopravná i technická, a začína sa so samotnou realizáciou domov v prvej etape projektu. K tej patria už predané domy, postaviť by sa mal pavdepodobne aj vzorový dom. Interiéry do neho navrhla mimoriadne kvalitná kancelária Cechvala Architects.

Problémom tak ostávajú pravdepodobne ceny, ktoré sú vyššie, ako tomu bolo v prípade konkurencie v projekte Záhorské Sady, kde taktiež vznikli radové rodinné domy, hoci tieto sa predávali v inej trhovej situácii a v menej dobudovanej lokalite. S postupom výstavby každopádne predpokladám, že sa situácia zlepší. Prvé domy by teoreticky mohli byť dokončené už v priebehu tohto roka.

Floriánka prepája staršie časti obce a bude vhodne dopĺňať existujúcu štruktúru. Zdroj: Floriánka s.r.o.

Napriek zatiaľ pomerne pomalému predaju, Floriánku považujem za ideálny príklad toho, ako pristupovať k výstavbe v predmestskom prostredí. Obytná zóna prepajá rozdelné časti obce, rozširuje verejný priestor a nie je žiadnou uzavretou komunitou, čo je bohužiaľ čoraz častejší prípad u developmentov podobného charakteru. Pozitívne vnímam aj dobrú úroveň architektúry, jej jednotný koncept, absenciu oplotení či decentnú materialitu. Vidiecke prostredie sa takto vhodným spôsobom doplní.  Naostatok, developer zrealizoval niekoľko vyvolaných investíciií (novú kanalizáciu na Ulici československých tankistov a kanalizačné prípojky pre staršie domy), takže projekt prospeje aj lokálnej komunite.

Bolo by možné spomenúť ešte jednu zásadnú pozitívnu vec, ktorou sa Floriánka vyznačuje – a tou je dobrá hustota zástavby, ktorú projekt má vďaka radovej zástavbe. Nízka hustota zástavby je jedným z najväčších problémov predmestských oblastí, keďže veľké vdialenosti a nízky počet obyvateľov neumožňujú efektívne zabezpečovanie verejnej dopravy, ekonomickú prevádzku občianskej vybavenosti ani udržateľnú správu verejnej infraštruktúry. K dôsledkom patrí závislosť na automobilovej doprave či výstavba veľkých nákupných centier, ktoré potom vysávajú komerčný život aj z iných častí mesta.

Vzťahu hustoty a kvality života sa obšírne venujú viaceré publikácie, z nášho prostredia je obzvlášť prínosná kniha Sídelní kaše od českého architekta Pavla Hniličku. Ten podrobil súčasné predmestia v Česku – čo ale vo veľkej miere platí aj pre Slovensko – tvrdej kritike, no pokúsil sa stanoviť aj kritériá pre vhodnú mieru zástavby v prípade, že ľudia chcú žiť v rodinnom dome.

Z jeho porovnaní mu ako ideálna hustota pre predmestské oblasti vychádza hodnota 80-100 obyvateľov na hektár, čo by sa dalo dosiahnuť budovaním štvrtí pozostávajúcich z dvojpodlažných radových rodinných domov pri priemernej obsadenosti tri osoby na obytnú jednotku. Takáto hustota umožňuje obsluhu štvrte verejnou dopravou, vyznačuje sa poklesom nákladov na energie a keby na rovnakej ploche vznikli individuálne rodinné domy, náklady na správu by boli pre obec či mestskú časť o 50% vyššie.

Ide o dôležité poznatky, ktoré treba v období klimatickej krízy a transformácie ekonomiky zaviesť do plánovacej praxe. Ak už nemožno zabrániť suburbanizácii, potom by táto mala byť aspoň dobre pripravená a nespôsobovať takú enormnú záťaž. To sa dá dosiahnuť plánovaním, ktoré by umožňovalo len výstavbu „radoviek“ v nornálnej uličnej štruktúre (bez uzavretých a slepých ulíc) a individuálnych domov len v prípade masívnych kompenzácií, ktoré by slúžili na nápravu problémov, ktoré takáto zástavba spôsobuje.

Nanešťastie, radová zástavba nie je taká častá, ako by mohla byť. Práve projekty ako Floriánka by však mohli ukázať cestu – presne takto majú vyzerať predmestské oblasti. Inšpirovať by sa mali aj ostatní developeri, spoločne s tvorcami a objednávateľmi územných plánov. Cesta je v efektívnejšom využívaní priestoru, a to naprieč celou krajinou.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.