Výstavba v novom centre Bratislavy rýchlo napreduje. O niekoľko mesiacov sa začnú sťahovať obyvatelia do ďalších projektov, iné sa rozostavajú a viaceré sa plánujú. Z lokality sa stáva miesto dochádzky a života desaťtisícov ľudí. Downtown tak potrebuje kvalitné dopravné vybavenie, ktorým má byť kontroverzná električková trať.
Hoci development, zvlášť v oblasti rozvoja bývania, aktuálne nezažíva najlepšie časy, bratislavského downtownu akoby sa to netýkalo. V bývalom priemyselnom srdci mesta pokračuje horúčkovitá transformácia na nové komerčné srdce metropoly. Do konca desaťročia by tu mal pribudnúť štvorciferný počet bytov, päťciferný počet metrov štvorcových obchodných priestorov a šesťciferný počet metrov štvorcových kancelárskych plôch. Očakávať možno aj výstavbu nových mrakodrapov.
To všetko je predpokladom pre obrovskú návštevnosť lokality, keďže sa stane miestom práce či trávenia voľného času pre obrovské množstvá ľudí z celého mesta aj jeho zázemia. To vyvolá mimoriadny tlak na dopravnú infraštruktúru, ktorá je dnes nedostatočná. Do downtownu vedú cesty s obmedzenou kapacitou, ktoré nemožno – a ani by to nemalo byť žiadúce – donekonečna rozširovať.
Riešením je tak dotiahnutie kapacitnejších systémov verejnej dopravy, ktorými sú v bratislavskom prípade predovšetkým električkové trate. Mestská sieť toto územie obchádza, keďže v minulosti nebol taký dopyt po zabezpečení prepravy robotníkov do miestnych podnikov. Dnes sa situácia dramaticky mení, na čo strategické a územné plány dosiaľ nereflektovali (ak nerátame dávno prežitú víziu výstavby linky metra).
Náznak zmeny prišiel v rokoch 2017-2018, keď sa veľká prestavba územia prvýkrát dostala do veľkých médií. Developeri HB Reavis a J&T Real Estate vtedy žiadali o udelenie štatútu významnej investície pre svoje mohutné zámery, pričom ako protiváhu pre verejnosť sľubovali vybudovanie nových dopravných spojení. HB Reavis prišiel s netradičnou víziou lanovky ponad Dunaj, JTRE s realistickejšou električkovou traťou.
Mesto odmietlo uľahčiť developerom prípravu ich projektov, električková trať od JTRE však z éteru nezmizla. Koncepcia spoločnosti totiž očividne dávala zmysel: okrem napojenia uvažovaného Nového Lida na pravom brehu Dunaja sa počítalo aj so vznikom trate po Pribinovej a Košickej ulici, ktorá by prepájala dve kľúčové radiály – Petržalskú a Ružinovskú – a obsluhovala nové projekty, vrátane najväčšieho nákupného centra na Slovensku, veľkých rezidenčných komplexov a do istej miery aj autobusovú stanicu.
Mesto sa rozhodlo v roku 2019 zanalyzovať možnosti alternatív vedenia tratí v území a dospelo k záveru, že návrh od JTRE je najvýhodnejší z hľadiska potrieb lokality. V tomto smere začalo realizovať kroky k tomu, aby sa električková trať mohla stať realitou čo najskôr. Aktuálne je už zanesená do Územného plánu, prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a pracuje sa na príprave podrobnejšej dokumentácie v spolupráci s JTRE.
Napriek tomu nie je cesta k výstavbe ani zďaleka priama – proti vzniku novej trate je Slovenské národné divadlo (SND), ktorého partnerom v tomto smere bolo aj Ministerstvo kultúry SR (MK SR). Inštitúciám sa nepozdáva vedenie po Pribinovej popred novú budovu SND. Predstavitelia divadla vyjadrili obavu, že premávka električiek by hlukom aj vibráciami narúšala predstavenia aj skúšanie v jeho priestoroch, pričom upozorňujú na skúsenosti s traťou v susedstve Reduty. SND podporili viacerí aktivisti, ktorí dodávajú, že podľa nich dôjde k narušeniu architektúry priestoru pred divadlom a ohrozeniu ľudí na pešej zóne.
Nesúhlas SND a MK SR je významný. Sú totiž vlastníkmi pozemkov pred divadlom, po ktorých má viesť aj nová trať. Bez ich kladného postoja nie je možné mimoriadne dôležitú trať, na ktorej môže stáť mobilita v novom centre Bratislavy, postaviť.
Svojim odporom k zámeru električkovej trate sa netajila bývalá ministerka kultúry Natália Milanová. K projektu z jej strany zazneli aj mimoriadne silné vyhlásenia, napríklad „radšej žiadna električka ako električka pred SND“. Argumentovať sa snažila aj tým, že ako žena a matka nesúhlasí s narušením pešej zóny, ktorú považovala za unikátny verejný priestor.
V priebehu minulého roka dokonca predstavila spoločne s aktivistami alternatívny návrh vedenia trate, ktorej variant počítal s jej zahĺbením v dĺžke asi 800 metrov, pričom by koridor obchádzal budovu SND zo severu. Podľa aktivistov ide o jediné možné riešenie, keďže pôvodný návrh mal byť svojou deštrukciou podľa nich podobný vplyvu Mostu SNP na historické centrum mesta. Magistrát tento návrh kategoricky odmietol.
Odvtedy Hlavné mesto zámer veľmi nekomentovalo, čo si mnohí vysvetľovali ako čakanie na nového ministra alebo ministerku s vôľou ku kompromisu. Natália Milanová odstúpila spoločne s pádom vlády v máji tohto roka, dočasná úradnícka vláda sa však takýmto otázkam nevenovala. Rozhodnutie, ako ďalej, je tak na pleciach súčasnej vlády a novej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej.
Či ale dôjde k zmene postoja, je vysoko otázne. MK SR sa nechce priamo vyjadriť, či prehodnotilo odmietavé stanovisko. Na otázku YIM.BA, či sa niečo zmenilo, len pripomenulo svoje predošlé hodnotenie. „Odmietavý postoj MK SR v minulosti pramenil z dvoch základných bodov. Po prvé, MK SR nemalo plnú dôveru v to, že prevádzkovanie električky pred novou budovou SND nebude viesť k nadmernej hlučnosti, ktorá by narúšala činnosť SND. Po druhé, MK SR súhlasne vnímalo kritický postoj časti kultúrnej obce, ktorá by električku pred novou budovou SND vnímala ako nekultúrny a neprijateľný zásah do verejného priestoru,“ konštatuje hovorca MK SR Pavol Čorba.
Predstava o vhodnom riešení je však jasná. „Ideálne vedenie električkovej trate je pre MK SR také, ktoré nebude zvýšenou hlučnosťou narúšať prácu a predstavenia v novej budove SND,“ pripomína Čorba. Hlavné mesto tak musí teraz minimálne dokázať, že vie pripraviť projekt, ktorý bude spĺňať najvyššie nároky na prevenciu hlučnosti a vibrácií.
Bratislavský Magistrát je presvedčený, že je schopný takéto riešenie pripraviť. Argumentuje pritom stanoviskom viacerých odborníkov, že takáto trať sa dá postaviť, ako aj pripravovanou štúdiou uskutočniteľnosti, na ktorej pracuje spoločne so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave. Cieľom štúdie je posúdiť vplyv trate z hľadiska hluku a vibrácií aj statiku trasovania.
Túto štúdiu chce po dokončení predložiť MK SR, pričom očakáva, že ministerstvo prihliadne na fakty a zmení svoj doterajší postoj. To si v minulosti samo vyžiadalo vznik takejto štúdie a Magistrát kritizovalo, že ju dosiaľ nedoložilo.
Hlavné mesto chcelo ukázať svoju dobrú vôľu voči požiadavkám SND, ktoré pripomínalo, že priestor pred divadlom na Námestí M. R Štefánika využíva na organizáciu kultúrnych podujatí. Do Územného plánu preto bola zanesená aj traťová slučka, ktorá by kultúrny stánok obchádzala a bola využívaná počas konania takýchto podujatí.
Aktuálny vývoj situácie v každom prípade nenasvedčuje tomu, že by v krátkom čase prišlo k rozhodnutiu o urýchlení výstavby električkovej trate, bez ohľadu na jej úroveň. Nanešťastie, v podstate mimoriadne odborná téma rozvoja dopravnej infraštruktúry v novom centre Bratislavy sa spolitizovala, čo je moment, keď idú do úzadia akékoľvek odborné argumenty a celý proces sa spomaľuje.
V tomto prípade to ohrozuje jeho realizáciu, resp. ju výrazne predražuje. Súčasťou spolupráce mesta a JTRE je totiž aj prísľub developera finančne sa spolupodieľať na výstavbe. Podmienkou však je, že sa realizácia rozbehne do roku 2028.
Zdá sa to byť ďaleko, v roku 2027 sa však končí volebné obdobie súčasnej vlády. Pokiaľ sa jej podarí dovládnuť a MK SR sa postaví voči zámeru mesta, potom nebude ostávať veľa času na rozbeh výstavby, ani keď sa následne postoj ministerstva zmení. Naostatok, v roku 2026 končí mandát súčasnému vedeniu mesta, pričom ani tu nemožno vylúčiť prehodnotenie plánu.
Výhľad projektu novej električkovej trate na Pribinovej a Košickej ulici nie je v tomto momente ani zďaleka taký pozitívny. Optimizmus pravdepodobne nie je na mieste – príliš veľa faktorov svedčí proti jej vzniku, a to aj napriek presvedčivej argumentácii Magistrátu o jej vhodnosti, technických možnostiach vzniku bezkonfliktných tratí aj príkladoch z celej Európy, kde dokážu električky a divadlá koexistovať.
Bratislavský downtown je tak odsúdený na cestnú dopravu. Ide o fatálnu chybu, ktorá sa výrazne podieľa na znížení jeho kvality. Vo všeobecnosti sa v tom ale odráža tradičný problém slovenskej aj bratislavskej spoločnosti, ktorá pre stromy nie je schopná vidieť les. V kontexte negatívnych efektov automobilovej dopravy na zdravie ľudí je totiž obava z „narušenia“ pešej zóny električkou úplne smiešna.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre