Zanedbaný industriálny areál technických služieb na Bazovej ulici v Ružinove by mal o niekoľko rokov vyzerať celkom inak. Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má v pláne premeniť ho na multifunkčný mestský blok s atraktívnymi voľnočasovými priestormi. Ambiciózny projekt je však len na začiatku svojej cesty, ktorej úspešnosť je v tomto momente vysoko otázna.
Areál bývalých technických služieb v Ružinove medzi ulicami Karadžičova, Bazová a Svätoplukova predstavuje unikátnu lokalitu, ktorá prezentuje časť industriálnej identity Bratislavy. Ide o jedno z posledných miest v širšom centre, kde sa v celistvej podobe zachovala pôvodná priemyselná architektúra. Haly v tomto areáli boli postavené koncom 40. rokov 20. storočia a slúžili na údržbu a garážovanie vozidiel štátneho autobusového dopravcu ČSAD. V posledných desaťročiach sú opustené a v zanedbanom stave.
V nedávnej minulosti slúžili časti areálu vo vlastníctve Hlavného mesta ako zberný dvor či centrála OLO, momentálne sú ale využívané mestským komunálnym podnikom. Ide o nultú fázu oživenia priestoru do doby komplexnej rekonštrukcie. Komunálny podnik mesta Bratislava ho využíva ako svoje dočasné sídlo, skladuje tu materiál a techniku. Niekoľkokrát sa v priestoroch na Bazovej konal i mestský bazár KOLO. Časť areálu zostáva nevyužívaná.
Problémom je samozrejme zanedbaný stav a tým pádom aj obmedzené možnosti jeho využívania. Preto je v pláne komplexná obnova, ktorá ho zmení na živý mestský blok. Podľa MIBu má areál potenciál stať sa funkčným a udržateľným celkom mesta. Zastrešovať by mal širokú škálu potrieb obyvateľov - od vzdelávania, bývania, využívania služieb a občianskej vybavenosti až po možnosť kultúrno-spoločenského vyžitia a aktívneho trávenia voľného času.
Medzi plánované funkcie v areáli patrí administratíva, nakoľko by tu v budúcnosti malo byť sídlo mestských inštitúcií. Podľa plánov mesta a MIBu tu ďalej pribudnú komerčné a nekomerčné prevádzky, mestské nájomné byty, centrálne námestie a multifunkčný priestor, plniaci kultúrnu a spoločenskú funkciu.
Revitalizácia bloku sa bude uskutočňovať v etapách. V prvej sa plánuje rekonštrukcia Haly dielní a revitalizácia priľahlého okolia, na ktorej budú spolupracovať architekti z ateliéru GutGut. Architekti majú pripraviť architektonickú štúdiu a následne kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorá bude slúžiť ako podklad pre realizáciu. Prioritou mesta je získanie kvalitného návrhu, reagujúceho na súčasné energetické a environmentálne výzvy. Spolupráca odborníkov na danú problematiku a architektov bude teda dôležitá počas celého procesu. Štúdia však nevzíde z architektonickej súťaže, ako MIB pôvodne plánoval, ale prostredníctvom rámcovej dohody.
V rámci tejto časti revitalizácie tak vznikne nové administratívne zázemie, kultúrno-vzdelávací priestor a doplnkovú gastro prevádzku s drobným predajom. Vnútorný priestor námestia sa upraví na pobytový priestor. Okrem toho sa má vytvoriť aj pešie a cyklistické prepojenie medzi Kulíškovou a Bazovou ulicou.
Základnou ideou pri adaptácii hál je podľa MIBu zachovanie a podpora tvaroslovia industriálnej architektúry. Za hodnotnú považuje najmä kombináciu železobetónového stĺpového a stenového systému, ktorý umožňuje vytvorenie otvoreného a variabilného vnútorného priestoru. Ďalšími cennými prvkami sú strešné oceľové väzníky, svetlíky, či betónové trámové stropy.
Postupným otváraním areálu sa má preveriť potenciál pre rozvoj celého bloku Bazová. Dlhodobou víziou mesta je vytvoriť z brownfieldu živý multifunkčný mestský blok tvorený s ohľadom na rôzne sociálne a vekové skupiny, pokrývajúci rozmanité potreby návštevníkov a obyvateľov počas celého dňa.
Obnova areálu je však stále iba na začiatku. Podľa PR špecialistky MIBu Michaely Pavelkovej je projekt, ktorého súčasťou je aj vypracovanie štúdie, zatiaľ v štádiu rozpracovanosti. Či sa podarí naplniť ambície zrealizovať rekonštrukciu do desiatich rokov, je nanajvýš otázne.
MIB naďalej spolupracuje s externými tímami na vytváraní nových projektov a vízií s cieľom zlepšiť Bratislavu. Hlavný dôraz je kladený na verejný priestor, ale zahŕňa aj verejnoprospešné objekty, nájomné bytové domy a ďalšie projekty, ktoré spadajú do záujmu verejného sektora. Ich objednávateľom je Hlavné mesto a v niektorých prípadoch mestské časti alebo iné spolupracujúce subjekty.
Výhľad realizácie jednotlivých projektov však zhoršujú zmeny vo financovaní samospráv. Nedávne legislatívne úprava a podpora sociálneho systému prostredníctvom peňazí, určených pre mestá a obce, sa výrazne podpísali na ich rozpočtoch. Bratislava nie je výnimkou. Financovanie sa dostalo do stavu, keď bolo narušené bežné fungovanie mesta.
Mesto muselo značne obmedziť svoje výdavky. Ako tvrdí Magistrát, nová legislatíva v kombinácii s infláciou obrala Bratislavu o desiatky miliónov. Preto musel začať šetriť. „Len na opravy ciest a chodníkov, obnovu športovísk, opravy a údržby mestských bytov aj verejných priestorov mesto zoškrtalo takmer 20 miliónov eur,“ tvrdí mesto. „Ani tieto úspory však nepokryli celý výpadok príjmov.“
Preto vedenie (nielen) Bratislavy pristúpilo k nepopulárnemu kroku – zvýšeniu daní z nehnuteľností a poplatkov za odpad. Priniesť to má približne 19 miliónov eur. Skvalitňovania verejných priestorov však tieto peniaze až tak neovplyvnia. „V prípade mesta Bratislava takmer polovica peňazí z vyššej dane musí ísť na pokrytie zvýšených personálnych aj prevádzkových nákladov dopravného podniku,“ približuje Magistrát.
Situácia môže ovplyvniť aj ďalší postup pripravovaných projektov, vrátane obnovy areálu Bazová. Mesto sa sústredí skôr na menšie projekty rozvoja verejných priestorov v rámci iniciatívy Živé miesta. K najviditeľnejším aktuálne realizovaným projektom patrí úprava parčíku na Legionárskej. V Starom Meste prechádza úpravami aj parčík na Dunajskej ulici. K ďalším novým zeleným miestam patrí nový parčík na Kazanskej ulici vo Vrakuni, v susedstve Zdravotného strediska Bebravská. V susedstve Sadu Janka Kráľa sa pracuje na úprave podmostia pod Mostom SNP. Naplánovaný tu je skatepark medzinárodnej úrovne, vhodný aj pre organizáciu súťaží.
Mesto aj mestské časti realizovali v posledných rokoch viacero pozitívnych zásahov vo verejných priestoroch. Obmedzené finančné prostriedky však môžu tento rozvoj výrazne obmedziť a spomaliť tak zvyšovanie kvality života v meste. Z viacerých sľubných zámerov tak ostanú len atraktívne vizualizácie a nevyužité projektové dokumentácie.
(YIM.BA, MIB)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac