Adrian Gubčo 22.08.2023 13:34

Viac peňazí pre Bratislavu. Politici žiadajú o podporu hlavného mesta, navrhujú legislatívne zmeny

Ako to býva s blížiacimi sa voľbami, politické strany prichádzajú s návrhmi zmien, ktoré majú zlepšiť kvalitu života potenciálnych voličov. V tomto prípade sa prvá zo strán zamerala špecificky na Bratislavu. Sloboda a Solidarita (SaS) navrhuje finančné a legislatívne opatrenia, ktoré majú prispieť k zlepšeniu finančnej situácie hlavného mesta.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Sloboda a Solidarita

Veľké plány politikov

Bratislava patrí popri európskych hlavných mestách k chudobným príbuzným. Mesto operuje s rozpočtom, ktorý je výrazne nižší oproti podobne veľkým mestám nielen v západnej či severnej Európe, ale napríklad aj v susednom Česku. Druhé najväčšie české mesto operuje tento rok s výdajmi na úrovni približne 750 miliónov eur, kým Bratislava len s niečo vyše 600 miliónmi. Je pritom menšie o niekoľko desiatok tisíc obyvateľov. Príspevok na obyvateľa má byť dvojnásobne vyšší.  

Nelichotivú situáciu chcú riešiť politici zo strany SaS. Pripomína, že v dôsledku sociálnych politík minulej vlády prišla Bratislava o 26 miliónov eur. „Ak chceme volať Bratislavu naším hlavným mestom, ktoré bude nielen reprezentatívne, ale bude sa nám tu aj dobre žiť, potrebujeme legislatívu, ktorá jej dá adekvátny rozpočet a samostatnú položku v ňom,“ tvrdí podpredseda SaS Branislav Gröhling. „Veľa politikov hovorí, že v Bratislave sa nežije reálny život. Na vláde som zažil situácie, keď sa odmietali dať financie hlavnému mestu s argumentom, že nahneváme celé Slovensko.“

SaS ale chce byť iná. „Na Bratislavu však chceme byť hrdí, pretože to je mesto, v ktorom študuje veľa mladých a státisíce ďalších sem dochádzajú za prácou. Chceme v ňom mať čisté chodníky, osvetlené ulice, kompetentnú mestskú políciu či kvalitné materské a základné školy,“ hovorí bývalý minister školstva.

Sekunduje mu predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, kritizujúci dianie počas posledného roka. „BSK bude budúci rok operovať s najnižším prevádzkovým rozpočtom, čo sa nikdy doteraz nestalo. Vždy objem financií z roka na rok vďaka výberu daní rástol,“ pripomína. „Nechceme však Bratislavu vyzdvihnúť nad iné slovenské samosprávy, práve naopak, chceme ju dotlačiť na rovnakú úroveň, akú má zvyšok Slovenska.“

Pripomína tým fakt, že Bratislava štandardne nemôže čerpať eurofondy na mnohé rozvojové projekty, keďže Bratislavský samosprávny kraj je v parite kúpnej sily jedným z najbohatších v celej Európskej únii. Mesto samotné má však mať druhý najnižší relatívny rozpočet z hlavných miest EÚ po Sofii. „Ak z nej chceme mať reprezentatívne a funkčné mesto, musíme jej dať viac peňazí,“ konštatuje Droba.

Problém vidí v súčasnej forme financovania: „V súčasnosti sú financie naviazané na podielové dane, a teda na ľudí, ktorí majú v Bratislave trvalý pobyt. Lenže okrem nich tu žijú ľudia bez trvalého pobytu a denne sem dochádza viac ako 100-tisíc ľudí.“ Mesto tak obsluhuje možno až 700-tisíc ľudí. Zároveň ale nechce vziať peniaze samosprávam.

Politická strana navrhla trojicu riešení. Prvým je fixné percento štátneho rozpočtu, ktoré by jej bolo prideľované, pričom objem prostriedkov pre Bratislavu by sa menil v závislosti od ekonomickej situácie. Druhým je zvýšenie kompetencií mestskej polície, ktorá by mohla vyberať pokuty za prekročenie rýchlosti a tým získavať peniaze pre mesto.

Napokon, SaS žiada politickú dohodu na riešení problému Hlavnej železničnej stanice. „Dnes je to skutočne už len otázka toho, či budú mať štát a ministerstvo dopravy politickú vôľu túto situáciu vyriešiť. Stanica totiž neslúži len Bratislavčanom, ale najmä tým, ktorí do mesta prichádzajú,“ hodnotí Droba.

Politici sú presvedčení, že takto vedia bezbolestne (pre iné samosprávy) pomôcť hlavnému mestu. Odraziť sa to má na jeho vyššej úrovni. „Toto sú riešenia, ktoré zásadným spôsobom pomôžu Bratislave stať sa hlavným mestom európskeho rozmeru nielen na papieri, ale aj v realite,“ uzatvára Juraj Droba.

Bývalá vláda s účasťou SaS neurobila pre Bratislavu nič. Zdroj: Úrad vlády SR

Bratislava ostáva chudobná

Víziu SaS treba vnímať v kontexte aktuálne politickej situácie. Nielenže ide o predvolebné obdobie, kedy sa politici predháňajú v „revolučných“ nápadoch, strana má zároveň významnú časť svojej voličskej základne koncentrovanú v Bratislave. Tu ale bojuje o hlasy s Progresívnym Slovenskom, ktoré získava podporu na úkor SaS. Strana tak musí ponúknuť alternatívu pre bratislavských voličov, ktorou má byť práve finančná podpora mesta.

Ako to už býva, strana prichádza s dobrými nápadmi v čase, kedy nemá praktickú moc ich uviesť do praxe – hoci ešte celkom nedávno ju mala. SaS bola predsa len súčasťou vlády. Počas uplynulých rokov ale nebolo počuť o žiadnom konkrétnom pláne na zlepšenie financovania Bratislavy. Tento problém sa neobjavil s prijatím sociálnych programov, trvá už dlhé desaťročia.

Je faktom, že Bratislava je bohatým mestom len na papieri. V realite ide o chudobné mesto s neriešiteľným investičným dlhom. Podľa materiálu Bratislava 2030 je investičný dlh na obnove a rozširovaní vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry 356 miliónov eur, 80 miliónov pri osvetlení, na podzemnej infraštruktúre 600-650 miliónov eur a pri obnove ciest a chodníkov môže ísť až o 850 miliónov eur. Do toho ešte nie sú zarátané financie, potrebné na rozvoj kultúry, športu či dopravnej infraštruktúry, celkovo sa však môže hravo vyšplhať nad tri miliardy eur.

Prijatie vhodného riešenia je preto nanajvýš potrebné. Optimom by bolo, keby ročný rozpočet mesta dosahoval aspoň miliardu eur, čo by mohlo prispieť k zrazeniu dlhu v horizonte jedného desaťročia. To je však v slovenských podmienkach sci-fi.

Dosiaľ jediná „koncepčná“ podpora je tvorená 10 miliónmi pre mesto, 5 miliónmi pre mestské časti a odpustením desaťmiliónového dlhu zo strany bývalého premiéra Petra Pellegriniho na konci roka 2019 (teda opäť tesne pred voľbami). Tieto peniaze daroval mestu v rámci výjadzového rokovania vlády, pričom skonštatoval, že financovanie hlavného mesta je nedostatočné. Pellegrini v tom čase avizoval, že si v ďalších rokoch vie predstaviť aj zdvojnásobenie finančnej injekcie.

Tento sľub sa čoskoro ukázal ako zbytočný. Pellegrini ako premiér skončil o niekoľko mesiacov, akúkoľvek nádej na zvýšenie financovania následne prevalcovala pandémia a neskôr inflácia a vojna. Predminulá vláda pod vedením Eduarda Hegera nad podporou pre mesto neuvažovala. Niekdajší minister financií Igor Matovič dokonca zastavil zámer vzniku extrémne potrebného Národného kultúrneho a kongresového centra. 

Charakter Bratislavy vytvára v niektorých pocit, že nejde o "ich" hlavné mesto. Je to omyl. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Rozvoj Bratislavy je v záujme Slovenska

Či sa z plánov SaS stane realita, je otázne. Iné strany sa k bratislavským otázkam zatiaľ nevyjadrili a existujú pochybnosti, či to vôbec urobia. Branislav Gröhling pravdepodobne neklamal, keď spomenul odpor na vláde voči akejkoľvek pomoci Bratislave s ohľadom na „hnev celého Slovenska“. Dnes sa na tom nič nemení, práve naopak – v ére prehlbujúcich sa rozdielov, skôr spoločenských ako ekonomických, je niečo takéto politicky komplikované.

Treba ale zároveň povedať, že to je aj prejav nevyspelosti slovenskej spoločnosti. Hoci autor toho textu nemá k dispozícii konkrétne čísla, pochybuje, že existuje v Európe krajina, kde by hlavné mesto čelilo takému odporu zo strany ostatných obyvateľov. Určité napätie medzi centrom a perifériou je bežné asi všade, ale nikde sa tak otvorene nespochybňuje pozícia mesta ako metropoly štátu. Na Slovensku sa však sporadicky objavujú výzvy, aby sa hlavné mesto presunulo inde.

Hoci ide skôr o kuriozitu spolu s ich autormi, odráža to hlbší pocit v slovenskej spoločnosti, podľa ktorého Bratislave nie je „ich“. To je však absolútny omyl. Bratislava v dobrom aj zlom odráža charakter Slovenska. Miestami ukazuje schopnosť držať krok s vyspelou Európou v podobe kvalitných architektonických realizácií (súčasných aj minulých), rekonštrukcií historického dedičstva alebo aj komerčných schém. Na strane druhej vidno úbohosť v podobe stavu veľkej časti verejných priestorov či železničnej stanice.

V celej krajine existujú ostrovy pozitívnej deviácie, ktoré sa snažia posunúť svoje okolie dopredu, ale aj relikty smutnejších minulých etáp, ktoré by ju chceli vrátiť dozadu. Bratislava sa aspoň na pohľad snaží ísť pozitívnym smerom, nesmierne jej to ale sťažuje nedostatok prostriedkov. Prípadná zmena by mohla byť spôsobom, ako vytvoriť nielen lepšie mesto, ale aj príklad a zdroj inšpirácie (a v neposlednom rade aj financií) pre celý zvyšok štátu.

Pokiaľ nebude mať Bratislava dostatok možností pre svoj rozvoj, nebude ich mať ani Slovensko. Tí z politikov, ktorým ide skutočne o spoločenské blaho, by na to mohli pamätať – bez ohľadu na to, čo si môžu myslieť niektorí voliči. Úspešné napredovanie hlavného mesta by malo byť národnou prioritou.

(YIM.BA, TASR, SaS)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.