Martina Gregová 13.06.2024 20:00

Veľký krok pre Košice. Blíži sa premena Malinovského kasární, majú sa otvoriť a prebudovať na súčasný areál

O budúcnosti Malinovského kasární sa v Košiciach hovorí už roky. Dôvodom vysokého záujmu o premenu schátraného areálu je jeho lukratívna poloha v blízkosti historického centra. Aktuálne sa ale blíži predstavenie novej vízie transformácie, ktorá bude výsledkom architektonickej súťaže a rešpektovať pamiatkové hodnoty územia.

Zdroj: Korzár

Koncom 19. storočia boli Košice známe ako mesto vojakov. Na približne 34-tisíc obyvateľov vtedy pripadalo až takmer 8-tisíc príslušníkov armády. S tým súvisel mimoriadny dôraz na výstavbu objektov pre vojenské účely. Tieto zámery sa často stretávali s nevôľou miestnych obyvateľov a výrazne zaťažovali rozpočet mesta. Na druhej strane, zvyšovanie počtu vojenskej posádky v meste viedlo k jeho hospodárskej prosperite.

O výstavbe areálu, dnes známeho ako Malinovské kasárne, mesto začalo uvažovať už v roku 1883. S výstavbou prvých budov sa začalo až o tri roky neskôr, keď sa mestu na tento účel podarilo získať špeciálnu štátnu pôžičku. Autorom projektu Malinovského kasární bol Adolf Soukup.

Prevádzka kasární bola spustená v júni 1887, pričom v areáli postupne pribúdali ďalšie objekty. Najnovšia budova bola postavená začiatkom 20. storočia. Poslední vojaci opustili areál Malinovského kasární v roku 2005. V areáli sa dnes nachádza celkovo osem stavieb z konca 19. storočia, ktoré patria do zoznamu pamiatkovo chránených objektov, napriek tomu rovnako ako celý areál chátrajú.

O budúcnosti a novej podobe areálu bývalých Malinovského kasární sa v Košiciach hovorí už roky. Dôvodom je predovšetkým jeho lukratívna poloha v širšom centre mesta a blízkosť jednej z najobľúbenejších košických peších promenád – Moyzesovej ulice.

Areál patril dlhé roky štátu. V roku 2006 prešiel do vlastníctva mesta. Za čias bývalého košického primátora Richarda Rašiho mesto Malinovského kasárne predalo spoločnosti HB Reavis. Tá plánovala komplex prestavať. Do výstavby malo byť investovaných zhruba 150 miliónov eur. Vzniknúť tu mali najmä priestory na bývanie, administratíva a obchodné prevádzky.

Plány však napokon zlyhali a kasárne prešli do rúk ďalšej spoločnosti – NEPI Rockcastle. Ani v tej dobe sa však nezačalo stavať. V súčasnosti majú kasárne dvoch vlastníkov. Jedným je spoločnosť MM Invest Košice, ktorá vo východoslovenskej metropole postavila napríklad bytové domy Panoráma, administratívne centrum Bastion či Park Anička. Druhým vlastníkom komplexu je spoločnosť Maliny Real Estate, pod ktorú spadá aj projekt luxusných víl nad sídliskom Podhradová.

Najnovší projekt na prestavbu areálu bývalých kasární, nachádzajúcich sa na hranici mestskej pamiatkovej rezervácie, má byť výsledkom urbanisticko-architektonickej súťaže. O víťazstvo v rámci nej zabojuje päť renomovaných ateliérov. Odbornej porote predsedá Peter Kropp, hlavný architekt mesta Košice.

„Investori sa zaviazali, že budú rešpektovať územný plán v tých základných parametroch, z čoho vychádza aj zadanie pre architektov. Pôvodne boli v minulosti úvahy, že na mieste kasární bude až 80 percent občianskej vybavenosti – nejaké obchodné centrum. My si dnes už niečo také neželáme,“ vyjadril sa k súťaži Peter Kropp.

Podľa Hlavného architekta by sa mal areál bývalých kasární otvoriť verejnosti a prepojiť pamiatkovú zónu so sídliskom na Kuzmányho a existujúcim parkovým bulvárom na Moyzesovej ulici. Súčasní majitelia kasárenského komplexu zároveň tvrdia, že sa počíta s rekonštrukciou pamiatkovo chránených objektov.

Za inšpiráciou architekti nemusia chodiť ani príliš ďaleko. Jeden z najlepších košických projektov posledných rokov, Kulturpark, vznikol práve v historickom areáli bývalých kasární, konkrétne v mestskej časti Košice-Juh. Išlo o revitalizáciu rozsiahleho areálu v podobe vytvorenia novej kreatívnej, vzdelávacej a oddychovej zóny neďaleko historického centra mesta. Projekt v roku 2014 získal cenu CE ZA AR. Za jeho návrhom stojí prešovské architektonické štúdio zerozero.

Kulturpark na mieste niekdajších kasární je pýchou Košíc. Teraz môže vzniknúť druhá. Autor: Ján Tekeľ

Projekt podobného charakteru sa pripravuje aj v Plzni. Na mieste bývalých kasární má byť podľa neho vybudovaných viac než 3-tisíc bytov a park s rozlohou približne dva hektáre. Počet nových pracovných miest v administratívnych budovách a službách by mal byť pre zhruba 2,3-tisíc.

Autori pritom vychádzali zo súčasných trendov pri tvorbe nových mestských štvrtí. „Štvrť Kasárne Slovany bude stavaná podľa najaktuálnejších urbanistických trendov tak, aby vytvorila zdravé životné prostredie s vyváženou klímou aj mesto krátkych vzdialeností, ktoré poskytne obyvateľom kľúčové služby, vybavenosť i možnosť zamestnania,“ priblížil hlavný architekt projektu Pavel Joba.

Aj keď v prípade areálu bývalých plzenských kasární ide o podstatne rozsiahlejšie územie ako v prípade Košíc, obe projekty spája rovnaká myšlienka. Na mieste doteraz nepriechodného areálu má po novom vzniknúť štvrť prístupná verejnosti, ktorá v lokalite už viac nebude tvoriť priestorovú ani vizuálnu bariéru, ale práve naopak. Už čoskoro sa tak uvidí, či metropola východu získa atraktívny nový development, ktorý prispeje k pozdvihnutiu jej centra.

(SME, Mesto Košice, Košice:dnes, Archiweb, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.