Osem zo sedemnástich bratislavských starostov sa postavilo proti kontroverznej novele stavebného zákona, ktorá umožňuje dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb. Spolu s hlavným architektom Bratislavy Jurajom Šujanom žiadajú verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského o preskúmanie ústavnosti tejto legislatívy.
V liste ombudsmanovi, ktorý podpísalo osem starostov bratislavských mestských častí, sa uvádza, že novela nielenže ohrozuje princípy právneho štátu, ale aj narúša rovnosť občanov a podkopáva dlhodobo budované pravidlá územného plánovania. Autorom iniciatívy je starosta Starého Mesta, Matej Vagač. „Táto novela podrýva základné princípy rovnosti všetkých obyvateľov, ochrany životného prostredia, právo na súkromie a vlastníctvo, bezpečnosť a vysmieva sa verejnému rozhodovaniu o regulácii územného rozvoja," spresňuje.
Hlavy mestských častí pripomínajú, že na podobe metropoly a tým pádom aj na územnom plánovaní, sa podieľa viacero profesionálov aj dotknutých občanov - teda vlastníci pozemkov, odborná verejnosť a štátne orgány. Samotný proces je dlhodbou záležitosťou, vyžadujúcou nielen prerokovávanie a schvaľovanie príslušnými orgánmi, ale aj dôsledné odborné analýzy. „Zdôrazňujú, že územný plán nemožno obchádzať, keďže zaručuje rovnaké pravidlá pre všetkých. Legalizáciou tzv. čiernych stavieb môže byť oslabená právna istota a dôvera v kľúčové inštitúcie,” uvádza TASR.
Starostky a starostovia bratislavských mestských častí preto vyzývajú na prehodnotenie novely stavebného zákona a zdôrazňujú potrebu dodržiavania jasných a férových pravidiel v oblasti urbanizmu a výstavby. Ich iniciatíva upozorňuje na riziká, ktoré môže nekontrolovaná legalizácia čiernych stavieb priniesť nielen samosprávam, ale aj bežným občanom. Očakáva sa, že ich podnet podnieti odbornú diskusiu a povedie k zodpovednejšiemu prístupu k regulácii výstavby v Bratislave aj na celom Slovensku.
„Rešpektovanie územného plánovanie je dôležitý prvok fungovania právneho štátu. Územné plány totoiž vytvárajú jasné pravidlá, ktoré poskytujú predvídateľnosť pre občanov, podnikateľov a verejnú správu. Legalizáciou čiernych stavieb, ako ju umožňuje novela stavebného zákona, dôjde k porušovaniu týchto pravidiel, čím môže byť porušená právna istota,” ohradzujú sa starostovia v liste.
Podstatou rešpektovania územného plánovania je však aj dodržiavanie rovnakých pravidiel pre každého. Dodatočné zlegalizovanie čiernych stavieb tak dokáže vytvoriť neoprávnené výnimky, ktorými sa poruší rovnosť pre všetkých občanov.
Starostovia taktiež vyjadrili znepokojenie nad spochybnením až ignorovaním územného plánovania, založenom na profesionálnom prístupe odborníkov aj verejnosti. Podľa nich motivuje k obchádzaniu zákona, vedie k narušeniu súkromia občanov, ich vlastníckeho práva a v nesposlednom rade k zhoršeniu kvality životného prostredia, preťaženiu infraštruktúry či verejných zdrojov.
K legalizácii by sa čierne stavby podľa znenia novely zákona mohli dostať objekty na základe dodatočného preskúmania spôsobilosti stavby na užívanie a funkčného súladu stavby v kontexte územnoplánovacej dokumentácie. Zásadným problémom je však fakt, že sa neposudzuje priestorový súlad s územným plánom (ÚP).
Táto časť novely zakladá nerovné postavenie ostatných účastníkov stavby, pričom môže porušiť aj potreby samosprávy a občanov, ktoré sú zastúpené v ÚP. „Javí sa to ako nelogické, a v zásade aj nespravodlivé, aby stavebníci, ktorí sa rozhodli požiadať v minulosti o dodatočné stavebné povolenie, boli zjavne v nevýhodnejšom postavení ako tí, o ktorých stavebný úrad nemal vedomosť a požadujú o dodatočnú legalizáciu ´čiernych stavieb´,” vysvetľujú zastupitelia v liste.
List podpísali starostky a starostovia mestských časti Staré Mesto (Matej Vagač), Nové Mesto (Matúš Čupka), Karlova Ves (Dana Čahojová), Rača (Michal Drotován), Vrakuňa (Martin Kuruc), Devínska Nová Ves (Dárius Krajčír), Lamač (Igor Polakovič) a Čunovo (Gabriela Ferenčáková).
Udalosti posledných týždňov už dostatočne podlamujú vnímanie štátnych inštitúcií ako spravodlivých a oborne vedených orgánov. Dianie na Slovensku prináša obavy občanov nielen o ich majetky, ale aj verejné priestory, podobu mesta či kultúrne a vedecké inštitúcie. Novelizácia legislatívy prináša ďalšie otázky. Verejnosť by preto mohla vítať otvorený list a snahu o prešetrenie situácie ombudsmanom. O to viac, ak je súčasťou iniciatívy aj hlavný architekt Bratislavy.
(TASR, Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac