Adrian Gubčo 06.11.2024 19:08

Kľúčový zákon sa vracia. Vláda schvália nový návrh stavebného zákona, sľubuje zjednodušenie konaní

Len celkom nedávno bol po dlhšej príprave schválený Zákon o výstavbe, ktorý prešiel parlamentom a čakal na svoju účinnosť. Súčasná vláda sa však rozhodla túto legislatívu prehodnotiť a pripraviť vlastnú. Dnes bol nový zákon schválený vládou, posúva sa tak na schvaľovanie na úrovni parlamentu.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Vláda v stredu schválila návrh nového stavebného zákona z dielne Ministerstva dopravy (MD) SR. Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, najmä pri rodinných domoch a malých bytových domoch. Stavebný zákon rieši aj problematiku tzv. „čiernych stavieb“ či zníženú úroveň disciplíny vo výstavbe.

„Navrhovaný stavebný zákon spresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania“ uviedol rezort dopravy v predkladacej správe.  „Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, keď v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb."

V novej stavebnej legislatíve ostáva agenda stavebného úradu na obciach, ktoré však môžu zriaďovať stavebné obvody podobne, ako sú súčasné spoločné obecné úrady. Upravuje sa aj ochrana umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou na základe európskych dohovorov.

Nový stavebný zákon tiež upravuje postupy pri nelegálnych stavbách. „Ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané,“ uviedlo MD.

V stavebnom zákone sa tiež precizujú priestupky a iné správne delikty. Rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe, ide o zhotoviteľov stavieb či osoby vykonávajúce stavebný dozor.

„Pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník),“ vysvetlil rezort dopravy.

Podobu zákona oceňuje aj minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD), ktorý úpravy priblížil na tlačovej konferencii. „Zákon v prvom rade významne znižuje administratívnu záťaž pre občanov, stavebníkov, podnikateľov, developerov, štát a stavebné úrady. Zjednodušuje celý proces povoľovania a realizácie stavieb, od návrhu stavebného zámeru po kolaudáciu. Zabezpečuje podmienky pre naplnenie základných požiadaviek na stavby počas celého ich životného cyklu. Zavádza postupnú realizovateľnú centralizáciu, elektronizáciu, digitalizáciu a profesionalizáciu stavebnej agendy,“ popísal minister.

Ráž pripomenul, že v novom stavebnom zákone sa zavádza nová definícia drobných stavieb a stavebných úprav. Drobné stavby ako letné kuchyne, kôlne či garáže alebo prístrešky pre autá so zastavanou plochou do 50 m², bazény do 25 m² či napríklad fotovoltické zariadenia s výkonom do 100 kW nebude treba ohlasovať, pokiaľ nebudú na verejných priestranstvách či do dvoch metrov od susedného pozemku. Rozšíri sa aj okruh jednoduchých stavieb.

V novom zákone sa určia oprávnenia, povinnosti a zodpovednosti subjektov vo výstavbe. „Toto je veľmi významné, keďže viacerí z podnikateľov, developerov, ale aj bežných občanov zažili, keď sa následne museli doťahovať s projektantmi a stavebníkmi o to, že kto kde urobil chybu,“ spresnil Ráž.

Minister dopravy SR Jozef Ráž. Autor: Tomáš Benedikovič / Denník N

Návrh stavebného zákona musí ešte prejsť parlamentom. Ráž priblížil, že v pripomienkovom konaní bolo k návrhu zákona vznesených vyše 2.000 pripomienok, rezort sa podľa ministra so všetkými vysporiadal a akceptovaných nebolo približne 37 pripomienok. „Tento zákon je jeden veľký konsenzus všetkých zúčastnených subjektov,“ povedal Ráž s tým, že finálnu verziu zákona musí ešte schváliť parlament, ktorý bude o návrhu stavebného zákona rokovať v riadnom legislatívnom konaní.

Nový zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. apríla 2025. Zruší sa ním v súčasnosti platný stavebný zákon a začnú platiť aj nové zberné zákony, ktoré ešte rezort dopravy musí predložiť na rokovanie vlády a do parlamentu.

Súčasný stavebný zákon je v platnosti od roku 1976 (!) a rokmi prešiel mnohými novelizáciami. Napriek tomu už nezodpovedá súčasným nárokom na výstavbu a dlhodobo je predmetom kritiky odborníkov. O vzniku novej legislatívy hovorilo niekoľko vlád. Ako bolo spomenuté vyššie, najďalej sa dostala vláda E. Hegera, ktorej sa podarilo vypracovať legislatívu, rozdelenú na dva menšie zákony – Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní.

Kým Zákon o územnom plánovaní je platný a postupne sa jeho ustanovenia majú zavádzať do praxe (prináša napríklad novú metodiku tvorby územných plánov), Zákon o výstavbe bol časťou aktérov kritizovaný najmä kvôli predpokladu úplnej digitalizácie existujúcich procesov. Najmä investori sa obávali, že štát na to nie je pripravený, čo povedie k obrovským problémom v konaniach. Mnohé samosprávy zas namietali prenos kompetencií stavebných úradov späť na štát.

Za implementáciu legislatívy mal zodpovedať nedávno zriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Aktuálnou zmenou však zostal zodpovedným takmer výlučne za územné plánovanie. Nejde o malú úlohu, keďže na začiatku budúceho desaťročia majú mať nové územné plány všetky obce a mestá na Slovensku vrátane Bratislavy.

V prípade stavebného zákona sa očakáva najmä dramatické zrýchlenie povoľovacích procesov, ktoré patria na Slovensku k najdlhšie trvajúcim na celom svete. Známy je rebríček Doing Business, ktorý porovnáva rozličné krajiny z pohľadu kvality podnikateľského prostredia. V oblasti povoľovania výstavby je na tom Slovensko horšie ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky.

Na druhej strane, kritika zo strany niektorých organizácií či aktivistov smeruje k údajnému obmedzeniu možností verejnosti kontrolovať či ovplyvňovať výstavbu alebo chrániť vzácne prírodné územia. Vláda tieto obvinenia odmieta.

Pre budúci hospodársky rast krajiny je každopádne vznik novej a kvalitnej stavebnej legislatívy absolútne zásadný. Rovnako je potrebný aj pre zvýšenie dostupnosti bývania, rozvoj udržateľných miest a obcí alebo tvorbu kvalitnejšieho urbanistického prostredia. Či k tomu povedia aj pripravovaná legislatíva, zatiaľ zostáva na diskusiu.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.