Martina Gregová 11.12.2023 21:25

Radikálny vstup do historického prostredia. Moderné laboratórne zariadenie doplnilo popredný výskumný ústav a žne obdiv i ocenenia

Investície do zdravotníctva patria k najlepšie vynaloženým verejným prostriedkom. Uvedomujú si to aj v susednom Česku, kde je vývoj omnoho ďalej ako o u nás. Príkladom je nové špičkové laboratórne zariadenie, ktoré je súčasťou popredného zdravotníckeho výskumného ústavu. Architekti sa museli vyrovnať nielen s historickým prostredím, ale aj tesným pozemkom v husto zastavanej časti Prahy.

Autor: Zdeněk Porcal

Ústav hematológie a krvnej transfúzie v Prahe bol založený v roku 1952 spoločne s radou ďalších výskumných ústavov ministerstva zdravotníctva. Za niekoľko desiatok rokov existencie sa z neho stalo nielen prestížne špecializované pracovisko, ale aj najväčšie zariadenie svojho druhu v celom Česku. Jeho dôležitou súčasťou však nie sú len ambulancie. Veľkú časť areálu, v ktorom inštitúcia sídli, zaberajú viaceré výskumné laboratória, v ktorých dnes pracujú tí najlepší vedci z celej krajiny.

V minulosti toto zdravotnícke zariadenie prešlo viacerými rozšíreniami, ktoré prispeli k zvýšeniu kapacity a vytvoreniu nových špecializovaných pracovísk. Posledný väčší a výraznejší zásah do urbanizmu nemocničného areálu bol vykonaný pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Nie je preto prekvapivé, že najnovší projekt extenzie, za ktorým stojí architektonická kancelária Kania, bol po svojom odhalení prijatý s veľkým nadšením odbornej verejnosti. Keďže však mal byť nový pavilón osadený na mieste, kde sa kedysi nachádzal vjazd do areálu a vrátnica, dočkal sa aj negatívnych reakcií, a to najmä zo strany pacientov, ktorí si v tej dobe nevedeli predstaviť, ako bude komplex fungovať po vystavaní objektu.

Pavilón progresívnej medicíny profesa Dyra je prvým zo zamýšľaných zásahov v rámci existujúceho areálu. Podľa slov jeho riaditeľa Petra Cetkovského chce ústav „do roku 2030 investovať do areálu blízko Karlovho námestia v Prahe až 936 miliónov českých korún," teda 38,3 miliónov eur. Investícia do výstavby už otvoreného pavilónu sa vyšplhala na sumu viac ako 300 miliónov korún, pričom jednu tretinu sa inštitúcii podarilo získať z dotácií zo štátneho rozpočtu.

Vzhľadom k lokalite, v ktorej sa pavilón nachádza, bolo potrebné pred jeho výstavbou získať povolenie od pamiatkového úradu. „Po rokoch unáhlenej urbanizácie, rednutia štruktúry a chaotického rozširovania sídiel prevláda v spoločnosti snaha o návrat maxima funkcií do ich centier. Ústav hematológie obhájil svoje umiestnenie v centre Prahy,” podotýkajú architekti.  

Objekt pavilónu tak bol umiestnený do existujúcej prieluky medzi dvoma historickými budovami. Aby však jeho objem svojou výškou zapadol do existujúcej zástavby a zároveň poskytol všetky požadované funkcie, bolo potrebné vytvorenie niekoľkých podzemných podlaží. Podľa slov architektov je podzemná časť dokonca ešte väčšia ako tá, ktorú môžu vidieť okoloidúci pri prechádzke v okolí objektu.  

V podzemných podlažiach sa dnes nachádzajú dôležité výskumné pracoviská, ako robotizovaná biobanka či kryosklad. Podzemná časť vypĺňa celý priestor medzi existujúcimi objektmi nemocnice, ktoré sa v budúcnosti pod zemou prepoja do jedného funkčného celku. V podlažiach situovaných nad zemou sa nachádzajú šatne, niekoľko pracovísk, prednášková sála, gastroprevádzka či nemocničná lekáreň. To všetko na troch nadzemných podlažiach. 

Z architektonického hľadiska sa objekt nového pavilónu vyznačuje pomerne kompaktnou hmotou s rovnou strechou. Prvé podlažie je navyše mierne ustúpené, vďaka čomu vzniká menšie predpolie objektu, umožňujúce bezkolízny prechod v jeho okolí. Čo sa týka materiálov, architekti stavili na jednoduchosť v podobe priznaného betónu a rozľahlého presklenia, ktoré do vnútorných priestorov privádza dostatok denného svetla. Pri návrhu bol dôraz kladený najmä na proporčnú vyváženosť, jednoduchosť a racionalitu stavby. 

Interiér pavilónu vychádza najmä z funkčných požiadaviek jednotlivých výskumných pracovísk aj nových prevádzok, ktoré sa nachádzajú v nadzemnej časti. Najvýraznejším prvkom interiéru je honosné schodisko s výrazným, no aj napriek tomu jednoduchým červeným zábradlím.  

„Som rád, že sa postupne vďaka investíciám darí medicínu posúvať na úroveň tretieho tisícročia," povedal pri otvorení pavilónu český minister zdravotníctva Vlastimil Válek. Pavilón progresívnej medicíny, pomenovaný na počesť nedávno zosnulého profesora J. E. Dyra, ktorý v ústave pracoval 51 rokov, je len jeden z mnohých plánovaných projektov v rámci rozvoja zdravotníckych zariadení v Česku. O tom, že pavilón okrem špičkových technológií a pracovísk ponúka aj kvalitnú architektúru, svedčia aj jeho nominácie na viacero významných architektonických ocenení.  

Česko tak viditeľným spôsobom zvyšuje kvalitu zdravotníctva, vedy, výskumu a spoločne s nimi aj zlepšuje predpoklady pre vysokú kvalitu života či udržateľný ekonomický rast. Slovensko, ktoré ešte len spúšťa proces modernizácie svojho zdravotníctva, má pred sebou dlhú a náročnú cestu. Ak ju má zvládnuť, budú potrebné aj podobné projekty. 

(Forbes, Česká cena za architektúru, ÚHKT, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.