Adrian Gubčo 11.01.2021 14:34

Proxenta opraví budovu na Vysokej, vzniknú tu nové apartmány

Keď bola na prelome rokov 2018 a 2019 oznámená akvizícia budovy bývalej centrály Ľudovej banky na Vysokej ulici spoločnosťou Proxenta, predpokladal som, že z v dohľadnej dobe objekt získa novú funkciu. Dnes sa toto očakávanie potvrdzuje: finančná skupina predstavila svoj najnovší projekt Blokk, v rámci ktorého vzniknú v centre Bratislavy nové apartmány.

Objekt, v ktorom sídlila Ľudová banka, vznikol na prelome storočí na mieste prieluky po zániku pôvodnej urbanistickej štruktúry. Vybudovaný bol v postmodernom architektonickom štýle, inak však nepatrí k výrazným architektonickým vstupom do mesta. V roku 2007 sa Ľudová banka transformovala na Volksbank, neskôr ju prebrala ruská Sberbank, ktorá odpredala v roku 2015 majoritný podiel v slovenskej dcére finančnej skupine Penta. V roku 2017 značka Sberbank zanikla, nahradila ju Prima banka.

Prima banka sa následne zbavovala prebytočného majetku, ku ktorému patrila aj budova na Vysokej. Ku koncu roka 2018 bolo oznámené, že novým vlastníkom sa stala iná finančná skupina, Proxenta, ktorá sa čoraz viac venuje aj developmentu. V tom čase mala neďaleko, na Jozefskej ulici, dokončený svoj prvý bratislavský projekt – Weinhauer – a spúšťala prípravu polyfunkčného súboru Kesselbauer. Medzičasom k zámerom pribudla aj Vila Biela.

Akvizícia nevyužívanej administratívnej budovy sa tak zdala investorovi logická. Určitú dobu tu ponúkala kancelárske priestory na prenájom. S ohľadom na lokalitu prakticky v úplnom centre mesta, vysoký dopyt po bývaní a po minuloročnom nástupe pandémie koronavírusu COVID-19 sa však táto funkcia ukázala ako neefektívna. Zámer zriadiť tu apartmánové bývanie preto nie je prekvapivý.

Ako informuje developer, dom na Vysokej 7-9 bude čoskoro zrekonštruovaný na „prémiové bývanie“, teda 37 apartmánov a občianska vybavenosť na šiestich nadzemných podlažiach. V ponuke majú byť jednotky s rozličnou izbovitosťou a výmerami, od jednoizbových apartmánov po strešný päťizbový. Všetky apartmány majú byť vybavené do štandardu, tento však zatiaľ nie je špecifikovaný. Proxenta však potenciálnym klientom ponúka služby dizajnérskeho štúdia.

Súčasťou projektu bude okrem apartmánového bývania aj vznik átria, do ktorého bude orientovaných niekoľko menších obchodných prevádzok. Toto átrium sa nachádza v zadnej časti objektu, zvierané je s okolitou zástavbou a dnes je prestrešené, podľa všetkého však bude v budúcnosti otvorené. V rámci budovy sa nachádza aj 42 parkovacích miest v troch podzemných podlažiach.

Viac informácií Proxenta zatiaľ nezverejnila, napriek tomu, že uvádza pomerne blízky termín dokončenia: budova by mala novú funkciu niesť už v lete 2021. Na druhej strane, stavebno-technický stav objektu je relatívne dobrý a ako bolo zmienené, apartmány budú zariadené do jednotného štandardu, čo by malo odovzdanie objektu urýchliť.

Architektúra Blokku ostáva, podľa všetkého, takmer úplne zachovaná. Pôvodný objekt svojou úrovňou nevynikal, nebol však ani žiadnou záťažou. Pozitívom je najmä aktivácia objektu, ktorý takto nebude chátrať ani zaťažovať územie.

Átrium. Zdroj: Proxenta

Blokk nebude v dohľadnej dobe určite jedinou kancelárskou budovou, ktorá zmení účel. Ide o logický dôsledok viacerých trendov – okrem prehodnocovania firemných stratégií v dôsledku pandémie to súvisí aj s rastom objemu nových a modernejších kancelárskych priestorov, ktorým už staršie objekty nedokážu konkurovať. Pre mestá však ide o typický proces – v mnohých metropolách nie je nezvyčajné, že budovy menia počas svojho životného cyklu funkciu opakovane.

Tento proces však nie je priamočiary. Rozličné funkcie majú odlišné nároky na priestor, vybavenie, hygienu či infraštruktúru. Dnes sa ukazuje, že najlepšie sú na zmenu účelu pripravené staršie budovy, mnohokrát ešte z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré disponovali veľkorysými svetlými výškami jednotlivých podlaží, plnými fasádami a boli vhodne zasadené do urbanistickej štruktúry. Niečo z toho platí aj o postmodernej budove na Vysokej.

Flexibilita týchto budov súvisí aj so spôsobom, akým sa vtedy pristupovalo k mestskému plánovaniu. Plánovači v minulosti nevenovali takú pozornosť presnému definovaniu funkcií (rozhodne nie v takej miere, ako dnes), ako skôr regulačným pravidlám – rozvrhnutiu ulíc, stanoveniu uličných a stavebných čiar alebo výšok zástavby, a určovaniu plôch pre parky, námestia či verejné budovy. S tým, že objekty zmenia svoju funkciu, sa podvedome rátalo.

Dnes, po storočí skúseností s tradičným aj modernistickým funkčným plánovaním, sa skutočne ukazuje, že oveľa lepšie fungujú staršie a tradičnejšie štvrte. V takomto prostredí sa darí kanceláriám menších firiem, obchodným prevádzkam, ale v neposlednom rade aj bývaniu.

Bolo by namieste, keby sa mesto začalo k tomuto prístupu vracať a namiesto smerných územných plánov začalo spracúvať skôr regulačné plány, ktoré budú voľné vo funkcii (pričom stačia štyri základné – obytná, výrobná, rekreačná a prírodná), ale konkrétne v definovaní uličnej siete, tvare blokov a výškových úrovniach zástavby. Nie je náhoda, že v blízkej Prahe existuje snaha o návrat práve k takémuto spôsobu plánovania.

Ak je skutočne záujmom rozvíjať kompaktné a živé mesto krátkych vzdialeností, ktoré adekvátne reaguje na aktuálne aj budúce výzvy – od trhových, demografických, ekonomických až po klimatické – potom ide o jednu z nevyhnutných požiadaviek. Tvoriť takéto sídlo za súčasných predpokladov je totiž náročné, až nemožné.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.