Ministerstvo vnútra SR vlastní veľké množstvo budov, v ktorých pôsobí Policajný zbor. Podstatná časť z nich je v zlom stave, čo sa rezort snaží sanovať viac či menej rozsiahlymi rekonštrukciami. Jedna z najvýraznejších sa rozbehla na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava III na Vajnorskej ulici. Napriek pomerne veľkému rozsahu však prinesie len limitované zlepšenie.
Vajnorská medzi Škultétyho a Kutuzovovou, resp. Jarošovou a Bajkalskou, je tvorená blokovou zástavbou, vybudovanou z veľkej časti do polovice 20. storočia. Mladšie budovy vznikli spravidla v súvislosti s verejnými inštitúciami, ktoré sa na ulici usadili. Jednou z nich je aj Policajný zbor, ktorý tu má okresné riaditeľstvo. Umiestnené je v neskoromodernistickom objekte z 80-tych rokov.
Od výstavby neprešla budova výraznejšou rekonštrukciou, čo už začalo byť viditeľné. Vymenená bola väčšina okien, no keramický obklad na viacerých miestach odpadával. Objekt je energeticky náročný a pracovné podmienky pre zamestnancov a príslušníkov policajného zboru zhoršené. Ministerstvo vnútra SR sa preto rozhodlo pristúpiť k celkovej rekonštrukcii budovy.
Využilo pritom fakt, že na modernizáciu starších a energeticky nevyhovujúcich budov vo vlastníctve verejného sektora sú dostupné rozsiahle prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti. Na rekonštrukciu bolo vyhlásené verejné obstarávanie s predpokladanou hodnotou zákazky 4,65 miliónov eur. S najlepšou ponukou napokon prišla stavebná firma Kami-Profit, ktorá dielo zrealizuje za necelých 4,1 milióna eur. Práce začali v septembri.
Ako vyplýva z dostupnej dokumentácie, cieľom rekonštrukcie je zníženie energetickej náročnosti objektu prostredníctvom súboru viacerých opatrení. Pôjde hlavne o zateplenie obvodového plášťa, zateplenie strešného plášťa, zateplenie podlahy nad nevykurovaným priestorom, výmenu dosiaľ nezamenených okien, výmenu svetelných zdrojov alebo riadenie a reguláciu spotreby elektrickej energie. Zrekonštruovať sa má aj vykurovací systém, elektroinštalácia, odstrániť sa má vlhkosť stien a odviesť dažďová voda.
Policajný zbor chce takto vytvoriť podmienky pre zlepšenie energetickej hospodárnosti. Budova by mala získať triedu A1 (druhú najvyššiu) a celková úspora by mala dosiahnuť minimálne 50%. Okrem toho sa ale majú zlepšiť aj pracovné podmienky prostredníctvom obnovy sociálnych zariadení, podláh, výmeny dverí a zasklených stien, rekonštrukcie rozvodov, zabezpečenia klimatizácie, realizácie podhľadov, omietok, farieb a náterov. Zlepšiť sa má aj prístup pre osoby s obmedzenou možnosťou pohybu.
Budova sa vo výsledku zmení aj navonok. V dôsledku zateplenia bude odstránená súčasná fasáda s keramickým obkladom. Nahradiť ju má omietka v bielo-sivej schéme. Preriešiť sa má podoba mreží na oknách v súvislosti s ich výmenou. Investor každopádne konštatuje, že architektúra zostane zachovaná, myslí tým však najmä zachovanie súčasnej veľkosti a radenia okenných otvorov.
Rekonštrukcia bude realizovaná za plného chodu budovy aj prístupu verejnosti do objektu. Investor pripomína, že súčasťou budovy sú režimové pracoviská (sídli tu aj kriminálna polícia), čo si bude vyžadovať preverenie každej osoby, realizujúcej stavebné a montážne práce. Práve priestory Odboru kriminálnej polície prejdú najväčšími zmenami, spojenými aj so zmenami dispozície. Ukončenie realizácie sa predpokladá v októbri 2025.
Zlepšenie stavu budovy je vítané z hľadiska verejných financií aj pracovného komfortu príslušníkov policajného zboru. Staršie, energeticky nevyhovujúce objekty doslova pojedajú peniaze, ktoré by sa dali využiť aj účelnejšie. Polícia zas vytvorením atraktívnejšieho pracovného prostredia vytvorí príťažlivejšie podmienky pre prácu, čo je dôležité pri udržaní alebo lákaní nových policajtov či vyšetrovateľov.
Nanešťastie, v iných ohľadoch rekonštrukcia zlyháva. Štát nevyužije príležitosť na zlepšenie nielen technickej či stavebnej úrovne objektu, ale aj architektonickej. Polícia patrí k hlavným nástrojom komunikácie štátu s občanmi. Budovy zboru by preto mali byť reprezentatívnym obrazom krajiny, ktorej záleží nielen na príslušníkoch, ale aj obyvateľoch.
Na tento význam architektúry sa na úrovni štátnych zložiek dosiaľ zabúda, pričom Polícia SR v tomto smere obzvlášť „vyniká“. Architektonická úroveň policajných staníc je na nízkej úrovni, a to zvonka aj zvnútra. Nič sa nezlepšilo ani vlnou zatepľovania v uplynulých rokoch, keď mnohé objekty navyše dostali gýčovú „policajnú“ úpravu v podobe pásov zelenej a žltej farby na bielych zateplených fasádach.
V minulosti to pritom bolo inak. Príkladom je budova Krajského riaditeľstva Policajného zboru na Špitálskej ulici v Bratislave, prezývaná aj „U dvoch levov“. V čase vzniku išlo o vysoko reprezentatívnu a mimoriadne modernú budovu, ktorou sa československý štát hrdil v celej Európe. Dnes je v zlom stave a donedávna bola obohnaná ochrannou konštrukciou kvôli opadávaniu omietky.
Ak chce štát ukázať, že myslí na svoj imidž, na občanov a v neposlednom rade aj na policajtov, mal by sa v intenzívnejšej miere zaoberať pracovným prostredím príslušníkov policajného zboru a stvárnením policajných budov. V mnohých prípadoch je to skutočne viac o vôli ako o peniazoch. Ako benefit by mohol získať väčší záujem o prácu v zbore aj vyššiu úctu verejnosti voči policajtom. V oboch prípadoch ide o zásadné výzvy.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre