Miesta uprostred prírody, ktoré vynikajú nielen lokalitou či prírodnými krásami, ale aj architektúrou, sa stávajú čoraz populárnejšími atrakciami. Na Slovensku, ale aj tesne za našimi hranicami, vznikli projekty s výnimočným vizuálom, účelom či konceptom, ktoré sa oplatí navštíviť aj v rámci víkendového výletu.
Autori: BoysPlayNice
Priestor bývalého vojenského bunkra v bratislavskej Petržalke predstavuje ideálne spojenie povedomia o minulosti s aktívne stráveným odpočinkom. Zámer premeniť nevyužívaný bunker na zážitkové ubytovanie je v rámci Bratislavy stále ojedinelý, o to viac, ak k bunkru prislúcha aj obnovená exteriérová plocha.
Za premenou budovy, ktorá bola súčasťou obrannej línie Petržalky, stojí ateliér architektov TOITO v spolupráci s OZ Konduktor. Zázemie pre ubytovacie priestory je ohraničené 50 cm hrubými, železobetónovými stenami, vytvárajúc atypickú skúsenosť pre každého návštevníka. Bunker v susedstve diaľnice, vybudovaný v rokoch 1934-1935, nikdy nevyužili na reálny boj. Chátral až do roku 2017.
Účel priestoru bolo potrebné nanovo nájsť, avšak zadanie sa chcelo vyhnúť stereotypnému využitiu bunkra na múzeum. Voľba prispôsobiť objekt pre zážitkové ubytovanie tak priniesla unikátny koncept, pričom samotný štandard interiéru mal byť autentický.
Oblasť na hraniciach rušnej Petržalky z jednej strany a rozľahlých polí v okolí rakúskeho Kittsee na strane druhej, tak vytvorila ideálne prostredie pre adrenalínové ubytovanie. Nehovoriac o výrazne špecifickom interiéri. Architektúra zostala zachovaná, s neutrálnym postojom sa nesnaží navodiť iný dojem než je realita, avšak pribudlo komfortné hygienické zázemia a vonkajšie ohnisko s terasou, podporujúce sociálny charakter ubytovania.
„Masívny betón sa umyl na kožu. Navrhli sme nevyhnutný nábytok potrebný na prežitie. Postele ako úrovne napevno vložené medzi steny. Oceľový pozinkovaný základ a záklop z masívneho dreva predvídajú nie vždy ideálne podmienky a ľahké opravy. Kuchynský ostrov má totožnú konštrukciu ako posteľ. Oceľový rám a drevená pracovná doska, ostatné je voľné. Zopár kotiev v stenách umožňuje zavesenie sietí na spanie. Prenocuje tu 6-8 návštevníkov,” približujú interiér plný zážitkov autori.
Výnimočnosť sauny v Spišskom Hrhove spočíva nielen v jej architektonickom výraze, ale aj v koncepte. Kombinácia oboch faktorov a prístupu architektiek z ateliéru WOVEN dokonca priniesla prestížne ocenenie.
Pre verejnosť je prístupná zadarmo prostredníctvom rezervačného systému. Za prvotným nápadom stojí Lívia Gažová z o.z. Centrum architektúry, ktorá poznala štúdio WOVEN a ich verejné projekty a stavby v otvorenej krajine. Nachádza sa na Medveďom vrchu, uprostred vyhliadky s pohľadom, smerujúcim na panorámu krajiny. Jej realizácii pomohla verejná zbierka aj hodiny dobrovoľníckej práce.
Jadrom objektu je drevený rám s čiastočne transparentným obalom a vrstvenie na viacerých úrovniach. To je založené nielen na prekrývaní povrchov, ale aj funkcií. Vonkajšia forma pracuje so symetriou, ktorá sa do prírodného prostredia infiltruje subtílnym skosením hrany strechy a celkovým optickým naklonením konštrukcie sauny. Pútavý je aj samotný materiál, ktorý umožňuje meniť podobu objektu svetlom. Zjavná je tiež koncepčná situácia, vnímajúca saunu ako blok bez vizuálneho kontaktu s okolím, pričom je však súčasťou otvoreného extravilánu.
Napriek tomu však oblasť umiestnenia sauny nebola zásadná, podstatný bol vzťah vnútra s vonkajším prostredím. „Plášť nemá prezrádzať všetko, vonkajšia polykarbonátová obálka tak trochu zavádza. Neviete, či ste v lese zrazu narazili na šperk alebo sklad náradia. Až v tme, keď sa vnútri zasvieti, sa objavujú kontúry sauny, lavíc a ľudí. Obálka teda mala mať svoju autonómiu a úlohu, ktorá by sa stratila, keby kopírovala tvar samotného objemu sauny,” upresňujú autorky.
Lesná sauna tak nielen zapadá do okolia, ale poskytuje aj jedinečnú skúsenosť z pobytu uprostred prírody. Napriek otvorenej ploche poskytuje intímny pocit súkromia. Koncept, prepájajúci nevšednú architektúru s prírodou, prácu komunity a dôraz na spomalenie, sa tak stal právom populárny.
Jedinečná revitalizácia časti historického kaštieľa v Jelšave predstavuje príkladný spôsob rekonštrukcie objektov, ktoré pre nedostatok financií nie je možné kompletne obnoviť. Kaštieľ uchováva výzdobu, pochádzajúcu z 18. storočia, najmä zdobené stropy či steny. Jeho celková rekonštrukcia vzhľadom na financie nie je možná, avšak vďaka snahe združenia Čierne diery a architektov získal nový účel ojedinelého ubytovacieho zariadenia. Postupne sa tým získavajú zdroje na obnovu historickej stavby.
Ubytovacie jednotky umiestnené vo vnútri kaštieľa umožňujú jeho využívanie bez priameho zásahu do pamiatkovo chránených častí. Namiesto narušenia historickej štruktúry vytvárajú prirodzenú symbiózu medzi minulosťou a súčasnosťou a prinášajú postupnú transformáciu po etapách.
„Naše zásahy sú jemné, odstúpené od pevnej substancie stavby tak, aby ju neprekrývali, neznemožňovali jej vnímanie a postupnú opravu. Sprístupňujeme verejnosti časť kaštieľa v jeho dnešnom stave. Je možné zažiť ho bez príkras, pomaly, v rôznych častiach roka, v rôznych časoch dňa a pri opätovnej návšteve snáď pozorovať posun v rekonštrukcii,“ vysvetľujú architekti Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký a Lenka Borecká z ateliéru 2021 architekti. Do projektu sa zapojila aj Dielňa Haus a realizácia umožnila zamestnať miestnych remeselníkov.
Apartmány, situované na treťom a štvrtom nadzemnom podlaží, sú prístupné cez lávky, preklenujúce poškodené časti stropov. Hosťom sa tak naskytá nielen výnimočný pohľad na priestory kaštieľa a jeho historické vrstvy, ale aj komfortné ubytovanie s vlastnou kúpeľňou a kuchynským vybavením.
Tento koncept nielen zvýšil hodnotu kaštieľa, ale zároveň mu dodal na atraktivite, pretože posunul pojem zážitkové ubytovanie na inú úroveň. Projekt, ktorý získal prestížne ocenenie CE ZA AR 2022, dokázal zachovať historické hodnoty kaštieľa, vdýchnuť mu nový život a ukázať kreatívne riešenie, ako pristupovať k ochrane kultúrnych pamiatok.
Medzi architektonické diela, ktoré lákajú na výlet skôr svojím charakterom ako ubytovaním, patrí aj Chodník korunami stromov Bachledka. Objekt pozostáva z vyhliadkového dreveného chodníka, pretínajúceho Bachledovu dolinu na slovenskej strane Pieninského národného parku.
Za jej návrhom stojí nemecký architekt Josef Stöger. Zázemie stavby a k nej prislúchajúci rekreačný areál Bachledka Ski&Sun vytvorili architekti z ateliéru Compass – Juraj Benetin, Matej Grébert a Roman Janata. Drevostavba ponúka návštevníkom možnosť prejsť sa nad korunami stromov vo výške 24 metrov a užiť si panoramatické výhľady na Tatry, Pieniny aj Zamagurie. Trasa meria približne 1,2 kilometra a vedie až k vyhliadkovej veži, ktorá je vysoká 32 metrov. Na jej vrchole sa nachádza adrenalínová sieť, s priehľadom priamo pod stavbu. Súčasťou chodníka sú aj informačné panely o lokálnej vegetácii a interaktívne prvky pre deti.
Bachledka umožňuje návštevu počas celého roka a vzhľadom na meniacu sa prírodnú scenériu poskytuje neustále nové pohľady. Výhodou objektu je prístup pešo v rámci turistiky alebo lanovkou priamo z Bachledovej doliny. Samotné tvaroslovie chodníka pracuje s rešpektujúcou formou, ktorej zámerom bolo nenútené začlenenie stavby do krajiny. Vzhľadom na jej rozsah a citlivosť lokality bolo nevyhnutné pristupovať k projektu sofistikovane.
Ako prvé sú viditeľné presklené fasády, smerujúce pohľad na Belianske Tatry, pričom vďaka takto členenému umiestneniu areál prirodzene zapadá do terénu. Podobný princíp predstavuje aj skosenie striech, narúšajúce symetrickú linearitu, odkazujúc na organické tvary v okolí. Mohutnej stavbe sa tak podarilo splynúť s terénom. Strešná časť tým zároveň získala sedenie a umožnila presvetliť interiér svetlíkmi.
„Snažili sme sa minimalizovať hmotu na vrchole kopca, ponechali sme iba nevyhnutný velín lanovky a výstupný objekt z chodníka korunami stromov. Všetok ostatný objem vybavenosti je osadený v teréne a jediné viditeľné fasády sú tie presklené,” dodávajú Compass architekti, ktorí stoja aj za návrhom viacerých známych bratislavských projektov vrátane Zwirnu alebo Vydrice. Komplex okrem špecifickej autorskej architektúry ponúka ubytovanie s reštauráciou, pričom apartmány taktiež zdôrazňujú formu, najmä svojimi dispozíciami. Lákajú nielen svojím návrhom, ale aj výhľadmi.
V rámci turistických oblastí rastie dopyt po nekonfliktných oddychových zónach, ktoré však stoja za návštevu aj ubytovanie. Jedným z nich je útulňa vo Volovských vrchoch od renomovaných architektov GRAU, vynikajúca nielen dramatickým výrazom, ale aj interiérom.
Realizácia projektu vznikla vďaka spolupráci Košického samosprávneho kraja, organizácie Košice Región Turizmus, obce Vyšný Medzev a združenia Hikemates. Útulňa sa nachádza približne 30 kilometrov od Košíc, na trase červenej turistickej značky neďaleko sedla Jedľovec.
Cieľom objektu je vytvorenie útočiska počas diaľkovej turistiky na Ceste hrdinov SNP a byť komfortným, ale aj bezpečným priestorom pre turistov. Pri návrhu stavby architekti zvolili osvedčené, funkčné riešenie s dôrazom na jednoduchosť a účelnosť. Objekt má kompaktný tvar s výrazne sklonenou strechou, vďaka čomu je v teréne ľahko rozpoznateľný. Priestor je maximálne prispôsobený potrebám turistov – zahŕňa lôžka na spanie rozmiestnené po celej šírke interiéru, jednoduché sedenie, piecku a úložné priestory v nosnej konštrukcii.
Strešný presah v exteriéri funguje ako ochrana pred nepriaznivým počasím. Vonkajšiu architektúru tvoria smrekové trámy, pričom drevo je prítomné aj v interiéri. V podobe obkladov stien z borovicovej preglejky evokuje útulný dojem s odkazom na tradičnú horskú architektúru.
Riešenie dopravnej infraštruktúry v rámci turistických trás vyťažených množstvom návštevníkov predstavuje Brána Pusteven v lokalite obce Prostrední Bečva v Česku.Tento projekt predstavuje jeden z hlavných vstupných bodov do oblasti, ktorá je už od konca 19. storočia obľúbeným cieľom výletníkov. Jedny z prvých dôležitých horských stavieb, určených turistom, navrhol už koncom 19. storočia legendárny architekt Dušan Jurkovič.
Turistický tlak, ktorý v hojne navštevovanej oblasti vznikol, si vyžadoval premiestnenie autobusovej zastávky. Jedným z kľúčových opatrení bolo premiestnenie autobusovej zastávky nižšie k záchytnému parkovisku, čím sa znížil nápor na dopravnú infraštruktúru v sedle. Súčasťou projektu je preto nielen samotná zastávka, ale aj otočisko pre autobusy, ktoré umožňuje plynulejší pohyb cestujúcich a komfortnejšie spojenie so sedlom. Práve táto lokalita dnes slúži ako významné východisko pre návštevníkov, smerujúcich do Pusteven a na okolité turistické trasy.
Nové objekty sa rozprestierajú po oboch stranách prístupovej cesty. Hlavná budova je priamo napojená na parkovisko a autobusovú zastávku, zatiaľ čo oproti nej stojí zvonička a portál lesnej cesty, ktorý vedie na hrebeň Radhošťa. Vstupný objekt integruje informačné centrum, čakáreň, kaviareň, sociálne zázemie, prístrešok pre cestujúcich a terasu s panoramatickým výhľadom.
Stavba navrhnutá štúdiom henkai využíva rámovú drevenú konštrukciu, pričom fasádu tvoria signifikantné šindle. Chránia objekt pred poveternostnými vplyvmi a zároveň architektonicky odkazujú na pôvodný prvok, využívaný na stavbách v tejto oblasti.
Architektúra v prírode ponúka pestrú škálu zážitkov. Každý projekt prináša jedinečné spojenie s okolím – či už ide o zážitkové ubytovanie v bunkri, oddych v lesnej saune alebo panoramatické výhľady z Bachledky. Ich rôznorodosť ukazuje, že kvalitná architektúra dokáže nielen rešpektovať prostredie, ale aj obohatiť spôsob, akým ho vnímame a prežívame.
(ArchInfo.sk, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac