Vrakunský „Pentagon“, obytný súbor, ktorý je súčasťou sídliska Medzi Jarkami, má neslávnu povesť miesta s najvyšším sústredením drogových deliktov v Bratislave. Vyznačuje sa aj výraznou koncentráciou chudoby, v dôsledku čoho sa asi najbližšie približuje definícii geta. Hlavné mesto to však chce zmeniť, pričom obnova lokality pokračuje otvorením policajnej stanice.
Pentagon vznikol v priebehu 70-tych rokov minulého storočia v rámci výstavby sídliska Medzi Jarkami. Od ostatných bratislavských sídlisk sa Medzi Jarkami líšia netypickým urbanistickým konceptom. Inak štandardné panelové bytové domy sú usporiadané do série polygonálnych okrskov. V ich vnútri sa nachádzajú parkovo upravené plochy s rekreačnou vybavenosťou. Najväčšiu pozornosť však púta atypický objekt bývalej slobodárne, teda Pentagon.
Tak ako celé sídlisko, aj tento obytný súbor bol navrhnutý špičkovými architektmi Štefanom Svetkom a Štefanom Ďurkovičom. Umiestnených tu je 450 malometrážnych bytov, ktoré mali byť pôvodne určené predovšetkým pre bezpečnostné zložky a príslušníkov rómskej menšiny v snahe o ich sociálnu kontrolu. Na prvých dvoch podlažiach vznikli priestory pre lokálnu vybavenosť. Experimentálny komplex bol odvážnym počinom, v 90-tych rokoch sa však sociálna situácia radikálne zhoršila.
Z Pentagonu sa stalo centrum obchodu s drogami, čo sa priamo spojilo so zvýšenou kriminalitou. Obyvatelia súboru boli nezriedka vystavení konfrontácii s drogovo závislými, ale aj silovými zložkami, ktoré v minulosti voči narkomanom postupovali vysoko represívnym spôsobom. Snahy verejného sektoru o zlepšenie situácie mali len obmedzený účinok. Pozitívnejší vplyv mali skôr aktivity sociálnych pracovníkov, zoskupených okolo komunitného centra MIXklub, a samotných obyvateľov, ktorým sa podarilo vytlačiť neželaných návštevníkov z jednotlivých vchodov. Od ideálu má ale situácia ďaleko.
Aj preto sa Hlavné mesto po niekoľkých pokusoch rozhodlo pre zriadenie stálej policajnej stanice v priestoroch Pentagonu. Ako uvádza Magistrát, cieľom novootvorenej stanice je priniesť do oblasti viac pokoja a bezpečnosti, pôsobiť preventívne a v súčinnosti so združeniami a terénnymi pracovníkmi, ktorí v lokalite dlhodobo pôsobia a poskytujú odbornú pomoc. Ide o stanicu Mestskej polície, funguje pod správou Útvaru zásahovej jednotky a kynológie a nahradila niekdajšie pohostinstvo, ktoré bolo v minulosti zdrojom problémov. Mesto priestor odkúpilo a komplexne zrekonštruovalo.
Mestskí policajti majú dozerať na verejný poriadok v obytnom súbore, zároveň však budú k dispozícii aj celej Vrakuni a Podunajským Biskupiciam. Spolupracovať pritom budú so štátnou políciou a s lokálnymi aktérmi. „Som veľmi rád, že sa nám podarilo vytvoriť plnohodnotný priestor, v ktorom budú pôsobiť mestskí policajti s cieľom, aby sa obyvateľky a obyvatelia dvoch mestských častí, vrátane obyvateľov Pentagonu, cítili bezpečnejšie a mali v prípade potreby možnosť operatívne sa poradiť či nahlásiť podnet,“ povedal Matúš Vallo, primátor Bratislavy. „Situácia v rámci tohto sídliska sa vďaka opatreniam viacerých aktérov – mesta, mestskej časti, neziskových organizácií, či nášho mestského terénneho tímu postupne zlepšuje a veríme, že nové pracovisko a stála prítomnosť mestskej polície tento trend ešte posilní.“
Potešenie z otvorenia novej stanice neskrýval ani starosta mestskej časti Vrakuňa Martin Kuruc. „Dnes je pre Vrakuňu historická udalosť, na ktorú sme čakali viac ako 30 rokov, je to možno malý krok pre Bratislavu, ale zato obrovský skok pre Vrakuňu,“ nešetrí chválou. „Určite to prinesie väčšiu bezpečnosť a poriadok do našej časti a ľudia budú mať výrazne väčší pocit bezpečia. Som úprimne rád, že sa nám tak skvelá vec podarila a chcel by som poďakovať každému, kto sa na tom podieľal.“ Celá Vrakuňa má v dôsledku prítomnosti neslávne známeho obytného súboru zlú povesť, hoci ide do veľkej miery o štandardné sídlisko a štvrť.
Magistrát pripomína, že súčasťou stanice je miesto prvého kontaktu pre ľudí, kde sa môžu poradiť alebo nahlásiť podnet. Hliadky mestskej polície budú stanicu využívať nepretržite, s výnimkou času, kedy budú hliadkovať v okolí. Pracovať tu budú policajti a policajtky, ktorí majú skúsenosti s prácou s ľuďmi s drogovou závislosťou alebo s ľuďmi bez domova. Stanica je tvorená tromi miestnosťami – okrem priestoru prvého kontakt aj zasadačkou a dennou miestnosťou pre zamestnancov. Priestor poskytuje náležité technické vybavenie a v prípade potreby môže slúžiť aj príslušníkom Policajného zboru SR. Rekonštrukciu pripravil a návrh spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy.
Mesto je presvedčené, že nová stanica, zriadená po vzore podobnej na Obchodnej ulici v centre, prispeje k zlepšeniu úrovne a bezpečnosti obytného súboru. Ako pripomína Magistrát, aktuálne v tejto oblasti preferuje kombinovaný prístup represívnych opatrení a sociálnych opatrení. Okrem policajtov tak v lokalite pôsobia aj zamestnanci Mestského terénneho tímu, zameraného na podporu zraniteľných obyvateľov. Ľuďom, ktorí hrozí sociálne vylúčenie, pomáhajú v zlepšení finančnej situácie, začlenení sa na trhu práce a zvýšení kvality života. Funguje tu aj nezávislé OZ Bezpečné bývanie, ktoré poskytuje ďalšie konzultácie.
Aktivita týchto zložiek prináša postupné výsledky. Okamžité riešenie situácie nie je reálne a v praxi bude trvať možno ešte desaťročia trpezlivej práce, kým sa z Pentagonu stane úplne bežné sídlisko (ak, pravda, nedôjde k jeho transformácii v dôsledku realitnej špekulácie – „gentrifikácie“). V tejto chvíli ide v bratislavskom kontexte našťastie o takmer výnimočnú situáciu. Jedinou lokalitou s podobnými problémami je okolie Kopčianskej ulice v Petržalke, ktorej okolie však prechádza veľkými zmenami. Do budúcna tu možno očakávať zmenu sociálneho statusu.
Hlavné mesto by popri (inak chvályhodnej) pozornosti, ktorú venuje Pentagonu, nemalo ale zabudnúť na prevenciu vytvárania vylúčených lokalít. Rastúce ceny bývania, ktoré sa stáva čoraz menej dostupným aj pre strednú vrstvu, by totiž mohli viesť aj ku vzniku odľahlejších chudobných štvrtí. Ak by sme vychádzali z porovnania so zahraničím a miest, ktoré čelia podobným problémom, katastrofálna dostupnosť bývania môže proniesť vznik bohatého vnútorného mesta, problematických sídlisk a strednej vrstve koncentrovanej na predmestiach. Pre vitalitu a kvalitu života v Bratislave to nie je želateľné.
Riešením je masívnejší rozvoj dostupného bývania. Aj podľa názorov expertov na bezdomovectvo je bývanie základným nástrojom k ďalšiemu zaraďovaniu ľudí do bežného života. Preto sa rozvíjajú programy „housing first“, ktoré v najúspešnejších prípadoch (Helsinki) prispeli k radikálnemu zníženiu počtu ľudí bez domova. Aby však aj chudobnejší mohli získať bývanie, je potrebné bytmi disponovať. To isté platí v prípade strednej vrstvy, ktorá má na trhu nehnuteľností obmedzené možnosti a volí väčšinou podľa ceny. Tá je dnes nižšia na predmestí.
Sociálne problémy treba aktívne riešiť. Ruka v ruke s tým ale treba predchádzať ich vytváraniu. Inak sa budú vytvárať ďalšie lokality so zhoršenou situáciou. Potom nebudú stačiť ani nové policajné stanice, aby si Bratislava udržala pomerne dobrú úroveň bezpečnosti. Bez tej je vysoká kvalita života len ilúziou.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre