Ústav pamäti národa (ÚPN) je významnou inštitúciou, ktorá upozorňuje na represívne aktivity totalitných režimov na Slovensku v období rokov 1939-1989. Dnes sídli v prenajatých a nevhodných priestoroch v centre mesta, čo sa má zmeniť. Nové sídlo v blízkosti Trnavského mýta má pôsobivým spôsobom dotvoriť prostredie v exponovanej časti metropoly, ako ukazujú výsledky architektonickej súťaže.
ÚPN vyhlásil jednokolovú architektonickú súťaž v priebehu jari. Zadaním bola transformácia nevyužívaného areálu v majetku štátu na nároží Krížnej a Karadžičovej ulice. Pôvodne sa tu nachádzal Ludwigov palác, patriaci k väčšiemu areálu Ludwigovho mlyna. Palác však zanikol po druhej svetovej vojne, pričom z neho zostal len drobný pavilón. Okrem toho v priestore ostala budova bývalej vojenskej väznice z roku 1934, do roku 2009 využívaná na administratívne účely.
Práve tu má byť umiestnené nové sídlo ÚPN, ktoré má vytvoriť prostredie pre prácu inštitúcie, ale ju aj otvoriť verejnosti. Využité majú byť oba objekty, pričom sa majú prepojiť verejným parkom. Za účelom kvalitnej premeny areálu vyhlásilo ÚPN v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) a spoločnosťou QCM jednokolovú architektonickú súťaž. Zadaním bola rekonštrukcia a adaptácia budov, pričom okrem priestorových nárokov mali spĺňať aj vysoké nároky na reprezentatívnosť.
Ako uvádza ÚPN, do určenej lehoty 11. augusta 2023 svoje návrhy dodalo jedenásť súťažiacich. Odborná porota so zastúpením slovenských a českých architektov spomedzi návrhov určila za víťaznú koncepciu od kancelárie zerozero. Oceňovaný ateliér najlepšie splnil nároky zadávateľa pri vytvorení nových výtvarných kvalít a jasne rozpoznateľnej tváre inštitúcie. Návrh prináša jasne rozpoznateľné riešenie, ktoré dodá sídlu ÚPN charakteristickú tvár.
Základným princípom riešenia je dostavba hlavnej budovy a doplnenie o monolit v átriu, v ktorom bude umiestnený archív a knižnica Ústavu pamäti národa. Vo vedľajšej budove (pavilón Ludwigovho paláca) bude umiestnená kaviareň a eventové priestory. Okolitý areál bude revitalizovaný na verejne prístupný park s cieľom priblížiť Ústav pamäti národa verejnosti ako miesto dialógu a šírenia myšlienok slobody a demokracie.
Sami architekti tvrdia, že si mimoriadne vážia ÚPN ako inštitúciu, čo by malo byť podľa nich reflektované v urbanistickom riešení celého areálu i architektúre samotnej budovy. Základnou stratégiou sa stalo maximálne otvorenie areálu verejnosti a zlepšenie priechodnosti v čase otváracích hodín. Dôležitou úlohou sa stala aj úprava rozhraní voči okoliu, najmä smerom do Karadžičovej ulice a v dotyku s pavilónom Ludwigovho paláca.
Architekti sa rozhodli areál dotvoriť niekoľkými výraznými vstupmi. Tým najvýraznejším je samozrejme vloženie masívnej hmoty do átria hlavnej budovy, ktorá ma navonok podobu kompaktného monolitu. Verejnosti prístupné priestory múzea a výstavné priestory sú situované na najnižších podlažiach. Na zvyšných podlažiach pôvodnej budovy sú situované požadované kancelárske priestory s priamym osvetlením a vetraním. V monolite sú umiestnené požadované zasadacie miestnosti, depoty, a na najvyšších podlažiach sú situované knižnica a priestory bádateľne, ktorá bude mať vlastné intímne patio.
Pri vstupe do areálu sa uvažuje s umiestnením výtvarného diela – sochársky vytvoreného reliéfu. Autori hovoria o vytvorení štruktúry vertikál (teda stien) pozdĺž hlavných ulíc, ktoré majú byť abstraktnou pripomienkou ničivých tendencií totalitných režimov. Vnútri areálu skloňujú predovšetkým snahu o zachovanie maximálneho množstva drevín, najmä stromov. Výnimku budú tvoriť choré dreviny alebo dreviny, ktoré budú musieť ustúpiť parkovisku v južnej časti pozemku. Nahradiť ich chcú novými stromami. Medzi hlavnou budovou a pavilónom bude aj zhromažďovací a nástupný priestor.
Podľa poroty tento návrh priniesol „silný koncept, založený na sémanticky jednoznačnej, ľahko zapamätateľnej figúre“. Pozdáva sa jej aj vloženie monolitu. „Kompaktná hmota signifikantne prezentuje status inštitúcie, zároveň vhodne reaguje a dopĺňa existujúcu funkcionalistický objekt, ktorý aj po možnom perforovaní nestratí jasný ráz,“ komentujú odborníci.
Výhrady sa týkali najmä možnej ekonomickej náročnosti. „Porota s ohľadom na financie a predimenzovanie plošných výmer doporučuje zrušenie a presunutie suterénneho podlažia a snahu o strohosť materiálových riešení,“ naznačuje. „Pavilón Ludwigovho paláca by si podľa názoru poroty zaslúžil citlivejší prístup, preto sa odporúča v následných fázach túto časť projektu pracovať a lepšie ju začleniť do areálu. V dopracovaní návrhu v nasledujúcich stupňoch sa tiež odporúča prehodnotiť výšku dostavaného objemu a riešenie oplotenia - rozvinutie témy interaktívneho stvárnenia stien.“
Napriek tomu ide o najlepší návrh, hoci v súťaži bola silná konkurencia. ÚPN teraz čaká podpis zmluvy s víťazmi, projektové rozpracovanie a povoľovací proces. Taktiež bude musieť vyriešiť aj zásadnú otázku financovania projektu, ktorý určite nebude lacný (súťaž predpokladala 6 miliónov eur, predložené riešenie ale pôsobí ako omnoho náročnejšie). Kým sa tak nové sídlo ÚPN stane realitou, prejde pravdepodobne ešte mnoho rokov.
Napriek tomu ide o vzorový postup pri obstarávaní podoby nového sídla. Ústav pamäti národa je dôležitá inštitúcia, ktorá by mala mať vytvorené nielen dobré podmienky pre prácu, ale aj priestor pre jej prezentáciu pred verejnosťou pri zabezpečení vysokej úrovne reprezentatívnosti. Dobre to vypovedá nielen o ústave, ale aj o krajine ako takej, ktorá má neblahú skúsenosť s totalitou a potrebuje sa s ňou vyrovnať.
Nanešťastie ale súťaž nevyriešila otázku výraznejšieho artikulovania exponovaného nárožia na rozhraní dvoch mimoriadne významných ulíc. Paradoxne, v minulosti, keď tu stál Ludwigov palác a susedné cesty neboli ani zďaleka také dôležité, bola táto úloha vyriešená lepšie vďaka rizalitu paláca, orientovaného do križovatky. Podobný prístup by bol vhodný aj dnes. Podmienky súťaže to ale vyslovene neriešili a väčšine architektov sa to nepodarilo dosiahnuť ani inými prostriedkami.
Je to škoda, keďže budúci rozvoj lokality možno prinesie transformáciu priľahlej zástavby. Minimálne juhovýchodná časť Krížnej, tvorená priemernými polyfunkčnými budovami, je v súčasnej podobe z dlhodobého hľadiska neudržateľná. Skôr či neskôr dôjde na dostavby a prestavby, hoci tomu dnes bráni komplikované vlastníctvo. Tam, kde by mal byť akcent, nebude nič – len v zadnom pláne monolit.
Z tohto hľadiska je aspoň dobré, že sa porota rozhodla pre natoľko výraznú figúru. Hladký, mohutný objekt bude svojskou súčasťou obrazu tejto lokality. Jednoznačne bude pútať pozornosť, v prípade verejných budov a inštitúcií je to však správny prístup. Práve kombinácia na prvý pohľad racionálnej architektúry pri štandardnej zástavbe a výrazných či zapamätateľných riešení pri verejných stavbách sa ukazuje ako najrozumnejší spôsob, ako rozvíjať mesto.
Bolo by výborné, keby si takéto nastavenie osvojil verejný sektor vo všeobecnosti. Investičný dlh je mimoriadny a Bratislava potrebuje dobudovanie mnohých ďalších inštitúcií či stavieb verejného charakteru. Ich kvalita bude pri formovaní obrazu mesta v tomto storočí zásadná.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre