Bratislava zažíva úspešnú vlnu otvárania nových pekární. Charakteristické sú nielen kvalitnejšími produktami, ale aj vysokou úrovňou priestorov. Aj vďaka tomu si veľmi rýchlo získala popularitu remeselná pekáreň Pochlieb neďaleko centra mesta. Prevádzka sa tento rok uchádza o získanie prestížneho ocenenia v oblasti interiérového dizajnu za svoje originálne riešenie i odkaz na históriu.
O tom, že k dobrému jedlu patrí skvelý dizajn, svedčí hneď niekoľko interiérov bratislavských reštaurácií a kaviarní. V dnešnej dobe totiž úspech gastroprevádzky nezávisí len od dobrého jedla a obsluhy. Pri rozhodovaní, či zákazník podnik navštívi aj druhýkrát, zohráva veľkú rolu tiež celková atmosféra priestorov. K úspechu môžu prispieť aj netradičné - a kvalitné - dizajnové či technické riešenia.
Spoluprácou so skúsenými architektonickými štúdiami sa okrem mnohých reštaurácií a kaviarní môžu pochváliť aj majitelia niektorých bratislavských pekární. Výsledkom sú potom unikátne vnútorné priestory s jedinečnou atmosférou a premyslenou funkčnou schémou.
Príkladom je už niekoľko rokov fungujúca remeselná pekáreň Kruh na Vajnorskej ulici (v projekte Vajnorská 21), ktorej interiér navrhli architekti zo štúdia GRUP. Začiatkom minulého roka zas bola otvorená prevádzka Oli’s, ktorá v sebe spája bistro, pekáreň a malý obchodík. Celý priestor bol navrhnutý architektom a umelcom Alanom Prokopom.
V rovnakom roku prebehla tiež realizácia interiéru pekárne Pochlieb. Za návrhom vnútorných priestorov stojí štúdio Beionde. Podľa architektov trend vzniku veľkého množstva pekární vzišiel z pandémie COVID-19, keď ľudia zostali doma a učili sa kváskovať. „Záujem o kvalitné pečivo vzrástol. To sa pretavilo aj do vzniku mnohých prevádzok. S kvalitou pečiva prichádza aj kvalita interiéru,” tvrdí architekt Tomáš Augustín.
Lokalita pekárne bola v tomto prípade veľmi dôležitá. „Pochlieb sa odlišuje najmä svojou polohou a odkazom na minulosť, ktorá sa na určitý čas dostala do úzadia, ale znova opäť ožila ako kvások. Náš prínos v podobe interiéru je skôr sekundárny a snaží sa byť nápomocný jej užívateľom a kvalitným výrobkom, ktoré v tejto prevádzke zaručene dostanete,” popisuje architekt výnimočnosť predajne.
Pekáreň je súčasťou rezidenčného projektu Kesselbauer, ktorý dostal názov po známom bratislavskom pekárovi z 19. storočia. Podľa slov architektov bola práve história dôvodom toho, prečo sa návrat pekárne do tejto lokality stal jedným z dôležitých zámerov developera Proxenta. Okrem bytov sú súčasťou projektu Kesselbauer tiež apartmány a obchodné priestory.
V rámci návrhu prebehli len mierne priestorové úpravy. Dispozícia ostala viacmenej nezmenená. „Predstava klienta do značnej miery vychádzala z jeho už fungujúcej prevádzky v inom meste. Do ulice sú orientované historizujúce okná s hlavným vstupom a do dvora veľký výklad. Pôdorys pekárne je v tvare L. Návrh zohľadňuje svetelné podmienky obchodného priestoru, takže regály s výrobkami, ktoré sú umiestnené pred oknami, umožňujú priechod denného svetla do interiéru” približuje Augustín.
Prevádzka je z funkčného hľadiska rozdelená na technickú časť so zázemím a obchodnú časť s výkladom pre tovar a výrobky. Predajňa sa rozprestiera na dvoch výškových úrovniach. Návrh interiéru pekárne podľa architekta reflektoval pozíciu obchodného priestoru, ktorý bol orientovaný do rušnej ulice a vnútrobloku rezidenčného objektu. Koncept pekárne sa nesie v duchu "open space", keď zákazník vidí remeselnú výrobu a kvalitu výrobkov môže otestovať priamo pri káve.
Za hlavnú myšlienku celého návrhu autori dizajnu označujú takzvanú dynamickú krivku, ktorá sa začína od samotného vstupu do pekárne a končí sa pri výklade do vnútrobloku. Jej súčasťou je sústava políc, regálov, predajného pultu a sedenia pre návštevníkov pekárne. Inšpiráciu pritom čerpali zo spôsobu miesenia cesta, ktoré sa naťahuje a formuje pod rukami pekára.
Ku komornej atmosfére celého priestoru prispieva predovšetkým tehlová farba nanesená na steny s drsnou štruktúrou. Pri jej výbere autori prihliadali na psychológiu farieb. „Sú to práve teplé tóny, ktoré umocňujú chuť do jedla a stimulujú apetít,” tvrdia. Z materiálov prevláda predovšetkým oceľová konštrukcia regálov a lepená preglejka. „Primárna funkcia perforovaných častí políc je prevetrávanie pekárenských výrobkov, keď sú pri určitej teplote vykladané do regálov. Sekundárnym efektom perforácie políc je hra svetla a tieňa, čo dotvára mäkkosť a hravosť interiéru,” dodávajú architekti z kancelárie Beionde.
Pekáreň Pochlieb je príkladom toho, že kvalita výrobkov spolu s kvalitným dizajnom a príjemnou atmosférou je to, čo zákazníkov presvedčí prevádzku navštevovať na pravidelnej báze. Projekt je v tomto roku navyše nominovaný na cenu Interiér roku, a to v kategórii Verejný interiér II, v rámci ktorého mohli byť popri obchodných prevádzkach nominované tiež interiéry škôl, služieb či zdravotníckych zariadení.
Podľa Tomáša Augustína obdobné súťaže prispievajú k formovaniu kultúry spoločnosti a posúvajú jej úroveň o úroveň vyššie. Inšpirovať v trendoch sa vďaka podobným súťažiam podľa neho môže nielen široká verejnosť, ale aj samotní architekti či dizajnéri. „Každý autor vie, čo sa skrýva za výsledkom a nie je to vždy také jednoduché ako si laická verejnosť často myslí a komentuje. Ale to je v poriadku a patrí to k našej profesii, keď chceme prezentovať naše myšlienky. Aj zdanlivo malý projekt môže byť náročnejší ako obsahovo či objemovo ten väčší,” uzatvára Tomáš Augustín.
(Beionde, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac