Martina Gregová 10.09.2023 13:00

Hanba mesta kultúry. Deštrukcia pamiatky v prospech supermarketu je škandalóznym krokom

Trenčín bude čoskoro Európskym hlavným mestom kultúry. Titul je spojený s rozvojom kultúrnych aktivít, inštitúcií aj objektov, napriek tomu aktuálne dianie ukazuje, že to celé bude s pachuťou necivilizovanosti. Pred niekoľkými dňami boli totiž so zemou zrovnané zvyšky vzácneho priemyselného areálu Merina, ktoré boli dokonca pamiatkovo chránené. Uvoľnili pritom miesto primitívnej funkcii - banálnemu sieťovému supermarketu.

Zdroj: Register modernej architektúry, Trenčiansky Štandard

Francúzski podnikatelia Tiberghienovci na začiatku 20. storočia vlastnili niekoľko textilných tovární naprieč celým severným Francúzskom. V roku 1907 sa rozhodli svoje podnikanie rozšíriť aj na územie Uhorska, kde v Trenčíne založili vlastnú pradiareň. O niekoľko rokov neskôr začala prvá svetová vojna a priestory pradiarne boli dočasne využívané ako vojenská nemocnica a neskôr ako dôstojnícka škola. Po vojne bola výroba obnovená a pradiareň bola rozšírená o vlastnú dizajnérsku dielňu. Výroba následne fungovala až do čias, keď bola firma Tiberghienovcov znárodnená.

V nadväznosti na to podnik dostal nový názvov, podľa ktorého ho pozná väčšina dnešných obyvateľov Trenčína - Merina. V roku 2004 bola Merina najväčším textilným podnikom na Slovensku, v roku 2009 však ohlásila ukončenie výroby, ktorej predchádzal prudký pokles tržieb.  

Bohatá história areálu a jeho architektúra z Meriny dlhé roky robila jeden z najväčších a najvýznamnejších, no postupne chátrajúcich brownfieldov v Trenčíne. Pamiatkari mali areál v hľadáčiku s možnosťou jeho vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku, desať rokov však prakticky nekonali. V tom čase sa už začalo na areálom zmrákať - investor TM Real tu totiž naplánoval nový supermarket v prospech reťazca Kaufland. 

V roku 2020 sa konečne rozhodlo o vyhlásení Meriny za národnú kultúrnu pamiatku, investor sa však odvolal. So svojim odvolaním bol úspešný. Vec bola postúpená na Ministerstvo kultúry SR, ktoré rozhodlo, že chrániť sa bude len časť areálu (časť teplárne - rozvodňa). Podľa ministerstva v tom čase už zanikla väčšina pamiatkových hodnôt (napríklad strojové vybavenie, urbanistická koncepcia, výzdobné prvky a podobne). Investorovi sa ani toto rozhodnutie nepozdávalo a žiadal asanáciu celého areálu.

V každom prípade, zbúrať sa mu „podarilo" viaceré vzácne časti komplexu, vrátane najkrajšej budovy pradiarne. Stalo sa to do veľkej miery s odobrením trenčianskych pamiatkarov, podľa ktorých platilo, že „v prípade vyhlásenia objektov za národnú kultúrnu pamiatku by sme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou mali v Trenčíne o niekoľko rokov chátrajúci areál plný rozpadajúcich sa hál, prepisovaný z roka na rok na inú spoločnosť". Samotné mesto Trenčín sa k búraniu areálu postavilo „pragmaticky" - podľa neho sa otvorila cesta k jeho prestavbe. 

Toto želanie sa splnilo. Na mieste vzácnych industriálnych budov vznikla banálna typová budova supermarketu s obrovským povrchovým parkoviskom. Jeho urbanistický, architektonický aj funkčný prínos je prakticky nulový, ak nie rovno záporný. Trenčín prišiel o potenciálne obrovskú hodnotu úplne zbytočne. 

To však ešte nie je koniec diania. Zachovaná ostala zmieňovaná časť teplárne. Platilo to až donedávna - pred niekoľkými dňami bola totiž zrovnaná so zemou. Budova z roku 1931 bola odstránená bez vedomia pamiatkarov. Podľa investora Tibora Mészárosa z TM Real ju odstránili v súlade s rozhodnutím stavebného úradu mesta Trenčín, čo potvrdilo aj samotné mesto. Dôvodom mal byť zlý stav a možnosť jej zrútenia sa. Oznámenie však pamiatkari dostali len 30. augusta, teda v deň, keď sa už búralo. 

Aktivisti naznačujú, že celá vec bola naaranžovaná investorom. Pred niekoľkými mesiacmi ju narušil bager, no budova naďalej stála. Zlyhanie vidia v nekonaní štátu, ale aj mesta. „Realita je taká, že mesto Trenčín na zachovaní areálu záujem nemalo, a preto nevyužilo žiadnu zo zákonných možností, ktorú malo na to, aby na mieste bývalej fabriky vyrástlo niečo, čo bude prínosom pre jeho občanov, a nie iba plechová škatula s parkoviskom,” informovala v minulosti facebookova stránka Premeny Meriny. Na tom sa očividne nič nezmenilo. 

Merina tak odišla definitívne do minulosti. Jeden z najkrajších priemyselných areálov v blízkosti centra Trenčína zanikol, čím mesto tak zopakovalo chyby Bratislavy, ku ktorým došlo v rokoch 2008-2012, keď sa rovnako zbúrali viaceré vzácne industriálne objekty. Kým v hlavnom meste sa už ale postoj k industriálu zo strany verejnosti, ale aj investorov zmenil, v Trenčína sa objekty škandalóznym spôsobom zbúrali v prospech absolútne zbytočnej stavby. Nie je to hodné mesta kultúry.  

Vzácny areál nahradil banálny supermarket. Zdroj: Trenčiansky Štandard

Akou-takou náplasťou má byť premena aspoň časti bývalého areálu, ktorá by mohla mať vyššiu úroveň. Niektoré pozemky bývalého textilného podniku získali spoločnosti Occam Real Estate a Across Properties. Následne na to ohlásili výstavbu projektu Nová Merina. Spoločnosti v spolupráci s mestom Trenčín na riešenie tohto brownfieldu vypísali urbanisticko-architektonickú súťaž, do ktorej sa zapojilo niekoľko významných slovenských a českých ateliérov. Za víťazný bol napokon vybraný návrh od ateliéru Sadovsky & Architects, na ktorom spolupracovali s Marko&Placemakers a dnes aj česko-slovenským ateliérom CHYBIK + KRISTOF. 

Podľa víťazného projektu sa má v lokalite vystavať približne 600 nových bytov. „Nová Merina je projekt, ktorý premieňa dlhodobo zanedbanú industriálnu časť Trenčína na kvalitné a udržateľné bývanie v prémiovej lokalite,” vyjadril sa na margo projektu Marek Kalma, partner spoločnosti Occam Real Estate.  

Developer pred časom avizoval, že zachová jeden z objektov pôvodnej Meriny. „Jediná budova, pri ktorej uvažujeme o zachovaní, či už kompletne alebo v nejakej mierke, je budova teplárne zo 70. rokov minulého storočia. Aj keď budova nie je pamiatka, ako citlivý investor so skúsenosťami napríklad z projektu Sky Park v Bratislave plánujeme v prípade aspoň minimálneho ekonomického zmyslu zachovanie teplárne a jej premenu na športovo-kultúrne stredisko, ktoré bude slúžiť celému mestu Trenčín," popisuje Kalma. 

Plánovaný začiatok výstavby prvej fázy projektu Nová Merina je stanovený na rok 2025, pričom ďalšie fázy budú pokračovať podľa aktuálnych podmienok na realitnom trhu. 

Nová Merina môže byť pre mesto prínosom. Trenčín je v očakávaní veľkej premeny, ktorú má priniesť EHMK aj rozvoj niektorých území - okrem Novej Meriny aj priestor medzi historickým jadrom a Váhom, kde sa očakáva realizácia výstavby v zmysle iniciatívy Trenčín SiTy. Cieľom je povýšiť Trenčín na atraktívne mesto, ktoré sa sústredí na kreatívny priemysel, kultúru a odvetvia s vysokou pridanou hodnotou. 

Nanešťastie sa v prípade Slovenska až príliš často zrážajú dva svety - ambície úzkej skupiny kultúrne naladených ľudí oproti obmedzenému zmýšľaniu niektorých podnikateľov aj úradníkov. Nanešťastie, dianie okolo Meriny naznačuje, že do tej druhej skupiny patria pamiatkari aj mesto Trenčín, ktoré sa bez čo i len formálneho odporu pripravilo o jeden z potenciálnych klenotov. Pod povrchom mesta kultúry tak ostane pachuť obyčajnej priemernosti a sedliactva. Vo fyzickej forme je vyjadrená supermarketom, najdôležitejšou porevolučnou stavebnou typológiou v celej krajine. 

(Trenčiansky Štandard, SCD, Occam, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.