Adrian Gubčo 22.06.2022 16:56

Bratislave akútne chýba kongresové centrum, Slovensko si robí hanbu

Bratislava vyčerpala svoje kongresové kapacity a akútne potrebuje nové kultúrne a kongresové centrum. Tvrdí to mimovládna organizácia NKKC (Národné kultúrne a kongresové centrum), ktorá sa už niekoľko rokov usiluje o vybudovanie takéhoto zariadenia v metropole Slovenska. Poukazujú pritom na súčasné nedôstojné podmienky aj výhody, ktoré by v krízovom období mohlo nové centrum priniesť.

Ideová predstava konferencie v Inchebe. Zdroj: Incheba

Súčasná situácia je neudržateľná

V Bratislave sa pred niekoľkými týždňami konal ďalší ročník medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC. Ide o podujatie celosvetového významu, ktoré láka množstvo hostí z celej planéty – tento rok ich bolo 1.500 z 80 krajín. Konferencia sa už tradične koná v priestoroch Grand Hotela River Park. Hoci ale ide o najluxusnejší veľký hotel v Bratislave, aj tento má svoje kapacity – a posledný ročník GLOBSECu to jasne ukázal. Podujatie prerástlo možnosti existujúcich priestorov.

Organizátori otvorene tvrdia, že musia pri príprave konferencie spolu so svojimi partnermi improvizovať, keďže reprezentatívne priestory s dostatočnou kapacitou na trhu nie sú. Významných svetových lídrov nemožno hostiť v starej zanedbanej hale ani na športových štadiónoch. Do úvahy pripadal jedine hotel, avšak doplnený o provizórny stan na námestí v River Parku, priestory tanečného klubu alebo lode, ktorá bola zakotvená neďaleko miesta konania podujatia. Neželaným dôsledkom bolo obmedzenie verejného priestoru a narušenie plynulosti života v lokalite.

Podľa organizátorov GLOBSECu sa nemožno vyhnúť rozpakom, ktoré takéto provizóriá vyvolávajú. O konferencii totiž reportujú médiá z celého sveta a budujú imidž mesta a krajiny.  „GLOBSEC je slovenský projekt, ktorý vznikol v našich podmienkach a sme hrdí, že ho môžeme robiť práve u nás,“ hovorí prezident GLOBSEC-u Róbert Vass. „Každým rokom však máme menej a menej možností, kde ho organizovať. Našou prioritou je udržať GLOBSEC v Bratislave, čo je každým rokom náročnejšie. Prerástli sme totiž súčasné kapacity Bratislavy.“

Organizácia si je toho vedomá už dlhšie a preto je jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy NKKC. Víziu vzniku nového kultúrneho a kongresového centra s adekvátnou kapacitou, zabezpečením a na európskej úrovni, vďaka čomu bude môcť hostiť významné medzinárodné podujatia, predstavila už dávnejšie. Argumentuje aj ekonomickou výhodnosťou – centrum má slovenskej ekonomike vygenerovať desiatky miliónov eur ročne a byť návratné v horizonte niekoľkých rokov. Okrem toho poukazuje na fakt, že Viedeň, Praha, ale aj malá Ľubľana majú hneď niekoľko kongresových centier.

Bratislava dnes disponuje niekoľkými priestormi – Inchebou, Národným tenisovým centrom, Zimným štadiónom Ondreja Nepelu, Národným futbalovým štadiónom, Starou tržnicou, Redutou a ďalšími. Ako však tvrdí štatutárny zástupca OZ NKKC Miroslav Križan, tieto priestory sú buď malé, zastaralé, alebo nespĺňajú základné svetové štandardy a potreby organizátorov.

Štúdia združenia NKKC považuje Nový Istropolis za najvhodnejšie miesto pre umiestnenie NKKC. Zdroj: Immocap

Mesto aj štát s hlavou v piesku

Na zlú situáciu sa poukazuje už dlho – hlasy, že Bratislava potrebuje kvalitné kongresové centrum, rovnako ako špičkový kultúrny priestor, zaznievali už pred rokmi. Dokazuje to aj jasná artikulácia nutnosti vybudovať kongresové centrum v Územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislavy. Mesto však urobilo pre tento cieľ len úplné minimum. Na nutnosť výstavby vhodného priestoru upozorňuje nanajvýš organizácia cestovného ruchu, ktorá sa snaží rozhýbať kongresový turizmus. Potvrdzuje to aj pripravovaný strategický materiál Bratislava 2030, no priamo už nevyzýva na vznik kongresového centra.

Iniciatíva NKKC poukazuje, že okolité štáty za posledné desaťročia nezaháľali. Veľké a architektonicky príťažlivé kongresové centrá vyrástli napríklad v Poľsku. V Katoviciach vzniklo Katowice International Conference Centre v susedstve známej športovej haly Spodek, moderné kongresové centrum má aj neďaleký Krakov. V Česku disponujú kongresovými centrami Brno aj Ostrava, spolufinancované boli verejným sektorom. Okrem toho bola nedávno ohlásená obrovská investícia do novej filharmónie v Prahe, ktorej cena sa môže vyšplhať na štvrť miliardy eur. Česká metropola získa kultúrnu sálu svetovej úrovne.

Medzičasom, na Slovensku by možno bez aktivity občianskej iniciatívy nevzniklo nič. „Na Slovensku musela túto tému nastoliť mimovládna organizácia, ktorá tým supluje úlohu verejného sektora,“ konštatuje Križan. „Sú za tým dva roky práce s dátami, porovnaniami s podobnými mestami v spolupráci s najlepšími odborníkmi v sektore. Je teraz na štáte, aby tému posunul ďalej. Štúdia navrhuje, aby, túto infraštruktúru spolufinancoval aj súkromný sektor. Bez neho to verejný sektor realizovať nemôže.“

Ide o nádejnejšie riešenie, ako by mala byť podpora kongresovej turistiky alebo rozvoja kultúry ponechaná výlučne na verejný sektor. Ten je neschopný naplánovať väčšie projekty a priestor prenecháva provizóriám. NKKC to ilustruje najnovším počinom – osadením cirkusového šapitó na Pasienkoch. Pod názvom Stars Auditorium tu vznikol „nový kultúrno-spoločenský priestor mesta“ s kapacitou približne tisíc divákov. V porovnaní so zahraničnými mestami s kvalitnými priestormi pôsobí tento zámer skutočne úboho a provinčne.

NKKC zhŕňa, že ak sa situácia rýchlo nezmení a nezačne aktívne sa pracovať na príprave vzniku významného kultúrno-kongresového centra, Slovensku hrozí opäť hanba. V roku 2030 bude krajina po druhýkrát predsedať Rade Európskej únie a hostiť významné summity, kongresy a rokovania. „Bude opäť žalostné, ak bude musieť v Bratislave odstaviť Slovenskú filharmóniu na pol roka, ako tomu bolo naposledy, len preto, lebo nemáme kapacity hostiť nielen svetových lídrov, ale aj iné významné podujatia, ako sme to zažili pred pár týždňami počas tohtoročného GLOBSEC Fóra,“ zhŕňa združenie NKKC. Dnes sa však zdá, že to bude presne tak.

"Stars Auditorium" má byť rperezentatívnym novým kultúrnym centrom v Bratislave. Je to skôr nevkusné fiasko. Zdroj: Stars Auditorium

Dobrá investícia v čase krízy

Finančná podpora zo strany štátu bola zámeru vzniku NKKC prisľúbená niekoľko mesiacov pred vypuknutím krízy v dôsledku pandémie koronavírusu COVID-19 a zo strany minulej vlády. Nasledujúca vláda ju v princípe neodmietla, žiadala však preverenie viacerých alternatív riešenia a ich posúdenie nielen expertnou komisiou, nominovanou združením NKKC, ale aj Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP). Kladné stanovisko ÚHP malo byť predpokladom pre vstup štátu do projektu.

Iniciatíva skutočne postupovala v zmysle usmernení štátu, pričom dala vypracovať potrebné analýzy, posúdenie expertmi, víziu prekonzultovala s príslušnými štátnymi orgánmi a oslovila všetkých kľúčových vlastníkov pozemkov v Bratislave, ktorí by mohli mať záujem vstúpiť do projektu. Traja skutočne predstavili koncepcie možných riešení objektu centra. Immocap, J&T Real Estate a Incheba sľubovali (resp. dodnes sľubujú) vybudovanie špičkových kultúrno-kongresových areálov, schopných hostiť NKKC.

Z ich porovnania vyšiel najlepšie Nový Istropolis od Immocapu. Na Trnavskom mýte má vzniknúť veľký kultúrno-spoločenský objekt ako súčasť mohutnej transformácie mestského bloku, na ktorom sa donedávna nachádzal a dnes postupne zaniká Dom odborov Istropolis. Podľa predstáv iniciatívy NKKC malo vzniknúť nové občianske združenie, v ktorom by mal účasť štát, developer (ktorý by vložil projekt, pozemky a časť financií) a NKKC. Následne by zabezpečilo realizáciu aj prevádzku centra.

To sa však teraz nedeje, keďže napriek vcelku pozitívnemu hodnoteniu ÚHP (ktoré potvrdilo výhodnosť vzniku NKKC ako takého) minister financií Igor Matovič odmietol v projekte pokračovať. Potvrdil to zrušením vládneho uznesenia, ktoré predtým sám podpísal.

Z hľadiska efektivity vynakladania verejných financií išlo očividne o chybu. Ako konštatuje Štúdia uskutočniteľnosti projektu NKKC, vypracovaná poradenskou firmou Ernst&Young, projekt by priniesol rozsiahle ekonomické aj spoločenské prínosy. Podľa štúdie by Slovensko ročne získalo takmer 40 miliónov eur, z toho štát a samosprávy o 11,5 milióna. Pri štátnej podpore na úrovni 60 miliónov eur, ktorá bola médiami najviac skloňovaná, by sa náklady verejnému sektoru vrátili za necelých šesť rokov. To je vynikajúce číslo.

Do úvahy treba brať aj iné ako ekonomické vplyvy. Štúdia pripomína marketingové a imidžové vplyvy, dosah na cestovný ruch (kongresy pomôžu zmierniť sezónny charakter cestovného ruchu v Bratislave, teda sa návštevnosť rozloží na viac mesiacov, ďalej návštevníci môžu vycestovať aj do iných regiónov), šírenie inovácií a kontakt so špičkami v jednotlivých odboroch, spin-off efekty, kedy vznikajú vo väzbe na kongresové centrá nový typy podnikania a i. Toto Bratislave mimoriadne chýba a nedokáže si bez toho zlepšiť svoju pozíciu medzi európskymi mestami.

Nejde pritom o úplne hypotetické úvahy. Okrem dát so zahraničia existujú konkrétne príklady praxe aj zo Slovenska. Konferencia Tatra Summit, organizovaná GLOBSECom, prispela k nadviazaniu prvých kontaktov pri rozvoji myšlienky produkcie slovenských batérií do elektromobilov. Dnes sa táto vízia stáva realitou – pri Voderadoch buduje slovenská firma InoBat svoje výskumné a vývojové centrum a uvažuje nad vznikom slovenskej Gigafactory. Bez neformálnych stretnutí v rámci konferencie by sa to ale vôbec nemuselo stať.

Je tak zrejmé, že ide o mimoriadne racionálny typ investovania, ktorý prinesie dlhodobé benefity – ekonomické aj sociálne. Nemožno sa na projekt pozerať len krátkozrakou prizmou okamžitých nákladov, ale hľadieť aj na budúce smerovanie Bratislavy a Slovenska a na možné cesty, ako sa dostať k cieľu – teda k úspešnej a prosperujúcej krajine.

Určite jej nepomôžu masívne sociálne balíky, ktoré neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a len ochudobňujú už tak chudobné samosprávy. Pomôžu jej premyslené kapitálové investície, ktoré zlepšia podmienky pre podnikateľov, zvýšia kvalitu života a zlepšia šance obyvateľov presadiť sa. Patria k nim lepšie nemocnice, školy, univerzity, centrá výskumu a vývoja a prirodzene aj kultúrno-kongresové centrum – aby mohli ľudia svoje myšlienky prezentovať a konfrontovať so zahraničím.

Ak by sa na to zodpovední pozerali takto, možno by Bratislava aj Slovensko vyšli z kríz posilnené a pripravené na ešte väčšie výzvy, ktoré spoločnosť čakajú v blízkej budúcnosti. Pokiaľ však nie sme schopní postaviť niečo, čo majú už aj mestá o polovicu menšie a zatiaľ menej významné od slovenskej metropoly, možno si zaslúžime, aby nás svet prehliadal. Hanba, ktorú si mesto a krajina robí dnes, bude pretrvávať aj naďalej.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.