Martina Gregová 06.12.2024 13:00

Bratislava kraľuje na poli kvalitnej architektúry. Prestížna Cena Dušana Jurkoviča pozná svojich laureátov

Jubilejný 60. ročník prestížnej Ceny Dušana Jurkoviča ovládli bratislavské projekty. Víťazom sa stala obnova Bratislavskej kalvárie, ktorá zaujala citlivým spojením histórie a moderného minimalistického prístupu. Ocenené boli aj ďalšie dve realizácie z hlavného mesta. Metropola tak opäť potvrdila svoju dominanciu v oblasti kvalitnej architektúry.

Autori: Juraj Hantabal, Nino Belovič / YIM.BA

Cena Dušana Jurkoviča je jedným z najprestížnejších ocenení v oblasti architektúry na Slovensku. Udeľuje ju Spolok architektov Slovenska od roku 1964 na počesť významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Ocenenie sa udeľuje za výnimočné architektonické diela, ktoré vynikajú kvalitou, inovatívnosťou a prínosom pre spoločnosť. Kritériom je estetická a funkčná hodnota stavby, ako aj jej citlivé začlenenie do prostredia. Cena sa udeľuje architektom alebo kolektívom autorov, ktorí realizovali konkrétne dielo na území Slovenska.

Prihlásené diela prechádzajú hodnotením odbornej poroty, zloženej z renomovaných architektov a teoretikov. Cieľom ocenenia je popularizovať architektúru a podnecovať tvorivú činnosť v tejto oblasti. Výnimočnosť tejto ceny spočíva aj v tom, že odráža aktuálne trendy v slovenskej architektúre. Laureáti získavajú nielen prestíž, ale ich diela sa často stávajú vzorom pre ďalšie generácie architektov. Cena Dušana Jurkoviča predstavuje uznanie najvyššej odbornosti a kreativity v architektonickej tvorbe.

Do užšieho výberu tohtoročného jubilejného 60. ročníka Ceny Dušana Jurkoviča odborná porota posunula šesť diel: Bratislavskú kalváriu, Námestie slobody v Bratislave, Rodinný dom Bohúňova, Novú hájovňu, Bytový dom Zwirn a Rodinný dom ROD.

Cenu Dušana Jurkoviča sa odborná porota nakoniec rozhodla udeliť obnove Bratislavskej kalvárie, ktorej súčasnú podobu navrhli architekti a manželia Hantabalovci. Porota pri víťaznom diele ocenila, že nové riešenie citlivo pracuje s históriou a snaží sa obnoviť malé fragmenty, ktoré sa zachovali. „Cena Dušana Jurkoviča bude sprevádzať dielo po dlhé desaťročia a navždy ovplyvní ďalšie pôsobenie danej stavby, jej autorov, investorov a celého zúčastneného tímu, ktorý za ňou stál,“ konštatovala predsedníčka poroty Barbora Markechová.

Bratislavská kalvária patrí medzi najstaršie stavby svojho druhu v celej strednej Európe. Kompletne dostavaná bola v roku 1725. Pôvodne pozostávala zo siedmich kalvárskych kaplniek a dvoch prípravných. Ako uvádza OZ Bratislavská Kalvária, ešte v 40. rokoch minulého storočia boli všetky kaplnky v relatívne obstojnom stave. Kalvária však bola postupne likvidovaná a napokon takmer úplne zničená v 50. rokoch, čo bolo spôsobené predovšetkým nástupom komunistického režimu.

„Do 21. storočia sa zachovalo len torzo, ruina jedinej kaplnky Ecce Homo a spráchnivelý drevený kríž s bronzovou sochou Krista nad schátraným schodiskom,“ popisuje občianske združenie. Hlavnou filozofiou obnovy Kalvárie sa stalo heslo: „To, čo sa zachovalo, odprezentovať a chrániť ako stopu minulosti, doplniť ju novotvarmi architektúr jednotlivých zastavení ako stopu súčasnosti a spolu vytvoriť jeden celok.“

Nové zastavenia boli postupne vybudované v priebehu roka 2023. Autori návrhu pre ne zvolili minimalistický architektonický jazyk. „Zvolenie tejto formy nebolo náhodné. Jednoduchý tvar odráža čistotu a vzdušnosť. Priechodnosť zase otvorenosť dnešného človeka. Dôležité bolo vytvoriť otvorenosť zastavení, aby dnešný človek mohol vojsť dovnútra diania a osobne prežiť Krížovú cestu alebo meditovať,“ vysvetľujú Hantabalovci.

Okrem hlavnej ceny odborná porota udelila aj dve nominácie. Aj v tomto prípade bodovala Bratislava. Jednu z nich získal mestský Bytový komplex Zwirn, ktorého podobu navrhli architekti z ateliéru Compass. Umiestnený je mieste bývalého priemyselného areálu Cvernovka na okraji bratislavského downtownu.

„Hmota objektu reaguje na existujúcu okolitú zástavbu, fasády sú kombináciou lodžiových a okno-balkónových častí. Aplikované architektonicko-stavebné riešenia kladú dôraz na striedmosť výrazových prostriedkov, zjednocovanie dizajnových riešení, kvalitu, pravosť a trvácnosť použitých materiálov,“ priblížili projekt jeho autori. Dielo bolo v tomto roku nominované aj na cenu CE ZA AR.

Nomináciou na Cenu Dušana Jurkoviča sa môže pýšiť aj zrevitalizované Námestie slobody v Bratislave. Rekonštrukciu tohto výnimočného verejného priestoru zastrešili architektonické štúdio 2021 a Laboratórium architektúry krajiny (LABAK). Hlavným cieľom revitalizácie bola od počiatku idea preniesť myšlienku slobody do fyzického priestoru.

„Navrhli sme preto sprístupnenie fontány a debarierizovanie viacerých vyvýšených záhonov pobytových plôch. Dno bazénov bolo zarovnané k okolitému terénu tak, aby sa dalo dnu takmer bezbariérovo vstúpiť. Výškové rozdiely medzi bazénmi boli zmenšené, okolo tela fontány pribudli schody. Kvalita vody dosahuje vďaka automatizovanej technológii čistenia kúpaliskový štandard. Múriky okolo časti vyvýšených trávnikov nahradil postupný nábeh zjazdný aj s kočíkom,“ vysvetľujú architekti.

Cenu Dušana Jurkoviča už viac-menej tradične získalo bratislavské dielo. Bratislavská kalvária sa zaradila medzi v minulosti ocenenú Slovenskú národnú galériu či Jurkovičovú tepláreň. Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov však Bratislava obsadila aj pomyselné druhé a tretie miesto, keď porota udelila nominácie Bytovému domu Zwirn a revitalizácii Námestia slobody. Porotcovia počas udeľovania cien zároveň vyhlásili, že všetky prihlásené realizácie aj napriek rôznej mierke, funkčnej náplni či charakteru dokazujú, že nám na architektúre a jej dopade na okolie záleží čoraz viac.

(SME, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.