Martina Gregová 10.07.2023 18:54

Atraktívna škola medzi vežiakmi: Projekt z európskej metropoly ponúka riešenie pre bratislavský downtown

V Paríži vznikol objekt škôlky, ktorý je aj napriek okolitej výškovej zástavbe dostatočne presvetlený, priestorovo jasne vymedzený a ponúka dosť miesta pre pohybové aktivity v exteriéri. Je tak príkladom toho, ako možno podobné funkcie prinášať aj do iných, rýchlo sa rozrastajúcich mestských oblastí.

Autor: Schnepp Renou

Rozsah a ambície ekologickej štvrte Clichy-Batignolles z nej robia jeden z najvýznamnejších práve prebiehajúcich urbanisticko-architektonických projektov v Paríži. Po svojom dokončení sa bude štvrť rozprestierať na ploche viac ako 54 hektárov. Celý projekt vzniká na mieste bývalého koľajiska SNCF v 17. parížskom obvode. Novovybudovaná oblasť so zmiešaným využitím sa sústreďuje okolo jedného z najväčších parížskych parkov - Parku Martina Luthera.  

Mnohí odborníci aj samotný developer projekt označujú ako mesto v meste. Po vybudovaní bude totiž svojim obyvateľom poskytovať všetko od bývania, cez služby, rekreáciu, maloobchodné prevádzky až po úradné budovy. Vďaka novým funkciám sa tak donedávna nevyužívaná časť francúzskej metropoly začlení do fungujúceho mestského organizmu.  

Súčasťou tohto ambiciózneho urbanistického plánu bola aj výstavba školy a škôlky, v blízkosti ktorých bude zároveň situované bývanie. Za návrhom vzdelávacích inštitúcií stoja štúdiá SAM Architecture a Querkraft.

Projekt s podlažnou plochou takmer 10-tisíc metrov štvorcových sa nachádza na rozhraní novej výstavby a rozľahlého parku, čo do veľkej miery formovalo hmotové riešenie objektu aj orientáciu jeho jednotlivých častí. „Konečný objemový návrh je priamym výsledkom racionálneho pochopenia programových požiadaviek inštitúcie, no tiež aj obmedzení a daností celej lokality," vysvetľujú autori projektu. 

Umiestnenie škôlky a školy zároveň ovplyvnilo výstavbu okolitých objektov (nie naopak, ako tomu pri podobných návrhoch často býva). Dôležité totiž bolo, aby nové bytové domy, ktoré budú v lokalite vybudované, nevytvárali príliš veľký tieň nad školským dvorom. Z tohto dôvodu navrhli architekti zoskupiť potrebné bývanie do dvoch, 50 metrov vysokých budov. Ich umiestnenie bolo následne riešené s ohľadom na svetové strany a vplyv slnka na fungovanie vzdelávacej inštitúcie.  

Dôležitou súčasťou konceptu bolo aj materiálové riešenie jednotlivých objektov. Architekti v prípade budovy školy a škôlky stavili na prevažne drevenú konštrukciu, ktorá sa prejavila v riešení ich vonkajšej fasády. „Zvolili sme ušľachtilé konštrukčné materiály, čím sme sa vyhli potrebe dekoratívnej vrstvy. To do značnej miery zmiernilo aj náklady na výstavbu celého objektu," tvrdia.

Vďaka zvoleným materiálom sa objekt jasne odlíšil od priľahlej architektúry bytových domov, čím sa prirodzene zvýraznila aj jeho odlišná funkcia. Ako tvrdia architekti zo štúdia SAM, priznanie konštrukčných materiálov má aj edukatívny význam. „Technické komponenty sú ponechané viditeľné, aby bolo zrejmé, ako bola budova postavená. To pomáha študentom pochopiť základné architektonické princípy prirodzeným spôsobom," opisujú.

Zaujímavý spôsob bol zvolený aj pri dispozičnom riešení objektu. S cieľom naplno využiť celú jeho podlažnú plochu, architekti detailne vyriešili priestory, ktoré sú zväčša vnímané ako sekundárne. Vďaka tomu sa dôležitou časťou dispozície stala chodba, ktorá zmenila svoj charakter z komunikačného na komunitný. „Našim cieľom bolo ponúknuť čo najlepšie využitie každého priestoru. Cieľom navrhnutej architektúry je byť dlhodobo prispôsobivá a flexibilná," tvrdia autori projektu.  

Škoský dvor, ako hlavný exteriérový priestor, je od okolitých chodníkov a verejných plôch oddelený vďaka jeho čiastočnému zapusteniu pod úroveň terénu. Aby však nepôsobil príliš uzavreto, ohradený je priehľadným plotom z dierkovaného plechu. 

Vzdelávacie inštitúcie situované v obytných štvrtiach by mali byť samozrejmosťou najmä z praktického hľadiska. Z urbanistického pohľadu je však ich umiestnenie v blízkosti obytných blokov občas tak trochu výzvou. Nutnosť navrhovať k nim prislúchajúce exteriérové priestory sa totiž často bije s potrebou developera riešenú oblasť dostatočne husto zastavať. Príklad škôlky, ktorá vznikla v štvrti Clichy-Batignolles však dokazuje, že sa to dá. A to dokonca aj v priamej nadväznosti na bytové domy.  

Ide o dobrú lekciu pre Bratislavu, kde sa aktuálne transformujú bývalé priemyselné časti štvrtí Nivy a Mlynské nivy. Vznikajú tu tisíce bytov, školy a škôlky však nie. Problémom je nedostatok priestoru a pozemkov pre nové zariadenie. Ako sa ale ukazuje, pri dobrom dizajne môže ísť o komplikáciu len na prvý pohľad. 

(Archdaily, SAM, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.