Martina Gregová 01.05.2024 19:39

Ako postaviť parkovisko, ktoré nepôsobí ako radiátor: Vo svete riešia problém prehriatych plôch

Rozsiahle asfaltové plochy povrchových parkovísk sú problémom mnohých miest. Okrem toho, že neefektívne zaberajú vzácny verejný alebo potenciálne zastaviteľný priestor, podieľajú sa aj na vzniku mestských ostrovov tepla. Riešení na ich kultiváciu je pritom hneď niekoľko.

Zdroj: Brian Pugh, Panoramatic Studio

Efekt takzvaného mestského ostrova tepla nastáva najmä v oblastiach, v ktorých sú pôvodne vegetačné oblasti prekryté pozemnými komunikáciami či budovami. K jeho tvorbe vo veľkej miere prispievajú nielen cestné a pešie ťahy, vybudované z asfaltu s nízkym albedom (odrazivosťou svetla), ale aj rozsiahle parkovacie plochy či zástavba ako taká.

S rastúcou vážnosťou klimatickej krízy, stupňujúcou sa automobilizáciou a tlakom na vytváraniu nových ciest či parkovacích plôch ide o jeden z akútnych urbánnych problémov. Vystavené sú mu mestá na celom svete, Bratislavu nevynímajúc. Aj teplota slovenskej metropoly je o niečo vyššia ako v prípade okolitej voľnej krajiny. Nie je to optimálne pre rastliny, živočíchy ani ľudí. 

Viaceré mestá preto už pri rekonštrukciách ulíc a peších ťahov tieto otázky berú do úvahy. Patria k nim aj také, kde je (ne)pomer zelených a zastavaných mestských plôch najvyšší. Pred časom bola dokončená napríklad realizácia masterplanu Hudson Square Streetspace v New Yorku. Reorganizácia priestoru priniesla jej užívateľom nový cyklistický pruh, viac ako 8-tisíc metrov štvorcových zelene, nový moderný mestský mobiliár či parkovacie miesta pre bicykle. Vo výsledku to okrem iného viedlo aj k zníženiu teploty mnohých povrchov a príjemnejšej mikroklíme v danej oblasti.

Snaha znižovať význam mestských ostrovov tepla sa stáva štandardom aj pri významných developerských projektoch a u renomovaných developerov či investorov. Mnohé realizácie aj v Bratislave dnes kladú dôraz na minimalizáciu asfaltových plôch a zvyšovanie podielu vhodnejších materiálov či zelene. Slovenská metropola v tejto súvislosti prišla s novinkou v podobe tzv. ekoindexu, teda nástroja, ktorý má zvýšiť význam zelených striech, fasád a vo všeobecnosti kvalitnej zelene. Bratislava si od toho sľubuje väčšiu ochotu investorov zavádzať tieto opatrenia výmenou za kompaktnejšie a vo finále ekologickejšie spôsoby urbanizácie. 

Azda najproblematickejšiu kategóriu v rámci tejto témy však tvoria parkovacie plochy. Použitie materiálov ako je asfalt, v kombinácii s nedostatkom tieňa, reflexnými oceľovými povrchmi zaparkovaných áut a úbytkom zelene na rozsiahlych nadzemných parkoviskách prispieva k zosilneniu účinkov vysokých teplôt. V tomto kontexte je paradoxné, že proti vzniku mestských ostrovov tepla v súvislosti s parkoviskami možno bojovať zavedením jednoduchých princípov.

V prvom rade je možné prehodnotiť používanie určitých materiálov a farieb. To môže znamenať viacero prístupov - od využívania svetlých farieb, ktoré sú vhodné napríklad na strechy objektov, až po použitie pokročilých super chladných (retroreflexných) náterov na asfalové plochy parkovísk. Tieto materiály odrážajú väčšinu slnečného žiarenia späť k oblohe (majú vyššie albedo), čím znižujú teplo zachytené v mestskom prostredí.

Múzeum Dia Beacon. Autor: Bill Jacobson

Zatiaľ čo využívanie vhodnejších materiálov v podstate nijakým spôsobom neobmedzuje mieru zastavania v mestách, zväčšovanie podielu mestskej zelene v rámci parkovísk či iných súvislých asfaltových plôch áno. Implementácia zelených ostrovov do projektov parkovísk je dnes síce na pozoruhodnom vzostupe, stále však nie v takom množstve, ako by to bolo žiaduce.

„V stále sa otepľujúcom svete je preto nevyhnutné zlepšiť dizajn nových a existujúcich parkovísk. Predpisy a usmernenia je potrebné aktualizovať. Netienené parkoviská vyžarujúce teplo sa musia stať relikviami minulosti,” upozorňuje Sebastian Pfausch, profesor mestského plánovania a manažmentu na Western University Sydney. Dôležité pritom nie je len zvyšovanie podielu zelene, ale aj jej strategické rozmiestnenie a vhodný výber stromov.

Vhodným príkladom je parkovisko pred fabrikou Fiat Lingotto v talianskom Turíne. Známy architekt a urbanista Renzo Piano túto rozsiahlu asfaltovú plochu vďaka správnemu rozmiestneniu zelených ostrovčekov premenil na teplotne príjemnejšie mestské prostredie.

Za zmienku tiež stojí návrh parkoviska pred múzeom Dia Beacon v meste Beacon americkom štáte New York, spojeným s významným umelcom Robertom Irwinom. Tento projekt zvykne byť označovaný nielen ako príklad vhodného udržateľného dizajnu, ale tiež ako príklad správneho zaobchádzania s parkoviskami ako takými. Strategické rozmiestnenie zelene okrem znižovania efektu ostrova tepla slúži aj ako súčasť širšej dizajnérskej koncepcie. Návštevníkov múzea totiž stromy priamo navedú k hlavnému vchodu do budovy.

Parkovisko Lidl Litomyšl. Zdroj: VAS

Ďalším riešením, ako možno získať teplotne príjemnejšie parkovacie plochy, je implementácia modrej infraštruktúry, najmä vsakovacích plôch a dažďových záhrad. Rovnako ako sú drobné vodné prvky súčasťou námestí, mali by podľa mnohých odborníkov vznikať aj ako súčasť parkovísk pred obchodnými domami, továrňami či inými objektmi, kde z rôznych dôvodov nie je možné parkovisko umiestniť pod zem. Dažďové záhony s lepšou retenciou vody by mali byť aj priamou súčasťou okolia týchto plôch.

Za vhodnými príkladmi netreba chodiť ďaleko. Nedávno otvorený supermarket v českom meste Litomyšl okrem množstva zelene disponuje aj spomínanými daždovými záhradami. „Chceli sme vytvoriť kvalitné prostredie, ktoré neobmedzí funkčnosť predajne a zároveň poskytne odpočinkové plochy v zeleni,“ popisuje jeho architekt Tomáš Harom. V okolí supermarketu tak vznikli drobné parkové úpravy, systém na zachytávanie dažďovej vody a mobiliár v podobe drevených lavičiek.

Power Wing Parking. Zdroj: Panoramatic Studio

V neposlednom rade je jedným z možných prístupov k riešeniu problém tiež použitie rôznych typov tienenia. Tie zároveň môžu byť aj priamym pokračovaním priľahlej architektúry či dokonca udržateľnou zložkou dizajnu. Vhodným príkladom je projekt Power Wing Parking v thajskom Bang Kapi. Tieniace prvky sa v tomto prípade stali ikonickým architektonickým dielom a vďaka umiestneniu fotovoltických panelov slúžia aj ako zdroj energie.

V ideálnom prípade by mali byť parkovacie plochy - ak už musia byť zriadené - umiestnené pod zemou či sústredené do viacpodlažných parkovacích domov, čím by sa výrazne znížil ich záber verejného priestoru. Sú však prípady, kedy takýto prístup nedovoľujú ekonomické, prípadne iné aspekty projektu. Implementácia spomenutých princípov by tak mohla aspoň čiastočne prispieť k vytvoreniu lepšej mikroklímy v tých častiach miest, predmestí alebo obcí, ktorých súčasťou sú aj povrchové parkoviská. 

(Archdaily, UNSW, The New York Times, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.