Adrian Gubčo 27.02.2019 08:40

V Novom Meste vzniká Budyšínska Rezidencia

V mestskej časti Nové Mesto vzniká nový rezidenčný projekt. Na Budyšínskej 3, v lokalite charakteristickej prechodom medzi staršou blokovou zástavbou a sídliskom zo socialistického obdobia, sa spustila realizácia bytového domu, ktorý nahradí nehodnotný jednopodlažný objekt.

Zdroj: šujan_stassel

Budyšínska Rezidencia, ako je projekt pomenovaný, je realizovaná spoločnosťou K-Property, s.r.o. V povoľovacom procese bol zámer dlhšiu dobu, pričom ho zabrzdili námietky miestnych obyvateľov, čo dokonca primälo mestskú časť k neudeleniu stavebného povolenia. Po odvolaní na Okresný úrad sa však podarilo výstavbu rozbehnúť.

Projekt do štvrte nevstupuje žiadnymi masívnymi objemami, práve naopak – v prostredí prerušenej blokovej zástavby doplní existujúci blok objektom v presne rovnakej mierke, funkcii a charaktere, čím v podstate zacelí prieluku a odizoluje existujúci dvor. Budyšínska Rezidencia tak konečne zavŕši vývoj na pozemku, ktorý bol naplánovaný už v čase jeho vzniku.

Dom ako taký bude mať komorný rozsah – nachádzať sa tu bude 23 bytov a 5 ateliérov. 5 bytov bude jednoizbových, 8 dvojizbových, 6 trojizbových a 4 štvorizbové, k čomu sa pridávajú 3 jednoizbové a 2 dvojizbové ateliéry. Bývanie sa nachádza na všetkých z piatich nadzemných podlaží, občianska vybavenosť teda nevznikne. Prízemné byty budú mať vlastné predzáhradky orientované do dvora. Vjazd do podzemnej garáže so 42 stojiskami je riešený z Osadnej ulice.

Bytovka sa bude vyznačovať jednoduchou, no solídnou a príjemnou architektúrou, pod ktorou je podpísaná kvalitná architektonická kancelária šujan_stassel. Ako autori mnohých vydarených rezidenčných komplexov – napríklad oboch etáp Karloveského ramena alebo Malých Krasňan – majú títo architekti rozsiahle skúsenosti s navrhovaním bytov. Z toho usudzujem, že sa jednotky v Budyšínskej Rezidencii budú vyznačovať dobrým dispozičným štandardom a s ohľadom na lokalitu, aj úrovňou prevedenia.

Výstavba na pozemku už prebieha, čo by malo znamenať, že budova bude dokončená v auguste roku 2020. Komorný, no príjemný projekt doplní sériu podobných developmentov v okolí – Vajnorskú 21 od Sympatia Group alebo Bytový dom Vajnorská, za ktorým síce stojí kontroverzný podnikateľ Ladislav Bašternák, ale dom sám osebe je v poriadku. Celé okolie Vajnorskej ulice v tomto úseku predstavuje príkladnú mestskú štvrť.

Výstavba na pozemku už prebieha (18.2.2019)

Nanešťastie, aj v takomto území, kde sa predpokladá, že sú obyvatelia zvyknutí na mestský život a prostredie, dochádza ku zbytočnému komplikovaniu výstavby neopodstatnenými námietkami. K nim patrí napríklad kritika obyvateľky susedného domu, podľa ktorej jej Budyšínska Rezidencia zatieni predsieň, čím spôsobí rast plesní a jej predčasnú smrť. Projekt ako taký považuje za protiústavný.

Ďalší susedia hovoria o neúmernom prehustení lokality, vzájomnom pozeraní si do okien či obmedzení možností parkovať výstavbou garáže (autá doteraz parkovali pred pozemkom na chodníku). Argumentujú budúcimi susedskými spormi a tvrdia, že nové autá neúmerne zvýšia hluk a dopravnú záťaž v území. Dopravno-kapacitné posúdenie v skutočnosti predpokladá zvýšenie počtu áut na ulici o desať za špičkovú hodinu.

Je s podivom, že miestny stavebný úrad vyhovel takýmto nezmyslom, ktoré sú len príznakom NIMBY syndrómu a žiadnou racionálnou kritikou. Trúfnem si predpokladať, že podobné excesy sú spôsobené politickou kontrolou stavebných úradov, kedy sú štatutármi starostovia mestských častí. Tí radi využijú príležitosť zvýšiť si popularitu obmedzovaním developmentu, čo a ako kvalitný projekt môže byť. Našťastie, v tomto prípade dopadla situácia dobre a môže sa stavať.

Z vizualizácie je zrejmé, že projekt ideálne doplní blok budovou v rovnakej hmote a charaktere. Zdroj: šujan_stassel

V budúcnosti sa však treba takýchto komplikácii vyvarovať a maximálne obmedziť vplyv politikov na územný rozvoj. Hlavné mesto dnes trpí na zastupiteľov, ktorí kvôli osobným záujmom alebo prehnanej iniciatíve spojenej s nevedomosťou útočia aj na tie projekty, ktoré svoje lokality rozvíjajú a prinášajú potrebné funkcie, medzi ktoré bývanie jednoznačne patrí. Pritom sa odvolávajú na požiadavky verejnosti, hocijako nezmyselné sú. 

Rozvoj by tak mal byť v rukách expertných autorít, ktoré neprihliadajú na v mnohých prípadoch komické výhrady niekoľkých obyvateľov, ale budú schopné citlivo a s ohľadom na dlhodobé stratégie a kvalitné dáta developerov usmerňovať. Základy takejto autority už vznikajú vo forme Metropolitného inštitútu Bratislavy a jeho Komisie pre rozvoj mesta. Prínosom by mal byť aj nový Stavebný zákon, ktorý podľa všetkého vráti kompetencie stavebných úradov späť na štát.

Prax potom ukáže, že zbaviť politikov možností zasahovať do výstavby bolo dobrým rozhodnutím.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.