zoradiť: podľa dátumu
V priebehu dneška by sa mali začať práce na čiastočnej revitalizácii verejného priestoru pred Hlavnou železničnou stanicou. Hlavné mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) vykonajú sériu nenáročných zmien, ktoré majú zlepšiť stav a bezpečnosť priestoru do momentu, kým sa neprijme definitívne riešenie budúcnosti stanice. To má byť výsledkom pripravovanej architektonickej súťaže.
Hlavné mesto má vytypovaných cez 20 lokalít, kde by mohli stáť parkovacie domy. K realite sa však blíži len osem z nich. Nové kapacity by mali Bratislave priniesť veľkú zmenu s prísľubom následnej revitalizácie verejného priestoru. Ich výstavba je súčasťou implementácie parkovacej politiky, ktorú bola schválená v roku 2019.
Slovenská metropola sa v poslednom období vo zvýšenej miere snaží o ekologizáciu dopravy, vrátane verejnej dopravy. Okrem regulácie parkovania, nákupu nových prostriedkov alebo výstavby a rekonštrukcií električkových tratí pristúpila aj ku skvalitneniu trolejbusovej siete. Okrem modernizácie existujúcich úsekov to znamená aj výstavbu úplne nových.
Napínavý príbeh s početnými peripetiami okolo Petržalskej električkovej radiály pokračuje. Od polovice augusta 2022, keď primátor hlavného mesta Matúš Vallo oznámil po mesiacoch stavebného ticha obnovenie prác na výstavbe jej predĺženia, sa veci konečne pohli z miesta. Termín dokončenia na konci roka 2023 však ostáva aj naďalej nereálny.
Už na jeseň budú môcť motoristi využívať spojnicu diaľničnej križovatky Triblavina s cestou medzi Čiernou Vodou a Chorvátskym Grobom. Ide o prvú etapu tzv. Obchvatu obcí Malokarpatska, ktorá má v budúcnosti vytlačiť tranzitnú dopravu z centier obcí a miest, vrátane Pezinka alebo Modry. Jej realizácia však nepochybne napomôže aj stavebnému rozvoju, ktorým prechádza okolie Bratislavy.
Račianska električková radiála je jednou z najvýznamnejších a najvyťaženejších bratislavských tratí. Jej úroveň je však nelichotivá. Naostatok, Račianska radiála nebola ani zaradená medzi vlnu modernizácií, ktorými mali prejsť iné trate v meste. Hlavné mesto a Dopravný podnik Bratislavy preto vykonali počas uplynulého obdobia aspoň provizórne úpravy, v rámci ktorej zlepšili stav zastávok. Jednou z nich mal byť aj Gaštanový hájik.
Železničná doprava by mala podľa viacerých stratégií do budúcna tvoriť kostru verejnej dopravy v Bratislave aj jej metropolitnom regióne. Pohodlná, rýchla a spoľahlivá železnica je koniec-koncov niečo, čo zabezpečuje fungovanie významných veľkomiest v Európe aj vo svete. Na Slovensku tomu však bránia nielen zastarané trate, ale aj ich malý rozsah. To by sa mohlo aspoň čiastočne zmeniť.
Vysokorýchlostná železnica (VRT) je dopravný projekt, ktorý zásadným spôsobom zmení podobu verejnej dopravy v Česku. Predpokladá sa, že rýchlejšie vlaky sa stanú hlavným verejným dopravným prostriedkom na väčšie vzdialenosti v rámci krajiny. Proces výstavby bude zahŕňať aj modernizovanie konvenčných tratí, rozvoj vozidlového parku a výstavbu nových staníc. K dnešnému dňu poznáme podobu dvoch terminálov, ktoré vzišli z architektonicko-urbanistickej súťaže.
Jedným z najznámejších symbolov Bratislavy je už pol storočia jej druhý najstarší (puritán by povedal, že najstarší) most cez Dunaj – Most SNP. Stavba 20. storočia na Slovensku v kategórii mostných stavieb sa nezmazateľne zapísala do panorámy mesta. Vznik a udržiavanie mostu je spojené s mnohými kontroverziami, ktoré sa začínajú riešiť len v poslednom období.
Zo vstupných brán do Bratislavy dosahujú uspokojivú úroveň letisko a čerstvo aj autobusová stanica. Okrem notorického problému v podobe Hlavnej železničnej stanice ostáva v zlom stave Osobný prístav, modernistická budova na Fajnorovom nábreží. Projekty jeho rekonštrukcie a dostavby pritom existujú. Kde teda tento projekt viazne?
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac