Modulárne domy sa v poslednom období označujú za jedno z riešení nízkej dostupnosti bývania. Ich výhodou je nielen nižšia cena, ale aj rýchlosť výstavby vzhľadom na prefabrikáciu. Ďalším aspektom je rôznorodosť materiálov, ktoré používajú. Keďže zohľadňujú ekonomické aj ekologické princípy, pre mnohých predstavujú takto riešené budovy vhodnú voľbu.
Život v modulárnych domoch prináša podľa ich proponentov možnosť nižšieho zadĺženia v porovnaní s priemernými výškami úverov, pričom sú zároveň plnohodnotnými nehnuteľnosťami, ponúkajúcimi adekvátny životný priestor. Modularita umožňuje flexibilné prispôsobenie dispozície aj samotného interiéru a jeho návrhu, čím sa zvyšuje praktickosť a atraktivita tohto typu bývania. Vhodné sú v kontexte sezónneho ubytovania, ale aj celoročne obývaných domov.
Možnosti, ktoré modulárne drevostavby ponúkajú, sa rozširujú. Už dávno neplatí, že musí ísť nevyhnutne o malometrážne stavby. Príkladom je dom od architekta Mareka Štěpána (MxS), ktorý bol zostavený za jeden deň. Ponúka nielen príjemné náklady vo výške približne 840 eur ročne, ale aj slušné rozmery a vkusný interiér, definovaný presvetlením z rozľahlých sklenených plôch. Náklady na výstavbu objektu o celkovej ploche 56 m2 boli vo výške 120-tisíc eur.
České "freedomčeky" tak spájajú nízke náklady, ekologický prístup a vysokú funkčnosť. Vyrábajú sa vo výrobných halách, ich konštrukcia je z dreva a priestor je navrhnutý s dôrazom na maximálnu efektivitu. Predpripravené moduly, vrátane zariadenia, sa jednoducho osadia na pripravenú parcelu. Sú ukážkou modulárnej architektúry novej generácie, ktorá využíva kvalitné materiály ako lepené drevené trámy, drevovláknitú izoláciu či smrekovcovú fasádu, ktorá je zároveň vizuálne obohacujúcim prvkom.
Základom interiéru je odhalené jadro konštrukcie, teda materiálu domu, ktoré je skombinované s bielymi plochami stien, ale aj kusového nábytku. Farebnú paletu, ale aj celkový koncept teplého minimalizmu, nadväzujúceho na drevenú podstatu domu, dopĺňa brezová preglejka, použitá na vstavanom úložisku. Blok schodiska a podlaha je z masívneho duba.
„Súčasný trend smeruje k mobilnému a úspornému bývaniu. Je zjavný aj zo známeho projektu nomádskej bytovej bunky Loftcube nemeckého dizajnéra Aisslingera. Projekty Loftcube a Freedomky spája sen o slobode a ekologické aspekty, v základnom koncepte sa však odlišujú. Freedomky sú bližšie stredoeurópskemu regiónu a nemecky hovoriacim zemiam svojou organizáciou vnútorného priestoru a materiálovým riešením. Loftcube má územne širší a klientelou užší záber,” približuje architekt.
Projekt firmy KOMA Modular, ktorý vznikol v spolupráci s dizajnérkou Adélou Bačovou, predstavuje špecifické riešenie najmä v kontexte architektúry. Flexibilný koncept využíva maximálny potenciál obmedzenej úžitkovej plochy a ponúka samostatnú obytnú jednotku bez pevného základu, osadenú na zemných skrutkách.
Jej konštrukcia pozostáva z odolného pozinkovaného oceľového rámu, čo zaručuje dlhú životnosť a variabilitu. Jeden z týchto modulov možno nájsť v Liptovskom Trnovci, pričom je príkladom praktického a vizuálne príťažlivého riešenia modulárnej architektúry.
Spoločnosť KOMA Modular významne prispela k rozšíreniu modulárneho stavebného systému o nové segmenty, napríklad pre mestské prostredie, relaxačné objekty či drobné podnikanie. Významný krok v tomto smere predstavuje Vývojové centrum modularity, ktoré v roku 2022 navrhli architekti z ateliéru Chybík + Krištof. V oblasti modularity získali uznanie v podobe Grand Prix Architektů v kategórii Interiér, nominácie na Českú cenu za architektúru a uspeli aj v súťaži Stavba roku.
Interiér, podobne ako exteriér, pracuje s čistými geometrickými líniami a v rámci dizajnu využíva drevo ako kľúčový prvok. Brezová preglejka sa tak nachádza na väčšine plôch stien. Ďalej je vkusne doplnená podsvietením, dodávajúcim priestoru hĺbku a atraktivitu. Napriek optickému dojmu v dôsledku menších rozmerov, interiér je priestranný a členený na zóny.
Vzdušná denná zóna je vďaka obkladom stien útulná, avšak nie na úkor otvorenosti. Priestor tak pôsobí vzdušne, pričom samotná dispozícia je logicky rozdelená a postačujúca pre komfortné bývanie. Dôležitým aspektom domu sú vstavané úložiská za posteľou a pozdĺž stien, čím interiér nadobúda prirodzený dojem nezahltenia. „Všetky diely sú premyslené tak, že nie je možné zvoliť zlú konfiguráciou, ktorá by narušila výsledný vzhľad. V pravidelných intervaloch budeme vytvárať kolekcie nových dielov, čím zachováme vývojový potenciál celej rady. Inšpirujeme sa módnym priemyslom a novými trendmi,” popisujú autori.
Uprostred prírody Šumavy vznikol rozsiahly drevodom, zameraný na vizuálnu integráciu s prostredím. Ateliér třiarchitekti vypracoval návrh, zohľadňujúci nielen okolie, ale aj potreby niekoľkopočetnej rodiny. Dôraz sa kládol na praktický pôdorys, zapojenie prírodných materiálov, reflektujúcich organické vonkajšie formy, a súčasný dizajn.
Interiér v dennej zóne disponuje centrálnym detailom - krbom, ktorý predstavuje odkaz na tradičný prvok pôvodných dreveníc, pričom je aj pútavým dizajnovým riešením. Vizuálne pracuje s povrchovou úpravou z matnej stierky. Plastickosť a sivý odtieň podporuje súčasný dizajn krbu, čím sa formuje moderný dojem z interiéru. Prispeiva k tomu aj biely keramický obklad s textúrou.
Nadčasovosť domu je viditeľná najmä na opakovaní drevodekoru z exteriéru v priestore. Drevené trámy a výplne stropu tak návrh uzemňujú a podporujú jeho celkovú jednotnosť. Podobne ako krb, pripomínajú originálnu architektúru, pričom ich farebnosť je svetlá a línie subtílne. Prenášajú tým stavbu do súčasnosti.
Zaujímavým riešením sa vyznačuje kuchynská linka, obsahujúca kontrastnú čiernu pracovnú dosku, opäť so štruktúrou. Prirodzene tým zapadá do konceptu rôznorodých povrchov a textúr, dodávajúcich interiéru vrstvy. Ako jediný kus vstavaného nábytku disponuje tmavou farebnosťou, ktorá plní, rovnako ako podlaha, funkciu uzemnenia.
Geometrické línie, ktoré sú v otvorenej dennej zóne často zaoblené, nachádzame v podobnej forme naprieč celým bývaním. Okrem kuchyne s kruhovými otvormi využívajú aj detské priestory kruhy, čím sa ozvláštnil inak jednoducho koncipovaný návrh.
„Dom má byť presvedčivo tradičný vo svojom základnom vonkajšom výraze, zároveň súčasný v použitej konštrukčnej technológii a prevedení detailu, oboje s cieľom vyjsť v ústrety nárokom bývania 21. storočia. Jednoduchej hmote dominuje plocha strechy s krytinou z prírodnej bridlice členená po oboch stranách pásovými vykiermi. Dom je urastený, ukotvený do zeme,” zhŕňajú svoj pohľad autori.
Pôvodná parcela s rekreačnou chatou poslúžila rodine na vytvorenie bývania so všetkým potrebným vrátane špecifickej architektúry a dizajnu interiéru. Za projektom s podlažnou plochou 216 m2 stojí Ateliér Hajný. Vonkajší výraz formuje akcentová fasáda z opaľovaného dreva a kontrastné svetlé lamelovanie. Spolu s maximálnou plochou okien dom zapadá do výrazu rekreačných chát v okolí, a to aj napriek svojej masívnej veľkosti.
„S klientom sme sa zhodli na tom, že vzhľadom na charakter územia a sentimentálny vzťah k pôvodnej budove, bude vhodné zohľadniť výraz a tvar starej chaty,” opisujú porces návrhu architekti. Vzhľadom na obmedzený rozpočet, stavba využíva CLT panely a pasívnu technológiu. Pôdorys umožnil vytvoriť dve garsónky so samostatným vstupom na prízemí, ktoré zahŕňa technickú a vstupnú časť hlavného bytu a veľkú obývaciu miestnosť spojenú s kuchyňou. Podkrovie patrí hlavnej spálni, pracovni a kúpeľni.
Dramatická čierna farba, prítomná na exteriérových plochách, definuje aj interiér. Dominuje najmä na nábytku na mieru, ktorým je kuchynská linka so skrytým úložným priestorom. Rovnako funguje zázemie pre TV s množstvom úložnej plochy.
Trojcípo tvarované druhé podlažie využíva horizontálnu plochu v čo najväčšej možnej miere. Tmavý odtieň funguje ako blok úložiska, lemujúcom steny. Všetky izby zároveň disponujú obkladom zo smrekového dreva, ako býva zvykom v podobných stavbách s rekreačnou minulosťou.
Kúpeľňa dodržiava minimalistické, jasne definované línie. Nenápadná farebnosť cementovej stierky necháva vyniknúť drevený nábytok. Detské izby okrem dynamickej farebnej palety zachovávajú hravý charakter pomocou typicky detských prvkov. „Tvar strechy a jej presahy vychádzajú z typických tvarov pôvodných chát, zároveň poskytujú tienenie južnej fasády a chránia terasu pred dažďom. Pri hlavne spálni, za tieniacimi lamelami, vzniká vykonzolovaný balkón - vonkajšia izba,” uzatvára Matej Hajný.
Modulárna výstavba nie je novým fenoménom, zvlášť v našom prostredí. Postupne si získava v minulosti stratenú popularitu aj pre svoj architektonický potenciál a nízkonákladové bývanie. Spomínané stavby ukazujú, že aj v domácom kontexte sú možnosťou rýchleho a cenovo dostupného bývania, pričom už neplatí, že musí ísť o stavby bez výraznej estetickej hodnoty.
Je preto žiadúce, aby legislatívne prostredie umožňovalo širšiu implementáciu modularity aj práce s drevom. Ako sa ukazuje, je možné rozvíjať ekologické a ekonomické bývanie, ktoré bude komfortné a atraktívne pre široké spektrum užívateľov.
(Archinfo.sk, YIMBA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac