Bratislava má výborné podmienky pre rozvoj cyklodopravy. Nie je vylúčené, že sa v budúcnosti výraznejšie priblíži k metropolám, označovaným za cyklomestá. Súčasná realita však stále praje viac automobilovej doprave a mení sa len pomaly.
Utlmovanie individuálnej automobilovej dopravy a podpora alternatív v podobe zlepšovania verejnej dopravy či budovania cyklotrás je jedným z cieľov aj pre Bratislavu. Mnoho plánov je zatiaľ iba na papieri, ale ako pred niekoľkými mesiacmi avizovalo mesto, v tomto roku by mali prísť výraznejšie zlepšenia cyklodopravy.
Najvýznamnejší projekt bude určite cyklotrasa popri električkovej trati v Petržalke s dĺžkou 6 km. Dokončená by mala byť v tomto roku. O nové úseky sa však nestará iba mesto, ale spolupracujú aj developeri. Súhlasné záväzné stanovisko mesta má spoločnosť Cresco Real Estate na prepojenie cyklotrás Južné mesto.
Ide o vybudovanie cyklotrasy s chodníkom pre peších, ktorý je projektovaný ako pokračovanie v projektovanej časti zóny Južné mesto – Škola. Zároveň je časťou úseku cyklo- a pešej trasy, riešenej v rámci projektu petržalskej električkovej radiály Bosákova – Janíkov dvor. Južné mesto je časť rozsiahleho projektu výstavby novej rezidenčnej štvrte na južnom okraji intravilánu Petržalky v lokalite Slnečnice.
Mesto v tomto roku pripravuje aj ďalšie zásahy. Prísť má tiež k zlepšeniu bezpečnosti cyklistov realizovaním úprav dopravného značenia na viacerých úsekoch hlavných komunikácií v centre mesta. Úpravy na Záhradníckej, Pribinovej, Krížnej, Hradskej, Račianskej alebo Štúrovej ulici majú byť realizované podľa kapacít Magistrátu. Závisieť to však bude aj od schvaľovacích procesov a možností povrchu vozovky v konkrétnych miestach.
Na realizáciu by v tomto roku mala byť pripravená aj výstavba združeného chodníka na Hradskej ulici. Vzniknúť by mal tiež úsek hlavnej mestskej radiály R17 – Prievozská v úseku Mlynské nivy, čo napokon potvrdzuje oznámenie o začatí stavebného konania. Ďalšie zmeny by mali prísť v nasledujúcich rokoch.
„S výhľadom na stavebné povolenie a prípadnú realizáciu do horizontu troch rokov má magistrát rozpracované úseky na týchto cyklistických trasách: R18 - Petržalská radiála, R17 - Prievozská radiála v úseku od Bajkalskej po Hraničnú, R1 - Lamačská radiála v úseku medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou, R14 - Vajnorská radiála v úseku popred OC VIVO, riešenie križovania Bosáková – Jantárova – Farského, R13 - Račianska radiála v úseku medzi Račianskym mýtom a Kraskovou ulicou, R55 - Letisková radiála v dvoch úsekoch, od Tomášikovej ulice po ulicu Maximiliána Hella a na Ivánskej ceste od priecestia po Galvaniho ulicu, okruh číslo 6 na Harmincovej ulici, okruh číslo 5 na Opavskej ulici, okruh číslo 5 v Mlynskej Doline, R52 - Podvornícka radiála na Agátovej ulici, okruh číslo 4 v úseku medzi Prístavným mostom a Kopčianskou cestou, R51 - Devínska radiála v úseku okolo Karloveského ramena,“ uviedol ešte v októbri minulého roka hovorca magistrátu Peter Bubla.
Práve jeden z týchto úsekov, okruh číslo 6 (O6) na Harmincovej ulici v Dúbravke, nedávno získal súhlasné záväzné stanovisko mesta. Trasa bude začínať na križovatke ulíc M. Schneidera Trnavského a Harmincova. Pokračovať má v súbehu s Harmincovou ulicou a končiť v križovatke ulíc Harmincova a Húščavovová ulica/Polianky.
Cyklotrasa sa navrhuje ako segregovaná od motorovej dopravy, ktorá nenarúša existujúcu cestnú sieť. Súčasťou stavby bude aj úprava parkoviska, pričom jeho rozšírená časť bude zahŕňať 12 parkovacích miest pre osobné automobily a jedno stojisko pre autobus. Celková dĺžka trasy bude približne 578,62 m.
Pre Magistrát sú prioritou pre rozvoj cyklistickej dopravy úseky, prepájajúce oblasti mesta s najväčšou hustotou obyvateľstva s centrom mesta, a tiež mestské časti medzi sebou. K najdôležitejším majú patriť prepojenia Starého Mesta s priľahlými mestskými časťami (Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves) a následné pokračovanie do nadväzujúcich mestských častí (Rača, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Dúbravka).
Plány na rozširovanie siete cyklotrás sú pomerne ambiciózne, ale tempo realizácie tomu nezodpovedá. Príčin je viacero, vrátane dlhej doby projektovania aj financovania. V minulom roku Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vyhlásilo prvú časť eurofondovej výzvy na podporu cyklodopravy na Slovensku v objeme takmer 84 miliónov eur. V tomto roku má byť výzva rozšírená na 100 miliónov eur a projekty môže predkladať aj Bratislava.
Budovanie oddelených a bezpečných cyklotrás či chodníkov pre peších je kľúčové pre podporu aktívnej mobility. Primäť obyvateľov vymeniť auto či verejnú dopravu za bicykel bude možné len v prípade, že sa na ceste budú cítiť bezpečne. Podľa aktuálneho prieskumu je to práve bezpečnosť, ktorá patrí ku kritickým otázkam. Zlepšiť to môže väčší objem segregovaných cyklotrás. Mesto tak má pred sebou veľkú úlohu, ktorú sa mu darí plniť len postupne.
Okrem výstavby nových úsekov však mesto bude musieť byť odvážnejšie a sebavedomejšie, pokiaľ ide o určité represie v oblasti parkovacej politiky, redukcie pruhov pre autá či organizácie dopravy. Odradiť by ho nemali ani emotívne reakcie, ako tomu bolo v prípade cyklopruhov na Vajanského nábreží. Ide o skúsenosť z miest, ktoré sa skutočne stali lídrami v cyklistickej aj zdravej mobilite vo všeobecnosti.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac