Martina Gregová 07.12.2024 14:45

Ako zmeniť zanedbané dvory na pulzujúce centrá? Postkomunistická Európa ukazuje Slovensku inšpiratívne riešenia

Dvory a vnútrobloky, na ktorých to kedysi žilo, dnes zívajú prázdnotou a deti sa na nich už nehrajú. Mnohé sú totiž zanedbané, nie úplne bezpečné a chýba im vybavenie. Stačí však pár šikovných zásahov a premenia sa na živé komunitné miesta.

White Sheet Pavilon. Autor: Paco Ulman

Pri návrhu a výstavbe sídlisk v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa urbanisti snažili priblížiť myšlienkam Aténskej charty. Podľa tohto súboru zásad pre výstavbu miest mal byť súkromný priestor podriadený spoločenskému významu. Zároveň charta kládla dôraz na dostatočné presvetlenie obytných jednotiek, priestorovú odsadenosť jednotlivých stavebných objektov a prísnu segregáciu výrobných, obytných a dopravých funkcií.

Napriek vznešeným myšlienkam tohto významného dokumentu sa však v obytných častiach miest málokedy podarilo vytvoriť skutočne hodnotný verejný priestor. Vo väčšine prípadov vzniklo skôr akési prázdno obklopujúce bytové domy. Dôvodom je predovšetkým neistota spojená s využívaním týchto priestorov, absencia ich hierarchizácie, a tiež absencia konkrétnych zón s jasne stanovenou funkciou.  

Podľa ankety, ktorej výsledky v roku 2022 predstavila spoločnosť YIT, by až 80 % respondentov uvítalo oživenie mestských dvorov a vnútroblokov. Anketa zároveň odhalila najčastejšie problémy, ktoré obyvatelia sídlisk vnímajú v súvislosti s verejnými priestormi v okolí bytových domov. Ľuďom najviac vadí zanedbané prostredie dvorov, málo zelene, lavičiek a hracích prvkov. 

Aj napriek tomu možno v Bratislave či iných slovenských mestách nájsť tiež príklady dobre fungujúcich dvorov a vnútroblokov. Za zmienku stojí napríklad víťaz súťaže Nech žije náš dvor z roku 2018. Zrevitalizovaný verejný priestor medzi obytnými blokmi dostal názov Jedno staromestské átrium. Nachádza na sa ulici Žabotova v Bratislave.  

Medzi ďalšie úspešné príklady tohto typu patrí dvor v projekte Nuppu v Ružinove, dvor Tekovská v susedstve Zwirnu, ale aj minuloročný víťaz ceny CE ZA AR 2021 v kategórii Bytové domy - Bytové domy Kamence v Kysuckom Novom Meste. 

Kamence. Zdroj: SLLA

Pozoruhodným príkladom tohto typu je aj projekt Vizafogó park, ktorý sa nachádza v 13. budapeštianskom obvode, na sídlisku, ktoré je dlhodobo považované za jedno z najobľúbenejších v celej Budapešti. Dnes je vložený medzi panelový obytný blok Vizafogó a nové administratívne budovy Agora od slovenského developera HB Reavis. 

Ekopark Vizafogó sa v súčasnosti rozprestiera na ploche viac ako 9.300 metrov štvorcových a je kombináciou viacerých funkcií. Jeho ústredným prvkom sa stalo umelo vytvorené jazero. V priamej nadväznosti na jazero následne vznikol drobný pavilón, v ktorého priestoroch návštevníci nájdu kaviareň aj toalety. Projekt získal koncom minulého roku Budapeštiansku cenu za architektúru, čo potvrdzuje nielen jeho výnimočnosť, ale aj veľký prínos pre celú komunitu.

Park Vizafogó. Autor: Balázs Danyi

V zveľaďovaní dvorov a vnútroblokov nezaostávajú ani pobaltské krajiny. V estónskom hlavnom meste Tallin pred niekoľkými rokmi vznikol projekt s názvom White Sheet Reading Pavilon. Ide o malú verejnú knižnicu, ktorá sa rokmi stala plnohodnotnou súčasťou jedného z vnútroblokov v mestskej časti Kadriorg. Za návrhom pavilónu stojí lokálne štúdio Ninja. V roku 2022 projekt bodoval v rámci Estónskej ceny za architektúru v kategórii SMALL.  

Objekt s rozlohou len 18 metrov štvorcových má jednoduchú konštrukciu, presklené steny a drevenú podlahu, ktorá plynulo pokračuje ďalej do vnútrobloku. Jeho podoba vzišla z architektonickej súťaže vypísanej mestom. Prioritne slúžil ako verejná knižnica, dnes je obľúbeným miestom stretávania sa miestnych obyvateľov. 

„Pavilón aktivizoval kedysi opustený verejný priestor medzi bytovými domami a pozýva ľudí k spoločným aktivitám. Nápad na jeho výstavbu vzišiel od aktívnych členov samosprávy, miestneho literárneho centra a komunity,” popisujú prínosy projektu jeho autori.  

White Sheet Pavilon. Autor: Paco Ulman

Otvoreniu a sprístupneniu pavilónu predchádzali aj mierne obavy. Objekt však bez poškodenia prežil už tri severské zimy a obyvatelia priľahlých obytných budov ho využívajú v teplých a studenších častiach roku. Vďaka rozšíreniu dreveného pódia do takmer celého verejného priestoru navyše prispel k vytvoreniu lepšej pešej infraštruktúry a k osadeniu viacerých kusov mestského mobiliáru.  

Výstavba drobných objektov v dvoroch a vnútroblokoch vie výrazným spôsobom zvýšiť ich urbanistickú kvalitu. K zatraktívneniu týchto často nevyužívaných mestských priestorov však môžu prispieť aj menšie zásahy, realizované kľudne miestnymi obyvateľmi.  

Mnohé svetové štúdie dokazujú, že kvalitný dvor zvyšuje fyzickú aktivitu a mentálne zdravie obyvateľov a utužuje komunitu. Mnoho pozitívnych príkladov dokazuje, že rozhodne má zmysel vnútrobloky nielen revitalizovať, ale aj podporovať taký spôsob rozvoja a výstavby mesta, ktorý bude viesť k ich vzniku.  

(archdaily, Epiteszforum, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.