Adrian Gubčo 11.05.2023 16:05

Patrick Lüth z kancelárie Snøhetta: Southbank nebude getom pre bohatých

Developer Penta Real Estate nedávno predstavil víťazný návrh zo súťaže na riešenie zóny Southbank, teda časti nového centra mesta na petržalskom nábreží Dunaja. Víťazom sa stal kolektív kancelárií Snøhetta, Studio Egret West a Gro Architekti. Partner pobočky Snøhetty z Innsbrucku v rozhovore pre YIM.BA tvrdí, že svojim projektom prispeje k vzniku ekologického mesta.

Pôvodne nórska kancelária Snøhetta patrí v súčasnosti k najznámejším architektonickým pracoviskám na svete. Meno si prvýkrát urobila návrhom novej knižnice v Alexandrii, ktorá je dodnes považovaná za výnimočné dielo. Prelomovou však bola budova novej opery v centre nórskej metropoly Oslo, ktorá sa stala ikonou mesta prepojením verejnej funkcie a pobytového priestoru. Snøhetta dnes realizuje projekty na celom svete, od drobných zásahov v prírodnom prostredí po celé štvrte.

Teraz by mala mať kancelária prvú realizáciu aj v Bratislave. V spolupráci s dvojicou ďalších ateliérov sa presadila vo vynikajúco obsadenej súťaži na Southbank, teda východnú časť tzv. Celomestského centra v Petržalke. V blízkej dobe sa má do tohto priestoru rozšíriť výstavba z nového centra mesta. Developer preto pristúpil k hľadaniu výnimočného konceptu, ktorý by zúročil výnimočnú polohu a potenciál územia.

Za Snøhettu bol vedúcim dizajnového tímu Patrick Lüth, ktorý je súčasťou kancelárie už od roku 2005. V roku 2011 sa stal vedúcim partnerom v Innsbrucku. Za tú dobu sa podieľal na viacerých výnimočných projektov, napríklad na budovách firmy Swarovski v rakúskom meste Wattens, múzejnej štvrti v Bolzane alebo nábrežnom developmente Southgate v Budapešti. Do Bratislavy zavítal v súvislosti s podujatím Green Building Summit.

V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

Ako dosiahnuť udržateľnosť mestského rozvoja
Či môže byť Bratislava ekologickým mestom
Či Southbank spôsobí deštrukciu zelene
Prečo v novej štvrti nevzniknú bloky
Či sú výškové budovy problémom

Snøhetta je považovaná za pioniera v udržateľnosti v architektúre. Čo to ale vlastne znamená byť udržateľný v architektúre? Je možné byť udržateľným, keď vytvárate nové štruktúry?

Udržateľnosť je veľmi veľkou témou a obsahuje veľa rôznych aspektov toho, ako vnímame naše správanie a svet. My ako architekti konceptualizujeme naše vybudované prostredie. V rámci toho je samozrejme možné byť udržateľným, pretože to znamená, že reagujeme zodpovedne na výzvy, ktorým čelíme a vytvárame priestory pre ľudí. To znamená udržateľnosť.

Veríme, že existuje miesto pre ľudí na planéte, preto potrebujeme vytvoriť prostredie, aby bolo možné žiť v mestách aj v budúcnosti. Z bližšieho pohľadu to môže byť zložitejšie, pretože udržateľnosť pokrýva veľa tém. Ide o hierarchiu toho, čo považujete za kľúčové. Pre nás je z pohľadu urbanistického návrhu dôležité, aby sme vytvárali atraktívne prostredie s vysokou rozmanitosťou a oceňované ľuďmi. Zároveň musíme venovať ešte väčšiu pozornosť aspektom ochrany klímy, čo znamená zníženie ekvivalentu CO₂ v stavebnom priemysle a procese. My ako architekti v tom hráme veľmi zásadnú úlohu.

Existuje kritika, že na dosiahnutie udržateľnosti urbanistického rozvoja a architektúry by sme mali prestať stavať nové budovy a zamerať sa na obnovu existujúcich stavieb. Myslíte, že toto je dobrý spôsob, ako sa vysporiadať s mestským rozvojom v budúcnosti?

Nie je možné pokryť aktuálne požiadavky iba renováciou existujúcich stavieb. Myslím si, že to je to veľmi dôležitá téma a máme skutočnú výhodu v množstve CO₂ naviazanom v stavbách, ak ich znovu použijeme. Vidíme však, že všetky európske mestá rastú, obyvateľov pribúda a tlak na vývoj nových štvrtí a nových mestských oblastí bude len pribúdať. Musíme jednoducho konať zodpovedne a robiť správne rozhodnutia aj pri výstavbe nových budov.

Ako menia požiadavky po udržateľnosti architektúru?

My ako architekti máme úlohu vzdelávať našich klientov, máme tiež úlohu klásť otázky regulátorom, mestám a ľuďom, ktorí píšu zákony normy, aby sme mali k dispozícii riešenia, ktoré ušetria emisie. To je veľmi dôležité. To ale môže byť dosť technické, takže ako architekti sme rovnako zodpovední za vytváranie živých, kvalitných mestských štvrtí.

Opera v Osle od Snøhetty. Zdroj: Arquitectura Viva

Pýtam sa aj preto, lebo niekedy mám pocit, že všetky snahy o väčšiu udržateľnosť menia tradičný prístup k architektúre. Menia architektúru zhora nadol.

Nemyslím si, že sa pozícia architektov oproti minulosti zmenila. Vždy sme sa museli zaoberať aj umeleckými aspektami architektúry, teda aké priestory vytvárame, ako čítame používateľov, aké sú estetické kvality našich budov... Vždy sme sa ale museli starať aj o technické aspekty, museli sme byť zodpovední za náklady či technickú realizovateľnosti toho, čo sme kreslili. Teraz máme ešte túto ďalšiu vrstvu, musíme teda byť schopní vypočítať uhlíkovú stopu. Ide o dodatočnú úlohu, ktorú musíme pochopiť, ale vo všeobecnosti sa rozsah toho, za čo sme zodpovední, v podstate nezmenil.

Môže byť architektúra skutočne udržateľná, ak mesto, kde sa nachádza, nie je udržateľné?

Dokonca ešte viac. Ak narážate na Bratislavu, už sme dnes na tejto konferencii diskutovali o niektorých reguláciách, ktoré robia výstavbu budovy z alternatívnych materiálov náročnejšiou. Momentálne je v Slovenskej republike nemožné stavať viacpodlažné budovy z dreva kvôli požiarnym predpisom, čo je škoda, pretože ak zájdeme 50 kilometrov na západ do Aspernu, nájdeme tam najvyššiu výškovú budovu Európy postavenú z dreva. Je vysoká asi 79 metrov. Nemyslím si, že oheň horí vo Viedni inak ako v Bratislave. Sú tu regulácie, ktoré robia takéto veci ťažké, takže sa musíme viac zapájať do jednotlivých diskusií.

"Momentálne je v Slovenskej republike nemožné stavať viacpodlažné budovy z dreva kvôli požiarnym predpisom, čo je škoda, pretože ak zájdeme 50 kilometrov na západ do Aspernu, nájdeme tam najvyššiu výškovú budovu Európy postavenú z dreva... Nemyslím si, že oheň horí vo Viedni inak ako v Bratislave."

Máte pocit, že existujú aj kultúrne rozdiely, ktoré robia výstavbu odolnejších a ekologickejších miest na Slovensku ťažšiu?

Existujú určité kultúrne rozdiely. Napríklad používanie individuálnych automobilov má určite vysokú prioritu v mestách ako Bratislava, ale aj v Budapešti a ďalších stredoeurópskych metropolách. Ale myslím si, že toto správanie, ako na mnohých iných miestach v Európe, sa zmení v priebehu nasledujúcich desaťročí. Ak budeme rozumní, môžeme predpoklad vývoja mobility v nasledujúcich 20 rokoch už teraz zahrnúť do plánovania.

Prejavuje sa to aj na dizajne Southbanku?

Vedieme rozhovor s klientom ohľadom spochybnenia súčasných parkovacích noriem. Práve o tom začíname vyjednávať.

Modernistický urbanizmus, ktorý na Slovensku prevláda, sa niekedy vníma ako prekážka pri tvorbe životaschopného, atraktívneho a ekologického mesta. Avšak keď sa pozrieme na dizajn Southbanku, je omnoho bližšie k modernistickej ako k tradičnej urbanistickej schéme, ktorá zas prevláda v Novom Lide. Prečo ste sa rozhodli pre takéto riešenie?

Toto bol tiež dôsledok regulácie, pretože slovenské normy majú veľmi nezvyčajnú požiadavku, a to minimálnu vzdialenosť medzi obytnými budovami. To automaticky vedie k určitej typológii. Myslím, že sme z tejto situácie naozaj dokázali vyťažiť maximum, ale je to jednoznačne výsledok založený na daných regulačných princípoch.

Southgate v Budapešti. Zdroj: Snøhetta

Mnoho ľudí očakávalo, keď sa dopočulo o účasti Snøhetty medzi najúspešnejšími tímami, že development bude vyzerať podobne ako projekt Southgate v Budapešti. Ten je viac tradičný. Aké sú základné rozdiely medzi situáciou v Budapešti a Bratislave?

Projekt v Budapešti je ešte bližšie k Dunaju. Tu v Bratislave je medzi riekou a stavebným pozemkom chránená zóna, takže je to trochu oddelené. Museli sme nájsť iný príbeh. V Budapešti je to naozaj veľmi silne ovplyvnené silnou spojitosťou s vodou, ale tu máme iba vzdialenú spojitosť, takže príbeh je oveľa viac v zameraný na existujúcu krajinu a vegetáciu.

Máme tu máme sériu veľkých skupín stromov, ktoré plánujeme zachovať a chrániť. Náš architektonický prístup je založený na prepletaní sa pomedzi ostrovy stromov a vytváraní silného kontaktu s prírodou. Ak sa pozriete na projekt podrobnejšie, uvidíte, že v ňom je prítomných mnoho dizajnových rozhodnutí, ktoré sú riadené blízkou interakciou ľudí s prírodou.

Časť verejnosti vníma toto územie ako zelenú súčasť mesta a kritizuje tvrdenia, že by nová štvrť mala byť ekologická. Prečo by títo ľudia mali veriť, že nový development bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie?

Pretože robíme všetko pre to, aby sa tak stalo. Ak sa pozriete na pohľady zhora, uvidíte veľa zelených plôch, ale tvorí ich veľa kríkov bez vysokej biodiverzity okrem tých oblastí, kde máme veľké stromy. Zachováme veľké staré stromy a na všetkých týchto plochách sa budeme sústrediť na zvýšenie biodiverzity, aby sme naozaj vytvorili oblasti vysokej kvality. Tiež plánujeme inovatívne využitie zadržiavania dažďovej vody, v rámci ktorého vytvárame takzvaný modro-zelený infraštruktúrny systém. Jeho súčasťou budú plochy na zadržiavanie dažďovej vody s vysokým množstvom využitia dažďovej vody pre funkčné aj rekreačné zóny. Prirodzene, zeleň tiež vyzdvihneme do tretej dimenzie zriadením veľkých strešných terás či individuálnych zelených plôch v podobe balkónov a loggií obytných domov. Celkové množstvo kvalitných zelených plôch na mieste sa teda zvýši, nie zníži.

"Slovenské normy majú veľmi nezvyčajnú požiadavku, a to minimálnu vzdialenosť medzi obytnými budovami. To automaticky vedie k určitej typológii."

Developer tiež tvrdí, že tento projekt by mal znížiť tlak na suburbanizáciu.

Absolútne.

Veríte, že je skutočne možné vytvoriť viac bytov, ktoré budú dostupné pre strednú triedu a zároveň si udržia vysokú architektonickú kvalitu?

Áno. Nemyslím si, že keď sa pozriete na naše portfólio, ide o absolútne exkluzívne projekty. Naozaj sa snažíme spolu s developerom vytvoriť škálu dostupného bývania. Samozrejme, nebude to sociálne bývanie v tom zmysle, že to bude za super nízku cenu, ale snažíme sa, aby to bola súčasť živého mesta. Toto nebude geto pre ľudí, ktorí si to môžu dovoliť. Tvoríme totiž veľmi otvorený verejný priestor s vysokou diverzitou programov a rôznymi funkciami pre ľudí, aby sem prichádzali, aj keď tu nežijú. Myslím, že tu bude mix kvalít vo verejnom priestore, ktorý môže byť veľmi atraktívny.

Presne z tohoto dôvodu si nemyslíme, že by tu nejaké exkluzívne geto vedľa centra fungovalo. Bratislava je veľmi rôznorodé mesto. Sú tu všetky druhy stavebných štýlov a historických prístupov k urbanizmu a toto je len ďalšia pridaná vrstva. Celkovo si myslím, že sú to krátke vzdialenosti, ktoré robia Bratislavu naozaj atraktívnou. Má potenciál stať sa najlepším príkladom 15-minútového mesta. Vytvárame protipól voči suburbanizácii, ktorá prebieha už veľa rokov. To je tá hlavná myšlienka toho, čo robíme.

Southbank. Zdroj: Penta Real Estate

Myslíte si, že to bude rozšírenie centra mesta?

Áno, určite áno.

V prípade mnohých developmentov som si všimol, že developeri a architekti plnia vizualizácie šťastnými ľuďmi, ale keď sa tieto projekty postavia, verejný priestor je prakticky prázdny. Nie je ani zďaleka taký živý, ako bolo sľubované. Prečo predpokladáte, že to v tomto prípade to tak nebude?

Je to otázka fázovania a funkčného programu, takže spolu s developerom už vytvárame scenár, ako aktivovať priestor pred začatím výstavby. Snažíme sa spolupracovať s ľuďmi, ktorí tam už sú. Napríklad pod mostom je skateboardová zóna, snažíme sa byť v kontakte s týmito ľuďmi a aktivovať toto miesto. Chceme vysvetliť, že to nie je iba komerčný projekt, ale má to aj rozmer darovania niečoho ľuďom.

Veríme, že skorým štartom dialógu sa nám podarí naplniť požiadavky verejnosti. Hľadať rovnováhu toho, koľko komerčného alebo kultúrneho programu musíme vytvoriť, aby sme priestor aktivovali, je niečo, čo musíme robiť konštantne. Musíme preskúmať trh, koľko je toho možného, koľko kaviarní sem môžeme umiestniť... Máme výhodu, že sme priamo na cyklotrase, čo už samo o sebe miesto aktivuje.

Aby bol development tak úspešný, ako naznačujete, potrebujeme mať mix ľudí, ktorí ho využívajú. Vďaka blízkosti k centru to môže fungovať.

Keď som prvýkrát videl návrhy pre Southbank, došlo mi, že jeho úspech bude úplne závisieť od toho, ako sa bude developer starať o verejný priestor. Ak nebude mať takú dobrú kvalitu, utrpí celý Southbank a nemusí byť tak úspešný. Myslíte si, že koncept, ktorý bol odhalený, je odolný voči možnej racionalizácii?

Áno. Rokujeme o rozsahu kontraktu, ale vo všeobecnosti budeme zodpovední za realizáciu verejného priestoru v podobe, v akej sme ho navrhli v súťaži. Som presvedčený, že klient dodrží slovo a bude s nami spolupracovať.

Southbank. Zdroj: Penta Real Estate

Ako si myslíte, že bude fungovať interakcia medzi Southbankom a Novým Lidom?

Rozprávame sa s ľuďmi spojenými s projektom, teda s Marko&Placemakers a s Compassom. Dúfame, že budeme mať niekoľko workshopov, ktoré by to mohli spojiť dokopy.

Koncepty vyzerajú celkom odlišne.

Áno, ale myslím si, že sú so Southbankom spokojní. Doba sa zmenila. Teraz záleží na vytváraní správnych rozhraní s inými štvrťami. Mali sme stretnutia s Jurajom Benetinom z Compassu a myslím, že nájdeme dobrý spôsob, ako na seba nadviazať.

Jeden slovenský urbanista povedal, že donedávna boli Bratislava a Oslo dosť podobné - obe mestá vraj boli nudné. Odvtedy sa v Osle postavilo úžasné nové nábrežie s vašou operou ako centrom transformácie. Akú zmena potrebuje Bratislava, aby nebola nudná? Myslíte si, že tiež potrebuje nejaký veľký verejný investičný projekt, ktorý by úplne zmenil obraz mesta, ako sa to naozaj stalo v Osle?

To je dobrá otázka, nad tým som nerozmýšľal. Nemôžeme nechať všetko na developerov, pretože tí nasledujú svoje korporátne ciele a chcú byť úspešní na trhu. V niektorých prípadoch, ako v Osle, bola opera prvým bodom realizácie už dávnejšie vytvorenej stratégie, nazvanej „Mesto fjordov“. Naša architektúra bola úspešná v prvotnom nakopnutí rozvoja celej štvrte, ale bolo to strategické rozhodnutie samosprávy.

Bratislava by možno mala rozmýšľať nad vlastnými strategickými opatreniam. Nemám na túto otázku odpoveď. Možno by to ale malo mať niečo spoločné s Dunajom. Aj na parcele, kde sme teraz, máme prechodnú zónu, ktorá je ekologicky dobrá, ale bez interakcie s Dunajom to výrazne nezvýši kvalitu prostredia. Neviem.

"Celkovo si myslím, že sú to krátke vzdialenosti, ktoré robia Bratislavu naozaj atraktívnou. Má potenciál stať sa najlepším príkladom 15-minútového mesta."

Pýtam sa aj preto, lebo v centre Nového Lida bude pokračovanie námestia z ľavého brehu Dunaja...

Áno, s peším mostom. Ten by bol veľmi dobrý, ale neviem, či je jeden peší most dosť.

Áno, je tam peší most, ale v jeho vyústení by malo byť veľké námestie. Podľa developera by na jeho konci malo byť miesto pre veľkú verejnú budovu. Možno práve Nové Lido je miesto, ktoré by mohlo urobiť z Bratislavy iné mesto, podobne ako opera v Osle.

Neviem, nad tým som nerozmýšľal. Určite musíme viac diskutovať.

Z toho, čo ste videli v Bratislave, môže byť skutočne udržateľným mestom?

Áno, myslím si to.

A čo by mala robiť? Väčšinou keď počúvam o udržateľnosti Bratislavy, zakaždým to skončí pri výzvach na sadenie väčšieho počtu stromov. Je to ale naozaj spôsob, ako urobiť mesto udržateľným?

Nie, myslím si, že je to oveľa komplexnejšie. Musíte znížiť počet áut v meste a zvýšiť množstvo verejnej dopravy. To je nevyhnutné na to, aby to fungovalo.

Výborne to účinkovalo v Kodani, výborne to účinkovalo v Osle. Všetci boli predtým skeptickí. Myslím, že klamete sami seba, ak hovoríte, že Slovensko je automobilová krajina. Bratislava je hlavné mesto, kde máte možnosť vytvoriť atmosféru, že každý chce chodiť a bicyklovať v centre mesta. Je to úplne možné, len v súčasnosti je príliš nebezpečné vziať deti na bicykel a nechať ich ísť za vami cez centrum mesta.

Mení to ale spôsob, ako ľudia používajú mesto. Existujú rôzne prístupy. Napríklad idea barcelonských superblokov pravdepodobne nie je aplikovateľná na Bratislavu, ale možno existuje iná stratégia, ktorá vám môže pomôcť ku skutočnej zmene. Nejde len o výsadbu stromov, ide o to, ako môžete zmeniť atmosféru centra mesta, aby ľudia boli úplne v pohode s tým, že nemusia používať auto.

Býval som v Osle niekoľko rokov, ale v posledných rokoch sa toho tak veľa zmenilo, že ani cez víkend nemáte žiadnu potrebu opustiť centrum mesta, pretože tam je všetko. Máte spoločenský život, rekreačné možnosti v podobe krásnych parkov a množstva zelene. V Bratislave máte Dunaj, ktorý je fantastický, máte zelené plochy, ktoré sú chránené. Myslím, že je potrebné zvýšiť hustotu atraktivity pre spoločenskú interakciu. Ľudia tu potom budú chcieť ostať a používať mesto ako svoje centrum života.

Áno, ale Bratislava má tiež nezvyčajné množstvo nákupných centier, ktoré sú ako vysávače verejného života.

Môžu prežiť. Dôležité je hlavne zaangažovať iniciatívy zdola, a ak máte nejaké priestory, ktoré sú dočasne nevyužité, môžete ich dať ľuďom, ktorí sú tvoriví, ktorí vytvoria nejaké pop-up obchody alebo kreatívne centrá a podobne. Nejde len o plánovanie zhora nadol, ale o zapojenie miestnych ľudí a poskytnutie im pocitu vlastníctva.

Poviem príklad - budova Osobného prístavu vyzerá ako ideálne miesto pre nejaký druh kreatívneho centra s jedlom od občianskych iniciatív. Neviem, či to je naozaj možné, ale ide o to, aby boli pozvaní ľudia, ktorí prinesú rôzne nápady. Niekedy sa bojíme niečo navrhnúť, keď vieme o veci príliš veľa. Keď máme celkový obraz toho, kto vlastní pozemky, aké sú regulácie a aké sú možnosti, kreativita sa niekedy veľmi nenosí. Na druhej strane ale možno stačí pozvať skupinu ľudí, ukázať im miesto a zistíte, že by mohlo ísť o skvelé miesto na organizovanie basketbalových turnajov alebo pre mikropiváreň. Niekedy regulácie nie sú až tak prísne, takže je to možné.

Rezidenčná veža v Southbanku. Zdroj: Penta Real Estate

Myslíte, že vytvorenie štvrtí výškových budov je jedným z možných spôsobov, ako zlepšiť životaschopnosť niektorých častí mesta alebo celkovú kvalitu života?

Som veľmi rád, že v rámci downtownu zostala zachovaná tepláreň, ktorá vytvára lokálnu identitu. Samozrejme, trvá nejaký čas, kým tieto oblasti začnú interagovať so svojim okolím. Vo všeobecnosti nemám nič proti vežiam. Zdá sa, že na ne mieri v súčasnosti veľká kritika, ale ak hovoríme o potrebe zahusťovania, výškové budovy nie sú zlou cestou. Myslím si, že veže sú v poriadku, pokiaľ sú dobre zakomponované do štruktúry mesta a vytvárajú interakciu s okolím. Podľa mňa v princípe nie sú problémom.

Ako budú veže v Southbanku zapadať do urbanizmu celej oblasti?

Väčšina veží bude komerčná, takže sú to kancelárske budovy a na prízemí máme otvorené komerčné priestory pre gastronómiu, kultúru a interakciu ľudí. To ide ruka v ruke s rezidenciami, takže nevytvárame monofunkčné miesto, ale spájame funkcie. Kombinujeme ľudí a aktivity, čo je výhodné. a

Tiež tým tvoríme pracoviská. Možno nejakí ľudia, žijúci v Petržalke, nebudú musieť vôbec prekročiť Dunaj a opačne. Rovnako je možné, že obyvatelia Southbanku budú prechádzať cez Dunaj do centra mesta. Je to všetko o interakcii s okolitým prostredím a vzájomnom profitovaní namiesto vytvárania úplne novej typológie.

"Myslím si, že veže sú v poriadku, pokiaľ sú dobre zakomponované do štruktúry mesta a vytvárajú interakciu s okolím. Podľa mňa v princípe nie sú problémom."

Spomenuli ste Petržalku - ako bude fungovať interakcia medzi Petržalkou a Southbankom?

Je to samozrejme náročné kvôli diaľnici, ktorá vedie okolo, ale náš partner v súťaži, Gro Architekti, sa aktívne zapája do developmentu na druhej strane diaľnice. Uvidíme, ako by sme mohli tieto veci prepojiť a ako motivovať ľudí, aby prešli cez diaľnicu. Určite je cieľom tieto oblasti bližšie prepojiť.

Na záver by som sa spýtal – vo svetle pandémie, krízy dostupnosti bývania, či spoločenskej situácie – ako očakávate, že bude vyzerať budúcnosť miest o 20 alebo 30 rokov? Ako sa to odráža na projektoch, ktoré práve teraz vznikajú a na ktorých pracujete aj vy?

Myslím, že vytváranie flexibilných štruktúr bude dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Bude potrebné, aby bolo možné meniť funkciu budov počas ich života. COVID bol len jedným prerušením v našej nedávnej histórii, ale budú aj ďalšie. Nevieme, čo to bude, ale donútia nás zmeniť spôsob správania.

Momentálne vidíme, že ľudia chcú mať doma priestor, aby mohli pracovať z domu, ale neviem, či to tu ostane dlhodobo. Ďalšou tendenciou, ktorú vidím najmä v Škandinávii, je požiadavka po znížení rozsahu individuálnych obytných plôch. V poslednom storočí narastal, ale myslím si, že by sa mal znížiť na úkor komunálnych zdieľaných priestorov. Toto je už teraz celkom bežné v niektorých škandinávskych regiónoch a nemyslím si, že to Slovensko obíde.

Opäť to súvisí s celkovým prístupom. Musíme si zvyknúť na to, že byty nemusia mať izbu pre hostí, ale budeme si ju musieť rezervovať inde, prípadne nemusíte mať práčku vo svojom byte, ale môžete ju používať spoločne s niekým iným z vašej bytovky. Takto budú vznikať miesta, kde bude dochádzať k ľudskému kontaktu. Nejde o nové nápady, ale myslím si, že príde k veľkému oživeniu týchto myšlienok, aby sa vytvorili silnejšie komunitné väzby medzi ľuďmi, ktorí spolu žijú.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.