Adrian Gubčo 07.10.2020 14:50

UniQ Slnečnice rastie, prvé domy sú už v štádiu hrubej stavby

Slnečnice sú najväčším rezidenčným projektom na Slovensku a ako také obsahujú viacero typov zástavby s rozličným štandardom a charakterom. Aktuálne sú rozdelené na dve základné časti – Viladomy a Mesto, pričom prvá časť sa blíži k definitívnemu dokončeniu. Posledná, štvrtá etapa Viladomov, nazvaná UniQ Slnečnice, už získava definitívne kontúry.

Rozvoj Slnečníc sa naštartoval ešte v roku 2008, kedy sa spustila realizácia obytného súboru, ktorý mal byť „odpoveďou na Petržalku“ – južne a juhovýchodne od pôvodného sídliska mala vzniknúť nová zóna, ktorá by bola atraktívnejšou formou bývania na pravom brehu Dunaja. Priamo pod Panónskou cestou mala byť skôr hustejšia a mestskejšia zástavba, kým smerom na Rusovce sa naplánovali domy v rozvoľnenej štruktúre a s vyšším štandardom.

Dnes sa po vyše desaťročí táto prvá časť developmentu, nazvaná Viladomy, stáva kompletnou. Úplne dokončené sú dve etapy, tretia etapa sa postupne odovzdáva a kolauduje a posledná štvrtá je v realizácii. Pre developera, Cresco Real Estate, ide zatiaľ o úspešný príbeh, keďže popularitu bývania v tejto časti mesta potvrdzujú dobré predaje. Aj preto má byť bodka za vývojom Viladomov najluxusnejšou časťou celých Slnečníc, čo developer potvrdil zaradením pod svoju „elitnú“ značku UniQ.

UniQ Slnečnice vznikajú severne od tretej etapy, najbližšie k centru mesta a zvyšku Slnečníc. Pozostávajú z pätice terasových bytových domov s maximálne siedmimi nadzemnými podlažiami a západo-východnou orientáciou. Okrem špecifického tvaru budovy disponujú aj výraznými zalamovanými balkónmi a terasami a príťažlivou tehličkovou fasádou, ktorá ich odlíši od všetkých ostatných etáp Slnečníc. 

Postupne tu vzniká 377 bytov a 5 apartmánov, od jednoizbových po štvorizbové. Do ponuky boli zaradené prvé tri bytovky smerom k hlavnej ceste, voľných tu ostáva ešte 64 rezidencií a predrezervovaných je 38. Najlacnejší byt, 1,5-izbový na piatom podlaží domu S16, vychádza na 140-tisíc eur, najdrahší je masívny štvorizbový terasový byt na siedmom podlaží S17 za takmer pol milióna (je však už predrezervovaný). Byty sa predávajú po vlnách s ohľadom na trhovú situáciu aj možnosti developera.

Cresco deklaruje, že v tejto etape bude najvyšší štandard zo všetkých doterajších častí Slnečníc, jeho súčasťou je predpríprava na klimatizáciu a exteriérové žalúzie. Priamo v bytoch si klienti môžu vybrať medzi troma úrovňami štandardu, inak sa tu však budú inštalovať laminátové parkety alebo plastové okná.

Súčasťou poslednej etapy Viladomov má byť aj občianska vybavenosť v parteri jednotlivých objektov, orientovaná do novej uličky medzi treťou a štvrtou etapou. V tomto priestore je zároveň naplánovaný vznik cyklotrasy, ktorý Slnečnice výhľadovo napojí na populárnu dunajskú hrádzu (hoci nie je známe, kedy a ani kto toto spojenie vybuduje). Časť trasy medzi Viladomami a Mestom je už vybudovaná, po celkovom dokončení bude prechádzať cez veľký líniový park v Meste, kde sa napojí na električkovú trať, ktorá by tu mala byť v najbližších rokoch vybudovaná.

Za architektúrou stojí, tak ako v prípade celých Viladomov, kancelária Compass Architekti. Slnečnice boli prvým významnejším zadaním, na ktorom dnes už na slovenské pomery veľký ateliér vyrástol. Jednotlivé etapy odzrkadľujú rastúce skúsenosti aj sebavedomie architektov, ktorí v súčasnosti významne pretvárajú celú Bratislavu. V kontexte Slnečníc pôjde o jednu z najpríťažlivejších etáp, hoci s vysokou konkurenciou v podobe prvej a tretej etapy Viladomov.

Dokončenie prvej trojice domov sa očakáva v 1Q 2022, celkové dokončenie – s ohľadom na stav výstavby – očakávam až v roku 2023. Po tomto dátume sa výstavba bude zrejme na dlhšiu dobu sústreďovať už len na Zónu Mesto.

Slnečnice začali vznikať ako masívny projekt úplne novej štvrte na (takmer doslova) zelenej lúke, čo vytváralo široký priestor pre otestovanie nových prístupov a konceptov k tvorbe urbanistickej štruktúry. Architekti sa v prípade Viladomov rozhodli pre líniovú zástavbu pozdĺž hlavnej ulice, ktorá sa postupne rozvoľňuje – nejde tak o najviac odporúčanú blokovú štruktúru, ideálnu pre tvorbu kvalitného mestského prostredia.

Napriek tomu sa zdá, že Slnečnice – Viladomy zatiaľ fungujú pomerne dobre. S postupným rastom štvrte sa obsadzujú komerčné prevádzky v parteri objektov a pribúda vybavenosť. Exteriérové priestranstvá sú počas pekných dní aktívne využívané a podľa ohlasov sa tu celkom darí rozvoju komunitného života. Rozsah zelených plôch je napriek masívnemu povrchovému parkovaniu viac než primeraný a nové parkové plochy pribúdajú – v tretej etape napríklad vzniká samostatný park so športoviskami či výbehom pre psy.

To všetko však nie je zadarmo. Verejný priestor nie je, prísne vzaté, verejný, keďže ho spravuje investor a údržbu financujú poplatkami rezidenti. Parkovanie na teréne je dané nutnosťou zabezpečiť rozsah parkovania v súlade s normami a požiadavkami trhu, no v snahe o akú-takú dostupnosť je riešené takýmto spôsobom a nie výlučne v podzemí. A vybavenosť je výlučne súkromná.

Kritici by mohli Slnečnice porovnávať s niektorými súčasnými štvrťami, vznikajúcimi vo vyspelých častiach Európy, kde sa v súlade s požiadavkami nového urbanizmu preferuje hustejšia štruktúra, utlmovanie dopravy, silnejší dôraz na verejné priestory bez prítomnosti automobilov, podporuje sa sociálny mix umiestňovaním nájomných a dostupných bytov, realizuje verejná vybavenosť a rozvíjajú komunitné podniky. Príkladom je štvrť Aspern Seestadt vo Viedni.

U nás však nejde o celkom reálnu požiadavku, zvlášť v Bratislave. Všetci investori sú zviazaní normami, ktoré nemajú s novým urbanizmom veľa spoločného, verejná správa nemá financie na spravovanie dnes existujúcich verejných priestorov, nehovoriac o výstavbe nových zariadení, a celkový nedostatok bytov a voľných pozemkov pre výstavbu tlačí ceny výrazne nahor. Slnečnice fungujú, lebo ich obyvatelia na to majú (aj keď v kontexte Bratislavy ide o relatívne dostupnejší projekt), to však nie je aplikovateľné na celú metropolu.

Ak je záujmom vytvárať budovať kvalitné mesto, ktoré bude navyše dostupné – lebo na kvalitu majú nárok nielen bohatí – potom je nutné prehodnotiť množstvo existujúcich nariadení a postupov, predovšetkým noriem na parkovanie či svetlotechniku, ako aj prispôsobiť územné plány, kde treba zmeniť nielen funkcie, ale aj zadefinovať polohu a vybavenosť nových či existujúcich parkov. Následne treba preformátovať požiadavky na zazelenenie jednotlivých pozemkov. Aj zeleň je totiž nákladom a v Bratislave doslova platí, že pre stromy nie je vidno les.

Kým sa tak nestane, Slnečnice so svojimi jednotlivými sektormi – Zónu Mesto si pozrieme v samostatnom príspevku – ostane pravdepodobne etalónom toho, ako môže súkromný sektor budovať úplne novú urbanistickú štruktúru na okraji Bratislavy, určenú pre širokú strednú triedu. Jej kvalita postupne so zaľudňovaním rastie, ak však chceme dosiahnuť špičkovú úroveň najvyspelejších miest, podmienky pre rozvoj mesta sa budú musieť zmeniť.

Fotografie z 11.9.2020. Pozrite si výstavbu Slnečníc - Viladomov vo fotoalbumoch.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.