Adrian Gubčo 19.10.2022 16:00

Prežije. Ikonický hotel Kyjev dostane novú podobu od známeho ateliéru

Zánik Domu odborov Istropolis priniesol živú debatu o osude stavieb v štýle neskorej moderny. Mnohým zaujímavým realizáciám chýba pamiatková ochrana, preto sú vystavené nevhodným zásahom alebo rovno zániku. Za ohrozený sa v tomto ohľade označuje aj komplex obchodného domu Prior a hotela Kyjev v centre Bratislavy.

Aktuálne známa podoba hotelu Kyjev. Zdroj: Lordship

Rozsiahly stavebný súbor sa nachádza v priestore, ktorý vznikol transformáciou bývalého predmestia na súčasť centra mesta. Rastúci význam lokality bol urbanistom a architektom zrejmý už na začiatku 20. storočia. Ešte pred zánikom monarchie sa uvažovalo s rozsiahlou prestavbou Kamenného námestia, odkiaľ by bol prerazený bulvár až k Šafárikovmu námestiu. S návrhom novej regulácie prišli aj medzivojnoví architekti, ktorí chceli pôvodné nízke jedno- a dvojpodlažné domy nahradiť štvor- až päťpodlažnými, v niektorých polohách však zvažovali umiestnenie „určitých mrakodrapov“ s obchodnou funkciou.

V 30-tych rokoch sa celý blok, vymedzený Špitálskou, Rajskou a Dunajskou zareguloval, pričom sa navrhla nová ulica v pokračovaní Cintorínskej. Výsledkom bol vznik viacerých domov, niektorých až so šiestimi podlažiami, ktoré sú dodnes súčasťou lokality. Prebudovanie územia však nebolo v medzivojnovom období ani zďaleka dokončené, kým v 50-tych rokoch sa tu prakticky nestavalo. Zmeny prišli až v 60-tych rokoch.

V duchu modernistických myšlienok aj ideí o výstavbe novej slovenskej metropoly so štvrťmiliónom obyvateľov, ktorá si zasluhuje adekvátnu prestavbu svojho centra. Priestor sa zadefinoval ako asanačná zóna, architekti tak získali voľné pole pre umiestnenie mohutných solitérov. Takto bola posudzovaná aj veľká verejná súťaž na zástavbu lokality v roku 1960. Presadil sa v nej vtedy ešte mladý architekt Ivan Matušík, ktorý navrhol dnes už do istej miery ikonickú figúru, pozostávajúcu z trojuholníkového objektu obchodného domu, horizontálnej podnože a vertikálnej veže hotelu. Podľa kritikov a historikov architektúry ide o jeden z najvýraznejších prejavov slovenskej architektúry, vyznačujúcej sa kvalitou prevedenia a s ohľadom na dobu vzniku aj inovatívnosťou.

Napriek tomu sa pamiatkarska obec stavia ku komplexu rezervovane. Matušík rátal s plošnou asanáciou celej zástavby, táto sa mala navyše rozšíriť o okolie Špitálskej. Architekt tu na mieste niekdajších barokových kasární navrhol súbor administratívnych budov, kde dnes sídli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pamiatkari vyčítajú týmto zásahom necitlivosť voči pôvodnej urbanistickej štruktúre mesta a odmietajú Prior a hotel Kyjev, napriek ich individuálnym architektonickým kvalitám, zaradiť medzi národné kultúrne pamiatky.

To pomerne oprávnene vyvoláva obavy o ďalší osud komplexu. Jednotlivé budovy, obchodný dom aj hotel, prešli zmenami majiteľov a dnes sú v akomsi vákuu. V minulosti sa už objavili celkom konkrétne návrhy na prestavbu celého bloku, ktoré počítali s odstránením väčšiny Matušíkových budov. Nahradiť ich mal obchodno-spoločenský komplex, ktorý mal reflektovať snahy o obnovenie stopy historickej zástavby.

Už vtedy (2013) sa však vyskytol odpor a aktuálne znenie Územného plánu zóny Dunajská ráta skôr s dobudovaním najviac narušených štruktúr a lepším včlenením zástavby do prostredia. Každopádne, developer, ktorý zmeny navrhoval, ostáva majiteľom hotela Kyjev aj teraz. Vízií na oživenie zóny sa nevzdáva.

Nádejná budúcnosť hotela Kyjev?

Developer mal ešte celkom nedávno záujem o celkovú prestavbu bloku medzi Špitálskou, Rajskou, Dunajskou a Námestím SNP. Preto sa usiloval od spoločnosti TESCO získať obchodný dom, keď ho sieť odpredávala. Firma by tak ovládla aj okolie Kamenného námestia. „Spoločnosti Lordship sa nepodarilo uspieť vo výberovom konaní TESCO na odkup akcií spoločnosti Obchodný dom Bratislava, s.r.o., a preto nebude ani realizátorom projektu Kamenné námestie,“ konštatuje však Rostislav Novák, Managing Director spoločnosti Lordship a.s. Majiteľom budovy sa stal známy žilinský podnikateľ George Trabelssie.

Lordship sa preto prestal zaujímať aj o využívanie niekoľkých bytových domov, ktoré mal vo vlastníctve. „Tri bytové domy na Dunajskej ulici, ktoré pre nás mali význam len v rámci developmentu celého bloku, to znamená aj vrátane OD PRIOR, sme odpredali,“ vysvetľuje Novák. Firma tak preniesla pozornosť výlučne na hotel Kyjev, potenciálnu administratívnu novostavbu popri Špitálskej a dostavbu a prestavbu objektov v predĺžení Cintorínskej, kde sú domy z medzivojnového obdobia.

Developer tvrdí, že krok po kroku napreduje v príprave jednotlivých častí developmentu. „V prípade projektu polyfunkčný objekt Špitálska sme dostali kladné vyjadrenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a v súčasnosti sa pokúšame rokovania s majiteľom susedného OD PRIOR,“ hovorí Novák. „V projekte bytových domov na Cintorínskej ulici sme vo fáze, kedy zatiaľ zvažujeme rozsah rekonštrukcie. Pri polyfunkčnom objekte Rajská 2  aktuálne hľadáme prevádzkovateľa ubytovacej časti. Všetky projekty budú realizované po častiach.“ Kľúčový je pritom posledný zmieňovaný objekt – ide o hotel Kyjev.

V jeho prípade je aj voľným okom viditeľný zlý stav budovy a jej postupné chátranie. Z nedávnej minulosti sú známe inzeráty, ponúkajúce na predaj časti pomerne jedinečného interiérového vybavenia. Veľmi negatívne sa na adresu správy objektu vyjadril ešte za svojho života aj samotný Ivan Matušík. Developer si je tohto stavu vedomý. „Niektoré časti budovy hotela sú vo veľmi zlom až havarijnom stave. Akútne poškodenia riešime bezodkladne, napríklad kamenné obklady na budove sme zabezpečili ochrannými sieťami. Aby sme zabránili krádežiam, zamestnali sme strážnikov, ktorí strážia objekt 24 hodín denne,“ pripomína Novák. Zároveň však upozorňuje na najdôležitejší fakt: „V súčasnosti je plánovaná rekonštrukciu polyfunkčnej budovy Rajská 2. Budova bude zachovaná.“

To tvrdil síce aj v nedávnej minulosti, kedy dokonca zorganizoval architektonickú súťaž na preriešenie fasády hotela. Táto však bola zle pripravená a v odbornej obci prijatá s rozpakmi. Výsledky neboli veľmi sľubné, preto investor zvolil iný postup. „Na koncepcii celého riešeného územia spolupracujeme s architektonickým ateliérom Compass a spolupracujeme aj s ďalšími troma bratislavskými kanceláriami. Nad vyhlásením novej architektonickej súťaže neuvažujeme. Rešpektujeme požiadavky Krajského pamiatkového úradu,“ zhŕňa developer. Compass zrealizoval alebo realizuje viacero projektov v exponovanom území s vysokými nárokmi na prevedenie. Jeho prítomnosť v tomto developmente by tak mohla byť dobrou správou.

Popri Špitálskej má pribudnúť budova, ktorá prispeje k lepšiemu zasadeniu komplexu do mesta. Zdroj: Lordship

Zmenu potrebuje aj verejný priestor

Hotel Kyjev a priľahlé územie je súčasťou úplného centra Bratislavy, napriek tomu je stav verejného priestoru otrasný – s ohľadom na polohu nie je možno prehnané tvrdiť, že ide o najväčšiu hanbu metropoly, čo sa týka verejných priestranstiev. Z veľkej časti sa to týka práve pozemkov, patriacich Lordshipu, resp. s ním prepojenej firme. Desivo pôsobí parkovisko popri Špitálskej, ako aj „námestie“ medzi hotelom a domami na Cintorínskej.

Developer doteraz do územia prakticky nijako nezasahoval. Ako tvrdí, „najväčšou investíciou bola akvizícia nehnuteľností a množstvo prieskumov, štúdií a projektovej dokumentácie potrebných pre rokovania s príslušnými orgánmi.“ Popri tom asi neostalo miesto aspoň na čiastočné zveľadenie okolia. Inšpiráciou by pritom mohlo byť Hlavné mesto, ktorému sa podarilo dosiahnuť odstránenie gastronomickej prevádzky („pipigrilu“) z Kamenného námestia a zlepšenie stavu lokality zredukovaním vizuálneho smogu.

Na druhej strane, určité zásahy vo výhľade sú. „Plánujeme kompletnú revitalizáciu Námestia Umelcov (nachádza sa medzi polyfunkčným domom Rajská 2, bytovými domami na Cintorínskej a Rajskej ulici) ako aj nadväzujúcich plôch okolo bývalého Hotela Kyjev,“ sľubuje Lordship. Otázna bude ešte podoba a kvalita.

Na Námestie SNP a Kamenné námestie bola totiž zrealizovaná medzinárodná súťaž, ktorá prichádza s víziou komplexnej premeny oboch plôch. Úpravy vo zvyšku bloku by mali logicky nadväzovať, to sa však nemusí stať. „Na základe stanoviska zástupcov Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a vedenia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy výsledky súťaže Živé námestie nemajú vplyv na oblasť, ktorou sa zaoberáme,“ uzatvára Rostislav Novák. Snáď sa tak prakticky na jednom mieste nezrazia úplne odlišné koncepcie revitalizácie verejných priestorov.

Ak sa ale projekt zrealizuje dobre, rovnako ako plánované stavebné zásahy v území, potenciál developmentu je obrovský. Otázna je samozrejmá ekonomická udržateľnosť, pri vhodne zvolenom koncepte má ale developer k dispozícii jedny z najprémiovejších pozemkov v celej Bratislave. Akýkoľvek zásah tak bude mať celomestský dosah.

"Námestie umelcov" medzi domami na Cintorínskej a hotelom Kyjev. Zdroj: Lordship

Hotel Kyjev ako súčasť lepšieho centra

Dôvodov, prečo developer už teraz neuvažuje nad plošnou asanáciou Matušíkovho hotela, je viac. Okrem vlastníckych pomerov je kľúčovou príčinou zmena nákupného správania obyvateľov a saturácia maloobchodného trhu. Predošlý ekonomický model sa opieral o vznik nového nákupného centra veľkého rozsahu. To však už dnes, v konkurencii lepšie dostupného Auparku alebo Nív nedáva zmysel. Prior aj Kyjev síce môžu ťažiť z vynikajúcej obsluhy verejnou dopravou, významná časť návštevníkov nákupných centier sa však prepravuje autami. Perspektíva vybudovania štvorciferného počtu parkovacích miest v tejto lokalite je nereálna.

Svoju úlohu môže zohrať aj spoločenský tlak. Pod jeho vplyvom už Lordship musel meniť podobu projektov. V pražskej mestskej časti Praha 7 napríklad plánoval vybudovať nákupné centrum Stromovka s typicky banálnou architektúrou obdobných objektov. Keďže však ide o populárnu štvrť so vzácnymi areálmi historizujúcej architektúry, mestská časť donútila developera po rokoch sporov k úpravám. Hoci ani dnešná Stromovka nie je vyslovene špičkovou architektúrou, pôsobí aspoň mestotvorne a citlivo k okoliu.

Hotel Kyjev tak má nádej na to, aby sa lepšie zosúladil s podobou centra Bratislavy. Na jeho okolí vidno, že sa svojim charakterom nevie celkom dobre prepojiť s tradičným urbanizmom vnútorného mesta. Aktuálne znenie ÚPZ Dunajská má tento problém prekonať doplnením hmôt na niekoľkých vybraných priestranstvách, čím sa má do istej miery obnoviť pôvodná štruktúra. Len to však stačiť nemusí.

Kľúčová bude dlhodobo udržateľná funkčná náplň a program. Obchodný dom pôsobí do veľkej miery ako prežitok, kým dnešné hotely či administratívne budovy majú natoľko odlišné technologické aj normové nároky, že rekonštrukcia bude pre súkromného investora mimoriadne náročná. Do budúcej podoby komplexu by mal preto zasiahnuť verejný sektor.

V prípade Prioru by bolo azda žiadúce, aby stavbu aj s priľahlou podnožou prebral úplne a dal mu verejnoprospešnú funkciu (pri veľkej budove bez okien je azda najlepším riešením galéria). V prípade Kyjeva je to komplexná rekonštrukcia, ktorá by bola schopná zlepšiť technologické vlastnosti budovy pri zachovaní jej architektonických princípov. Vhodnou funkciou by mohli byť kancelárie pre verejný úrad.

V každom prípade, na rozdiel od Istropolisu, tu je ešte očividne priestor pre otvorený dialóg s investorom. Zánik Prioru a hotela Kyjev by bol stratou pre slovenskú architektúru, identitu či geológiu (také množstvo spišského travertínu na jednom mieste možno nájsť len sotva). Bratislava by taktiež prišla o významný prvok svojho architektonicko-stavebného obrazu, jednu zo signifikantných výškových budov a symbolický príklad toho, ako sa v 20. storočí začala meniť z provinčného mestečka na metropolu. Stratu tohto súboru si nemôže dovoliť. Preto treba konať, kým sa dá.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.