Adrian Gubčo 07.09.2021 12:30

Vysoká škola múzických umení chce dostavať svoj komplex, vyhlásila architektonickú súťaž

Vysoká škola múzických umení (VŠMU) je v súčasnosti najväčšou umeleckou školou na Slovensku a dôležitým miestom, odkiaľ pochádza významná časť osobností slovenskej kultúry. Tri fakulty školy sa sústredia najmä v areáli medzi Zochovou, Pilárikovou a Svoradovou ulicou. Požiadavky na zvýšenie kvality inštitúcie ju vedú k nutnosti dobudovania novej budovy. Pre tento účel v spolupráci s 2021 Architektmi vyhlásila VŠMU architektonickú súťaž.

Miesto, ktoré prejde prestavbou. Zdroj: Google Maps

Na VŠMU dnes študuje vyše tisíc študentov, ktorí navštevujú trojicu fakúlt (Hudobnú a tanečnú, Filmovú a televíznu a Divadelnú fakultu). S ohľadom na charakter štúdia i výskumu potrebuje škola zabezpečiť adekvátne priestory v podobe prednáškových sál, multifunkčných divadelných, tanečných alebo filmových sál, ateliérov, skúšobní, technologických priestorov a učební, ale aj zázemia s kanceláriami, kabinetmi, šatňami a podobne. Škole slúžia tri budovy, predelené prielukou na Svoradovej.

Práve do tejto prieluky by sa mala logicky umiestniť nová budova, ktorá bude slúžiť v podstate všetkým fakultám. Dnes sa na tomto mieste nachádza len nehodnotný objekt, ktorý je určený na asanáciu. Zo západnej strany ho ohraničuje budova Divadelnej fakulty, dokončená v roku 2010, z východnej je časť budovy Filmovej a televíznej fakulty. Zo severnej strany je umiestnený dvor, tento však patrí už iným vlastníkom. Do budúcna sa očakáva jeho dobudovanie pravdepodobne kancelárskym objektom s výškou Divadelnej fakulty.

Ide tak o pomerne stiesnené pomery. Komplikáciou je aj nemožnosť vysunúť novostavbu ponad objekt Filmovej a televíznej fakulty. Zadávateľ si je náročnej situácie vedomý. Architekti tak majú v rámci zadania možnosť pracovať s novostavbou skôr ako s krídlom budovy Divadelnej fakulty, kým do budúcna majú rátať s dostavbou bloku na mieste Filmovej a televíznej fakulty.

Čo sa týka novostavby, s ohľadom na lokálne pomery by mohla mať až päť nadzemných podlaží, ale aj plnohodnotne využívaných troch podzemných podlaží. Najnižšie podlažie by mohlo byť výhľadovo využívané v prospech podzemnej garáže pre približne 14 automobilov. Na druhom podzemnom podlaží by mali byť ateliéry a technické priestory, na prvom baletná sála, skúšobňa, šatne či kabinet. Baletná sála by mala byť umiestnená tu kvôli hluku z dupania a skákania pri tanci. Na prvom nadzemnom podlaží majú vzniknúť priestory Katedry divadelných štúdií s multifunkčnou a prednáškovou sálou či viacerými kabinetmi. Na druhom podlaží bude dekanát Divadelnej fakulty.

Na ďalších podlažiach by mohli byť umiestnené priestory pre Katedru bábkarskej tvorby so skúšobňami, kabinetmi či ateliérmi, ďalej priestory Filmovej a televíznej fakulty s trikovým ateliérom a učebňami VFX a herného dizajnu, a napokon na samostatnom podlaží bez okien by bolo vhodné umiestniť mixážnu halu.

Vyhlasovateľ vo viacerých prípadoch zdôrazňuje nutnosť denného osvetlenia či vetrateľnosť, na základe skúseností špecifikuje aj požiadavky na jednotlivé priestory. Hlavný vstup môže byť umiestnený aj v budove Divadelnej fakulty, rovnako ako jadro, toalety či oddychové priestory pre študentov. Obsahové požiadavky však v skutočnosti nie sú záväzné, pokiaľ sú schopní architekti iné riešenie zdôvodniť. Dôležitou požiadavkou však ostáva dodržanie plánovaného rozpočtu na úrovni 4,5 milióna eur.

Súťaž ako taká je jednokolová a anonymná, návrhy budú odovzdávané v druhej polovici novembra. V porote figurujú viacerí významní architekti z praxe aj akademického prostredia. Vyhlasovateľ oslovil k príprave súťaže architektonickú kanceláriu 2021 Architekti, ktorá sa vyprofilovala na kľúčového organizátora architektonických súťaží v krajine. Skúsenosti im dodávajú nielen viaceré súťaže po Slovensku, ale aj práca pre Metropolitný inštitút Bratislavy.

Vyhlásenie výsledkov sa predpokladá na začiatku decembra. Po súťaži na nový kampus VŠVU ide o ďalšiu súťaž, organizovanú bratislavskou vysokou školou. Okrem toho ide zatiaľ o piatu súťaž (overenú Slovenskou komorou architektov), ktorá sa tento rok koná v Bratislave. Z minulého roka boli ukončené dve súťaže.

Vysoká škola výtvarných umení je ojedinelým príkladom bratislavskej školy, ktorá hľadala podobu dostavby v súťaži. Zdroj: SLLA Architekti

Vyhlásenie aktuálnej súťaže je dlhoočakávaným krokom a zároveň veľmi potrebným. Dostavba novej budovy umožní škole získať nové a moderné kapacity, čím sa zvýši kvalita štúdia. Niektoré plánované priestory doteraz chýbali, iné sú zas nedostačujúce. Navyše, mnohé existujúce učebné priestory pôsobia pomerne sterilne, čo je v prípade kreatívnej školy, akou VŠMU je, paradoxné. Tento fakt potvrdzujú aj absolventi školy. Architektonická súťaž snáď bude osobitosť inštitúcie zohľadňovať.

Pozitívom je aj fakt, že škola využije prieluku, čím dostane Svoradova ucelenejší charakter – a ak budú výsledky súťaže skutočne kvalitné, tak aj príťažlivejší. Realizácia snáď nepríde s takým omeškaním, ako to bolo v prípade Divadelnej fakulty, kde sa výstavba spustila až päť rokov po súťaži. Ak by sa dostavbu podarilo ukončiť čím skôr, projekt by sa zaradil do rámca výrazných zmien, ktoré sa v oblasti očakávajú. K tým patrí rekonštrukcia niekdajšej pôrodnice na nadštandardný development Zochova 7 alebo výstavba na nároží Svoradovej, Pilárikovej a Zámockej. Úpravou má prejsť aj blízky verejný priestor.

VŠMU tak dosiaľ splnilo všetky predpoklady k tomu, aby získalo kvalitný projekt, ktorý bude funkčný a reprezentatívny. Ide o príkladný postup, z ktorého by si mohli brať príklad aj iné vysoké školy. S výnimkou VŠVU neprebehli v posledných rokoch architektonické súťaže na žiaden väčší projekt dostavby ani modernizácie akademických kapacít. Svoje budovy napríklad modernizovala Univerzita Komenského aj Slovenská technická univerzita. Prvá škola vybudovala „vedecký park“, druhá vystavala novú Fakultu informatiky a informačných technológií. Novú aulu pristavovala Ekonomická univerzita. V ani jednom prípade nešlo o výsledok architektonickej súťaže.

Je to pomerne zlá vizitka, pričom vinu nemožno hodiť len na nedostatok peňazí v školstve, vede či výskume. Vo vysoko kultúrnej krajine sú predmetom súťaží aj rekonštrukcie, dostavby alebo riešenie interiérov. Nositeľom architektonického pokroku sú predovšetkým tie inštitúcie, v ktorých sa koncentruje intelektuálna elita krajiny – teda univerzity a výskumné ústavy. Na Slovensku sa však niečo také nedeje, hoci ešte v relatívne nedávnej minulosti to bolo celkom bežné.

Nateraz tak platí, že vysoké vzdelanie nejde ruka v ruke s kultúrnosťou ani kultivovanosťou. Našťastie, prvé lastovičky pokroku sa už v prípade vysokého školstva objavujú u umeleckých škôl, inak najmä u samospráv. Nie je vylúčené, že tento rok bude, čo do počtu overených architektonických súťaží, rekordný. Medzi ich vyhlasovateľmi najväčšie bratislavské univerzity absentujú.  

Nové kvalitné projekty snáď budú inšpirovať. Ak môže súťaž zorganizovať relatívne malá škola, oveľa väčšia, bohatšia a vplyvnejšia univerzita by to mala zvládnuť tiež. Inak na to doplatí sama – napríklad odlivom študentov do zahraničia a v konečnom dôsledku úpadkom svojej úrovne.

Viac o súťaži na portáli Archinfo. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.