Adrian Gubčo 15.11.2024 13:44

Zvláštne priority nového ministerstva. V Šamoríne má vzniknúť olympijská hala, kongresy na podporu čakajú márne

Vláda Slovenskej republiky ohlásila podporu výstavby Olympic Areny v Šamoríne. Na vznik tohto športoviska má ísť približne 20 miliónov eur, a to v čase, keď krajina potrebuje znížiť verejné výdaje a investovať do odvetví s najvyššou pridanou hodnotou. K takým patrí aj kongresový cestovný ruch, nanešťastie, o podobných financiách môže len snívať. Bratislava zostáva poslednou európskou metropolou bez adekvátneho kongresového centra.

Zdroj: K4

Na výstavbu multifunkčnej Olympic Areny, ktorá má rozšíriť súčasné Slovenské olympijské tréningové centrum v Šamoríne, poskytne štát 20 miliónov eur. Kabinet príspevok schválil na svojom stredajšom rokovaní.

„Príspevok bude poskytnutý do konca roka na základe zmluvy o podpore národného športového projektu uzatvorenej medzi Ministerstvom cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR a spoločnosťou Olympic Arena, ktorú s partnermi založil Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) za účelom zabezpečenia verejno-súkromného partnerstva k projektu výstavby Olympic Areny ako športovej infraštruktúry národného významu,“ vysvetlil rezort športu v predloženom návrhu.

Zámerom je postaviť halu v blízkosti multifunkčného športového a voľnočasového areálu X-Bionic Sphere, ktorá bude tiež spĺňať najvyššie štandardy športových organizácií FIBA (basketbal), FIVB (volejbal), IHF (hádzaná), ITF (tenis) a IFF (florbal), čo umožní organizáciu medzinárodných športových podujatí v synergii s priľahlým športovým a voľnočasovým areálom. „Olympic Arena bude disponovať celkovou kapacitou divákov minimálne 5.000 miest,“ dodalo MCRŠ.

Minister cestovného ruchu a športu SR Dušan Keketi (nominant SNS) po rokovaní vlády zdôraznil význam projektu. „Výstavba Olympic Areny zmierni investičný dlh v športovej infraštruktúre, prispeje k rozvoju športu v krajine a zabezpečí kvalitné podmienky pre našich športovcov na medzinárodnej úrovni, čo patrí k dlhodobým cieľom nášho ministerstva,“ uviedol Keketi.

Predpokladaná hodnota investičného zámeru výstavby je 31 miliónov eur, okrem štátneho príspevku má projekt kofinancovať aj vklad majiteľa súčasného športového komplexu v Šamoríne. Komplex má slúžiť nielen pre potreby štátnych reprezentácií, ale aj športové kluby, trénerov a inštruktorov a širokú verejnosť.

Realizácia projektu má začať onedlho. Na predmetnom pozemku je už pre budúcu arénu pripravený priestor. V príprave je už minimálne od roku 2016, na jej stvárnení pracovala kancelária Becker Architekti, ktorá navrhla aj ostatné objekty v areáli X-Bionic Sphere. Majiteľmi komplexu sú finančník Mário Hoffmann a ľudia blízki skupine J&T.

Alokáciu pre projekt Olympic Areny avizovali na konci októbra predseda SNS Andrej Danko, predseda SOŠV Anton Siekel i minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nominant SNS). Upozornili, že je súčasťou rozvoja športovej infraštruktúry, ktorá môže slúžiť pre potreby organizovania letných olympijských hier v horizonte rokov 2036-2040 v prípade, že sa o usporiadanie hier bude uchádzať Maďarsko.

Danko potvrdil, že s maďarskou stranou sa vedú konzultácie a mapovanie vhodných športovísk. Jedným z nich má byť aj Olympic Arena, ktorá má však predstavovať aj trvalo udržateľné riešenie a návratnú investíciu nezávisle na tom, či bude, alebo nebude súčasťou olympijských športovísk.

Areál x-bionic sphere je obrovským prviátnym rezortom medzinárodnej úrovne, ktorý dosiaľ vznikal zo súkromných zdrojov. Zdroj: x-bionic sphere

Informácia o významnej podpore projektu v rámci privátneho areálu prichádza v čase, keď sa pripravuje pomerne rázna konsolidácia verejných výdavkov. V praxi by sa to malo odraziť nielen na bežných výdajoch štátu, ale aj podpore niektorých investičných projektov. Za daných okolností by sa mali prioritne podporovať zámery, ktoré majú mimoriadnu pridanú hodnotu z hľadiska budúceho rozvoja krajiny a nedajú sa financovať inak.

Je vysoko diskutabilné, či je takým prípadom aj Olympic Arena v Šamoríne. Treba pripomenúť, že je súčasťou športovo-rekreačného areálu mimoriadnych dimenzií a úrovne, ktorú dosiaľ financovali privátni investori sami. Súčasťou areálu sú okrem priestorov pre jazdu na koni aj viaceré športoviská, ktoré vznikli bez aktívnejšej podpory štátu. Hoci hala bude pre lokalitu a azda aj pre slovenský šport prínosom, do rokov 2034 alebo 2040 sa dala aj rukami privátnych investorov.  

Medzičasom, podporu by si zaslúžili aj iné odvetvia, ktoré môžu podporiť slovenskú ekonomiku, ako aj obraz krajiny v zahraničí. Slovensko zaostáva v rozvoji cestovného ruchu, v oblasti kongresového cestovného ruchu je situácia ešte horšia. Bratislava zostáva jedným z posledných, ak nie posledným hlavným mestom v Európskej únii, kde nebolo vybudované kongresové centrum s dostatočnou kvalitou a kapacitou.

MCRŠ tvrdí, že si problém uvedomuje. „Kongresová turistika predstavuje dôležitú súčasť rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. V súčasnosti evidujeme, že máme nedostatok vhodných priestorov pre tento typ podujatí,“ hovorí za ministerstvo Patrik Velšic z Odboru komunikácie a marketingu.

Napriek tomu sa v tomto momente nepripravuje podpora žiadneho zámeru na vznik špičkového kongresového centra. „Budeme sa podrobne zaoberať každou predloženou ponukou, no momentálne žiadne konkrétne návrhy neevidujeme,“ konštatuje Velšic. Toto tvrdenie možno označiť ale len ako čiastočne pravdivé – veľmi konkrétne návrhy totiž na stole nedávno boli.

Len pred niekoľkými rokmi bola otázka vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra v Bratislave celospoločenskou témou. Vláda P. Pellegriniho ohlásila, že je ochotná podporiť vznik takéhoto centra čiastkou maximálne 60 miliónov eur, ak bude predložený kvalitný projekt. Prácu za štát vykonala najmä organizácia GLOBSEC, ktorá pripravila potrebné analýzy a oslovila potenciálnych developerov centra.

Predložené napokon boli tri ponuky – Nový Istropolis od spoločnosti Immocap, NKKC v rámci centrálneho spoločenského objektu v Novom Lide od JTRE a nové centrum v rámci výstavného areálu Incheba. Na základe zhodnotenia jednotlivých ponúk bol ako najvhodnejší vyhodnotený Istropolis, ktorý bol aj v najvyššom štádiu prípravy. Cieľom bolo stihnúť dokončenie centra do roku 2030, keď bude Slovensko predsedať Európskej komisii a hostiť medzinárodné stretnutia na najvyššej úrovni.

Nádejný postup rozmetal neskorší premiér Igor Matovič, ktorý odmietol akúkoľvek podporu Istropolisu a hovoril o novom výbere. V praxi však „zakopal“ celý projekt napriek podpore viacerých dôležitých hráčov vrátane ministra financií a neskoršieho premiéra Eduarda Hegera.

Kongresové centrum v Novom Istropolise je s ohľadom na absenciu podpory najskôr minulosťou. Zdroj: Immocap

Medzičasom sa situácia posunula. Inflácia a rast cien stavebných materiálov drasticky navýšili prípadnú realizáciu kongresového centra. Privátni developeri bez podpory štátu prehodnotili svoje koncepty.

Incheba už pri predstavení svojej vízie potvrdila, že bez verejnej podpory ju realizovať nebude, JTRE kultúrny stánok realizovať plánuje, avšak v inom rozsahu, a Immocap začal prekresľovať svoj koncept. Dnes už pripúšťa, že Istropolis v pôvodne predloženej verzii – 3-tisíc sediacich divákov a 5,5-tisíc stojacich – nie je návratný a pre súkromného investora teda neatraktívny.

Bratislava tak kvalitné kongresové centrum v dohľadnej dobe nedostane. Dnes je prakticky isté, že ho nebude mať ani v roku 2030. Prichádza tým o množstvo príležitostí pre organizáciu podujatí nadnárodného významu, o množstvo návštevníkov, zdroje pre rozvoj služieb, gastronómie, retailu alebo kultúry, a stráca aj pri budovaní svojho imidžu. To isté ale platí aj o Slovensku, ktoré sa stáva čoraz väčšou perifériou – či už ide o medzinárodné postavenie, inovácie, vzdelanosť, kultúru alebo cestovný ruch.

Nič na tom nemení ani vznik nového ministerstva, ktoré má okrem športu v náplni práve podporu turistickej atraktivity krajiny. Štát by v tomto smere nemohol urobiť prakticky nič rozumnejšie, ako aktívne hľadať cesty pre posilnenie kongresov. Namiesto toho, aby si neurobil v roku 2030 hanbu, ale podporuje projekt, ktorý má pomôcť pri olympiáde v cudzej krajine o desaťročie neskôr – pričom s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote sa táto olympiáda v Budapešti aj tak konať nebude.

Ide sa však podľa overeného scenára. Namiesto tvrdej práce na budovaní odolnej a na budúcnosť orientovanej ekonomiky je politicky výhodnejšie ľudu rozdať chlieb a hry. Po krajine vznikajú štadióny, no školy, univerzity a inovačné centrá musia čakať na odrobinky z eurofondov. Susedné štáty rozvíjajú cestovný ruch vo vysokej kvalite, Slovensko žije v naivnej predstave o svojej príťažlivosti a čuduje sa, prečo to inde tak nevnímajú.

Nové ministerstvo na tomto vývoji zatiaľ nič nezmenilo. Možno je čas spýtať sa, či je jeho cieľom skutočný posun v oblastiach, ktoré má formálne v kompetenciách. Momentálne pôsobí totiž skôr ako organizácia, ktorá má dodať ilúziu odbornosti nekoncepčnému rozdávaniu peňazí projektom bez jasnej pridanej hodnoty.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.