Kristína Liďáková 25.02.2025 15:00

Japonská oáza v Bratislave. Čajovňa Konomi spája unikátny interiér so zážitkom z kultúry ďalekého východu

Bratislavská gastroscéna prináša stále viac nových podnikov, ktoré sa odlišujú ponukou, konceptom, ale najmä interiérom. Špecifickým priestorom je v tomto kontexte čajovňa Konomi, prinášajúca spojenie japonskej kultúry, kvalitného čaju a japandi interiéru uprostred historickej Židovskej ulice. Konomi vyniká nielen svojou autentickou čajovou ponukou, ale aj jedinečným interiérom, ktorý dokonale reflektuje japonskú estetiku v modernom vnímaní.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Interiér Konomi si zakladá, ako názov napovedá, na tradícii japonských čajových domov. Prináša tak nielen čajovú kultúru, ale zároveň aj podporuje multikultúrny charakter Bratislavy. Predstavuje priestor pre čajových nadšencov, ale aj laikov a ukazuje, aký vplyv môže mať priestor na psychiku, komfort a socializáciu návštevníkov. KONOMI spája svetový formát interiéru s biofilickým dizajnom, pomalým životným štýlom a orientáciou na okamih.

Majitelia a zakladatelia čajovne, Maximilian a Richard Galovičovci, založili Konomi na svojom nadšení pre japonský čaj a čajovú kultúru. Otec Maximiliana, Richard, spolutvoril koncept od jeho počiatku päť rokov dozadu. „Niekoľko rokov cestovania do Japonska, spoznávania čajových fariem, konverzácií s farmármi a návštev japonských čajovní nás priviedlo až na Židovskú. Od objavenia unikátnych farmárov pre našu organickú ceremoniálnu matchu v roku 2019, cez maličký obchodík s čajom v Auparku sme po niekoľkých rokoch mohli zhmotniť náš sen a otvoriť v Bratislave modernú japonskú čajovňu, ktorá ctí japonskú čajovú tradíciu a kvalitný čaj, no prezentuje ju v modernom svetle s víziou priblížiť tento fascinujúci svet verejnosti,” priblížil.  

Za návrhom podniku stoja známi architekti zo štúdia MAPA. Podľa Maximiliana pochopili koncept Konomi, vnímali jeho predstavu od začiatku správne a dokázali preniesť vízie japonského štýlu do priestoru. Materiály, remeslo aj tradície boli zvolené tak, aby prezentovali Japonsko a navodili adekvátnu atmosféru čajovne ďalekého východu v súčasnom ponímaní. Návrh si tak zakladal na premyslených detailoch, minimalizme,  dodržiavaní konceptu a prírodných materiáloch.  

MAPA architekti sú slovenský architektonický ateliér, ktorý založili Patrícia Botková a Marián Stanislav v roku 2016. Názov ateliéru vznikol ako skratka ich mien. MAPA architekti sa zameriavajú na rôznorodé projekty, vrátane rekonštrukcií, dostavieb a novostavieb s kombináciou verejných a súkromných funkcií. Medzi ich projekty patrí napríklad revitalizácia parku na Radlinského ulici v Bratislave

„Dôležitým pre nás bolo vytvoriť priestor, v ktorom ľudia budú môcť spomaliť a oddýchnuť si, tak ako by sa pri čaji malo. Zároveň sme chceli priestor, ktorý by poňal koncept japonskej čajovne trochu iným spôsobom, ako je možno na Slovensku a v Európe známe a pôsobil prístupne a moderne,” dodáva majiteľ Konomi.

Rekonštrukcia trvala rok, avšak pre Maximiliana bol dôležitý najmä dojem, aký priestor vyvoláva. „Po viac ako 12 mesiacoch stavebných prác sa nám podarilo otvoriť našu vysnívanú japonskú čajovňu, ktorej návrh a koncept zhmotňuje naše predstavy o tom, ako z japonska poznáme moderné japonské čajovne, ako sa v nich zákazníci cítia a akým štýlom prezentujú tradíciu, príbehy, chuť a iné kvality japonského čaju a japonskej čajovej kultúry,” špecifikuje. 

Koncept interiéru MAPA Architekti opisujú nasledovne: „Koncept vznikal prirodzene a bol založený na kombinácií - kvalitnej funkčnej schémy a jej pretavenia do priestoru. Od začiatku sme chceli vytvoriť čistý, jemný, príjemný a kľudný interiér.Veľa vecí vznikalo v procese, nakoľko po odstránení pôvodných vrstiev sa objavili veci, ktoré nás buď inšpirovali alebo zmenili naše pôvodné úmysly ako také.”

Návrh podniku sa sústredí na neutrálny základ, pracujúci s bielou a tradičnými materiálmi. Podlahu tvorí symetrická štvorčeková dlažba malého formátu, odkazujúca na geometriu japonského dizajnu. „Na podlahe je použitá terazzo dlažba malého formátu s veľkou škárou, čo je charakteristický povrch pre japonské domy z konca dvadsiateho storočia,” objasňujú výber autori projektu.

Plochy stien a stropov podporujú puristický koncept, svietidlá sú preto integrované a vizuálne nenarúšajú priestor. Dominuje medzi nimi centrálne osvetlenie nad barom, vsadené do podhľadu, čím sa zároveň vytvoril pútavý detail. „Veľa energie sme venovali osvetleniu priestoru, z výsledku máme radosť. Naším cieľom bolo to urobiť čo najminimalistickejšie, ale chceli sme mať svetlo, ktoré bude mať dobrú farbu, bude sa s ním dať pracovať, meniť atmosféru v priestore,” zdôrazňujú vplyv svetla architekti. 

„Strop, ktorý sme chceli pôvodne úplne otvoriť a ´upratať´, ale po odstránení sadrokartónových podhľadov sme objavili potrubia, ktoré napájajú zvyšok domu a nebolo možné ich odstrániť. Rozhodli sme sa teda výšku priestoru a pôvodnú materialitu ´odhaliť´ len na dvoch akcentovaných miestach vo forme kruhov,” vysvetľujú architekti.

Jednoduchý interiér vyvažujú teplé odtiene dreva, použitého prezieravo na nábytku, pričom ich rozmiestnenie vytvára blokové usporiadanie priestoru. Vstavaný mobiliár pozostáva z pravidelne členenej knižnice, adekvátne pretínajúcej inak homogénny priestor, zóny baru a centrálneho ostrova. Všetky prvky evokujú precíznosť Ázie, pričom celkovo ladia s kusovým nábytkom a formujú organicky orientovaný návrh.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Fokálnym bodom je zóna frontbaru, respektíve plocha určená na prípravu nápojov, odlíšená transparentou priečkou s dreveným rámovaním, charakteristickým pre japonské interiéry. Časť vizuálne nadväzuje na medený bar, strategicky umiestnený oproti vstupu. Jeho forma je zámerne navrhnutá tak, aby metalickým povrchom vynikla v neutrálne ladenom priestore a definovala štýl interiéru. „Máme radi aj medený pult. Meď samotná je materiál, s ktorým sa pracuje málo, takže to bola pomerne výzva aj pre nás, aj pre dodávateľa pultu,” dodávajú autori. 

„Priestoru dominuje tvarovaný medený pult. Meď je materiál, ktorý sa používa pri práci s čajom nakoľko čaj na ňom neoxiduje. Je to čisto pragmatická, funkčná vec, s ktorou prišli majitelia po ich návšteve viacerých čajových domov v Japonsku,” špecifikujú dôraz na funkčnosť aj estetiku architekti. Ostatné, doplnkové aspekty, akými sú nástenné police splývajúce vďaka subtílnej forme, či naopak vynikajúce ako výrazný solitér slúžia ako funkčné a dizajnové detaily zároveň. 

Dispozíciu definuje logické rozdelenie čajovne na prevádzkové priestory a hygienické zázemie. „Celé zázemie je umiestnené v zadnej časti, predná časť, otvorená do ulice je odbytová. Hneď oproti vstupu sa nachádza medený pult a frontbar. Za transparentnou stenou sa nachádza zázemie a malé skladové priestory,” približujú MAPA Architekti.

Zvolené materiály, ako svetlý masív, priesvitné papierové výplne, či tradične tvarované solitéry tak spolu tvoria vyvážený celok, nekompromisne prenášajúci návštevníka do čajových domov. „Konomi je japonská čajovňa, čo odráža aj použitá paleta materiálov. Tá sa odvoláva buď na funkcionalitu, alebo trochu podprahovo na Japonsko ako také,” dodávajú autori. „Zvyšok je doplnený jaseňovým drevom, hrubou omietkou, nerezom - všetko pomerne neutrálnymi materiálmi,” uzatvárajú.

Realizáciu priestoru prevádzky neraz sprevádzajú komplikácie. MAPA Architekti nechali čajovni potrebný priestor a prispôsobovali sa situáciam aj priebehu prác. „Veľa vecí sme riešili v procese. Každému zásadnejšiemu rozhodnutiu predchádzali dlhé diskusie,” približujú.

Podľa architektov vznikla aj otázka priznania pôvodných vrstiev, ktoré sa objavili za drevenou policou s čajníkmi, alebo o odhalení prievlaku v kruhovom otvore stropu. Vyzdvihli však najmä vzájomnú dôveru, ktorá pomohla k zdarnému výsledku 

Potreby čajovne však boli pomerne špecifické, autori sa zamerali na zladenie fungovania prevádzky s danosťami priestoru. „V Konomi je to relatívne jednoduchá schéma, s ktorou sme pracovali hneď od začiatku. Vychádzala z priestoru ako takého, jeho vzťahu k ulici, presvetlenia a samozrejme z požiadaviek investora,” opisujú. 

Precízne remeselné spracovanie, dôraz na prírodné materiály a minimalizmus vytvárajú atypický a útulný podnik. Práve vďaka tejto premyslenej kombinácii sa čajovňa odlišuje od ostatných bratislavských podnikov a ponúka návštevníkom nielen vizuálny, ale aj atmosférický zážitok, ktorý podporuje pokoj, sústredenosť a komunitného ducha.

(MAPA Architekti, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.