Adrian Gubčo 28.02.2025 19:11

Fantastická budúcnosť Bratislavy? Slovenskú metropolu čakajú veľké veci, ak sa zameria na podstatné témy

Rozvoj mesta sa v uplynulých týždňoch opäť stal široko diskutovanou problematikou. Rozhodnutie zastupiteľstva otvoriť priestor rozvoju pravého brehu Dunaja v lokalite tzv. Celomestského centra Petržalka priniesol pozitívne ohlasy, ale aj kritiku, podľa ktorej išlo o katastrofálny krok. Pre budúcnosť Bratislavy išlo o dôležité hlasovanie, napriek tomu ani zďaleka neriešilo takú významnú tému, ako sa niektorí tvária.  

Zdroj: JTRE

Centrum Bratislavy môže po minulotýždňovom hlasovaní expandovať na pravý breh. Po desaťročiach diskusií, príprav a rokovaní Hlavné mesto konečne zmenilo územnoplánovaciu reguláciu pre lokalitu Celomestského centra Petržalka. Developerom JTRE a Penta Real Estate sa tak otvorila cesta k výstavbe veľkých zámerov Nové Lido a Southbank. V horizonte dvoch desaťročí tu vznikne bývanie pre tisíce obyvateľov, pracoviská pre desaťtisíce a nové verejné a rekreačné priestory.

Hoci sa so vznikom jednej z najvýznamnejších nových zón v Bratislave na tomto území rátalo už od čias výstavby Petržalky, predsa sa ozvali hlasy proti. Podľa niektorých slovenská metropola nepotrebuje ďalšiu hustú štvrť, ďalší argumentovali zánikom veľkého množstva zelene. U časti aktivistov panuje zhoda, že zastupiteľstvo rozhodlo nesprávne. Objavili sa dokonca prirovnania k spornému hlasovaniu o predaji pozemkov pod bývalým PKO či tvrdenia, že ide o koniec zelenej Bratislavy.

Ide o prehnané výroky, nezriedka písané aj pod návalmi emócií. Krok zastupiteľstva je dôležitý, keďže umožní vznik mestotvornej štruktúry na pravom brehu, naproti formujúcemu sa novému centru Bratislavy. S downtownom bude CMC prepojené peším mostom, ktorý privedie chodcov a cyklistov priamo na veľké centrálne námestie, zrkadliace existujúce Námestie M. R. Štefánika. V jeho závere – priamo naproti budove Slovenského národného divadla – by mal byť významný objekt kultúrno-spoločenského charakteru.

Ide o jednu z posledných príležitostí v meste pre „veľký urbanizmus“, keď vznikne skutočne významná os, za ktorou stála vedomá snaha o veľkorysé pôsobenie celého prostredia. Atraktívny charakter štvrte majú dotvoriť mestské bloky, výškové budovy aj množstvo verejných priestorov vrátane parkov a promenád.

Napriek obrovskému rozsahu zamýšľaných zmien však netreba rozvoj CMC Petržalka preceňovať. To isté platí v konečnom dôsledku aj o raste downtownu, uvažovanej komplexnej transformácii Mlynských Nív alebo zamýšľanej prestavbe Zimného prístavu. Isteže, keď budú všetky tieto plány ukončené – odhadom okolo roku 2050 – Bratislava bude pôsobiť ako iné mesto. Nebude to miesto, kde sa život odohráva len v historickom jadre a jeho bezprostrednom okolí. Bude na prvý pohľad skutočným veľkomestom.

Tento rozvoj prinesie množstvo benefitov vrátane vzniku veľkého množstva bytov, vytvorenia priestoru pre firmy, kultivácie dnes zanedbaných plôch, odstránenia environmentálnych záťaží, výstavby nových dominánt či obohatenia obrazu a ponuky Bratislavy. To všetko je dôležité, ale ani zďaleka to nie sú kľúčové otázky ani výzvy, ktoré by mala samospráva, štát a v neposlednom rade aj verejnosť riešiť.

Vznik Nového Lida je pre Bratislavu dôležitý, ale nie rozhodujúci. Zdroj: JTRE

O budúcnosti Bratislavy v skutočnosti nerozhodne Nové Lido, Southbank ani mrakodrapy či výškové budovy v downtowne. Oveľa dôležitejšie sú menej žiarivé témy: kvalita materských, základných, stredných a vysokých škôl, úroveň zdravotníckych zariadení či priaznivé podnikateľské prostredie s dostatkom podpory a investičného kapitálu. Nanešťastie, týmto otázkam je venovanej omnoho menej pozornosti, ako by si zaslúžili.

Úspech mesta v súčasnosti nie je daný množstvom pútavej architektúry a dokonca ani zelene, ale jeho schopnosťou udržať a lákať talentovaných ľudí. Tí sa rozhodujú podľa niekoľkých základných parametrov. Patrí k nim dostupnosť bývania, možnosť uplatnenia a kariérneho rastu, kvalita univerzít a v prípade rodín aj nižších stupňov školstva. Ľudia si ďalej všímajú úroveň zdravotníctva, obrovskú úlohu zohráva bezpečnosť a až ďalej nasledujú možnosti zábavy, rekreácie či kvalita životného prostredia.

Bratislava zaostáva vo väčšine parametrov, azda s výnimkou bezpečnosti a úrovne životného prostredia. Nie je dostupná, kariérne sa tu dá rásť len do istej miery, podnikanie je spojené skôr s prekážkami ako podporou, univerzity sú oproti iným veľkým inštitúciám v regióne podrozvinuté a nemocnice sú v zúfalom stave. Štátne materské školy sú relatívne kvalitné, investičný dlh je však výrazný. Základné a stredné školy sa pomaličky zlepšujú, obrovskú finančnú injekciu by si ale zaslúžili. Kultúra je vo všeobecnosti na chvoste záujmu a vhodná definícia Bratislavy je „nudná“.

Mnohí ľudia s niektorými tvrdeniami vyššie nebudú súhlasiť, štatistiky ale hovoria jasnou rečou. Praha za ostatné desaťročie (2012-2023) ekonomicky narástla o viac ako 54%. Bratislavský kraj, ktorý sa hrdil titulom jedného z najbohatších regiónov v Európe (v HDP v PPP na hlavu), sa v rebríčku citeľne prepadol a narástol len o 14%. Bratislava nie je inovatívna a talent odtiaľto skôr uniká.

Primátori stredoeurópskych veľkomiest sa môžu pri vzájomných stretnutiach priateľsky tľapkať po chrbte a tvrdiť, že nie sú konkurentmi, ale partnermi. Je to ale lož a sebaklam. Mestá vzájomne tvrdo zápasia o ľudský kapitál, pričom vo výhode sú tí, ktorí vedome robia kroky v prospech jeho lákania a udržania. Momentálne je tak v lepšej pozícii Brno (a Juhomoravský kraj), keďže trpezlivo buduje svoj imidž študentského mesta a podporuje rozvoj startupov. V určitých ohľadoch (napríklad v podpore IT sektora) sú popredu dokonca aj Košice

Slovenskej metropole pomáha fakt, že je hlavným mestom, inak by už dávno zaostávala. Pasivita pri podpore ekonomického rozvoja sa jej ale ešte stále môže vypomstiť. Nemôže sa spoliehať, že bude konkurencieschopná, pokiaľ nebude tvrdo pracovať na kultivovaní vzťahov s podnikateľmi, univerzitami a vedeckými inštitúciami či mladými ľuďmi, ktorí uvažujú nad založením firmy. Potrebuje silný imidž aj odborníkov, ktorí budú tieto aktivity riadiť.

Z pozície verejnosti sa treba pýtať primátora či starostov, čo urobili pre podnikateľov, aké investície idú do škôlok a škôl, či sa budú iba riešiť havarijné stavy, alebo aj reálne zvyšovať kvalita zariadení, a čo sa spravilo pre zvýšenie dostupnosti bývania. Opäť, je dôležité, že sa samosprávy venujú aj verejným priestorom a celkovému okrášľovaniu mesta. Pokiaľ ale bude Bratislava upadať, bude to zbytočné.

Existujú názory, podľa ktorých sa má Bratislava zameriavať na „kvalitu, nie na kvantitu“, prípadne má byť „mestom s mierkou“. Inými slovami tým je povedané, že by už nemala veľmi rásť, ale skôr zlepšovať to, čo tu už je. Je to však fundamentálne nepochopenie miest a toho, čo oddeľuje úspešných od „lúzrov“.

Mestá sú stroje na rast – ekonomický i populačný. Pokiaľ nerastú, upadajú a spolu s tým sa budú zhoršovať aj vyhliadky ľudí, najprv tých na okrajoch spoločnosti, neskôr aj strednej triedy. Neexistuje žiadne ekvilibrium alebo rovnováha. Je povinnosťou vedenia mesta (a v tomto prípade aj štátu) vytvárať podmienky pre to, aby sa Bratislava mohla rozvíjať a vytvárať obyvateľom výborné podmienky pre život aj uplatnenie.

Keďže všetko so všetkým súvisí, rozhodnutie v prospech CMC Petržalka bolo správne. Vytvorí možnosti pre zvýšenie kvality života a vznik dobrej štvrte pre život, prácu i pobyt. Popritom ale netreba zabúdať, že skutočne rozhodujúce sú úplne iné veci. Nanešťastie, o tých sa nediskutuje ani zďaleka tak výrazne ako o iracionálnom strachu z výrubu stromov alebo zo spolupráce s developermi.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.