Adrian Gubčo 26.06.2020 16:25

Hlavné mesto dokončilo prvé dostupné byty, pôvodné plány však nezrealizuje

Aktuálne vedenie Bratislavy ešte pred svojim nástupom na Magistrát považovalo riešenie nájomného a sociálneho bývania za jednu zo svojich kľúčových priorít. To slovne potvrdzovalo aj po voľbách, pričom sa prezentovalo – na bratislavské pomery – veľkorysými číslami, ktoré mali pomôcť riešiť katastrofálnu situáciu s dostupnosťou bývania. Prvé byty sa odovzdávajú v týchto dňoch, no pôvodné ambície sa medzičasom okresali.

Ešte na konci minulého roka odhalil Magistrát plány, na základe ktorých by malo mesto v najbližšom období vybudovať až 1.243 bytov, z toho chce mať v roku 2022 rozostavaných 700 bytov, rekonštrukciami získať 105 bytov, rokovaniami s developermi ďalších 105 bytov, 150 bytov by mali vybudovať alebo zriadiť partneri, napríklad Kooperativa, Slovenská sporiteľňa alebo Prvá stavebná sporiteľňa, ktorí pripravujú vlastné schémy. Mesto chcelo získať 150 bytov nadobudnutím ubytovne na Saratovskej ulici v Dúbravke.

Tieto byty budú určené predovšetkým pre obyvateľov reštituovaných bytov, v prípade ktorých má mesto povinnosť zariadiť im náhradné bývanie, pracovníkov v potrebných profesiách (učitelia, policajti, hasiči vodiči a i.) a občanov, ohrozených sociálnym vylúčením v dôsledku náhlej zmeny životnej situácie. Prípravu projektov zastrešuje samostatná pracovná skupina pod vedením druhej viceprimátorky Lucie Štasselovej.

Ako prvé by mali byť odovzdané zrekonštruované byty v majetku mesta, ktoré ich má väčší počet, ale dnes sú v zlom a nevyužiteľnom stave. Už tento mesiac by tak malo pribudnúť šesť bytov – prvé nájomné byty odovzdané súčasným vedením Magistrátu. Byty budú poskytnuté pre nájomníkov z reštituovaných bytov, vybratí budú podľa poradia v zozname čakateľov na náhradný nájomný byt. Do konca roka chce mesto odovzdať ďalších 5 zrekonštruovaných bytov.

„Teší ma, že po dlhej dobe môžeme prvým nájomcom z reštituovaných bytov ponúknuť náhradné nájomné bývanie,“ hovorí Lucia Štasselová, no dodáva, že ich treba viac. „Zároveň si však uvedomujeme povinnosť mesta voči všetkým čakateľom na náhradný nájomný byt a intenzívne na tom pracujeme.“ Mesto totiž musí dodať približne 500 bytov.

Viceprimátorka v rozhovore pre magazín Prime naznačuje, že príprava ďalších projektov napreduje – týkať by sa to malo napríklad rekonštrukcie Pri Hábanskom mlyne, alebo opráv domov na Kozej, Ventúrskej, Velehradskej a Zámockých schodoch. Mesto rokuje s Bratislavským samosprávnym krajom a mestskou časťou Záhorská Bystrica o zisku internátu, kde by mohlo byť 68 bytov. Rokovania o zisku ubytovne na Saratovskej boli nateraz neúspešné.

Nad rámec toho sa pripravujú aj úplne nové projekty – uzavretá je súťaž na bytový dom na Terchovskej, kde vznikne 82 bytov, pripravuje sa súťaž na dom na Parkovej ulici v Prievoze, kde by malo byť 24 bytov. Ako ďalšia by mala nasledovať súťaž na Šustekovej v Petržalke, ktorá asi prinesie väčší počet bytov. Okrem toho, mesto prebralo súkromný projekt na Muchovom námestí, kde bude minimálne 99 bytov.

Stále však ide vo väčšej miery len o plány a v dohľadnej dobe nezačnú masívne pribúdať stovky, ba ani desiatky nových jednotiek. Mesto teraz spracúva Koncepciu rozvoja nájomného bývania, ktorá má definovať potenciál Bratislavy vo výstavbe nájomných bytov a spôsoby, ako sa k nim dostať. Jej dokončenie a schválenie sa očakáva ešte v priebehu tohto roka.

Mestský nájomný byt. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Okrem nájomného bývania sa však mesto zaviazalo aj k výraznejšiemu zlepšovaniu podmienok občanov, ktorí sa už v sociálnom vylúčení nachádzajú a pomocou dôstojného bývania sa majú opäť zaradiť do spoločnosti. Bratislava v tomto smere skutočne spúšťa projekt nájomného bývanie pre rodiny a seniorov bez domova.

Magistrát spúšťa v deviatich vyčlenených bytoch projekt, založený na princípe „housing first“ – teda bývanie na prvom mieste. Podľa tejto teórie je základným krokom k riešeniu bezdomovectva a sociálneho vylúčenia zisk bývania, ktoré pre zasiahnutého človeka alebo ľudí vytvára možnosť stability, a na jej základe možno pristúpiť k ďalším krokom. Mestské zastupiteľstvo dalo realizácii projektu jednohlasne zelenú.

Ako mesto hovorí, projekt sa netýka len samotného bývania. Jeho súčasťou je aj intenzívne sociálne poradenstvo, ktoré sa zameria na udržanie si bývania, zdravie alebo stabilizáciu príjmov. “Ide o jedinečný moment v prístupe mesta Bratislava v téme pomoci ľuďom, ktorí prišli o domov. O to viac v časoch po prvej vlne ochorenia COVID-19, kedy hrozí, že sa z ekonomických dôvodov na ulici ocitne čoraz viac ľudí,” hovorí Sergej Kára, splnomocnenec bratislavského primátora pre ľudí bez domova a sociálne bývanie.

Vybraní ľudia – rodiny bez domova a seniori – budú mať k dispozícii deväť zrekonštruovaných bytov. Nových nájomníkov do bytov vyberie odborná komisia a sociálna komisia a to na základe stanovených kritérií - miery sociálnej odkázanosti a ohrozenia. Mesačné platby zostanú na tej istej úrovni ako pri iných nájomníkoch mestských bytov. Mesto bude sledovať dodržiavanie splatnosti nájomného, platných podmienok zmluvy a spolunažívania a projekt pravidelne vyhodnocovať.

Projekt ďalej zahŕňa sociálnu podporu, ktorú  poskytnú novým nájomníkom profesionálni sociálni pracovníci a pracovníčky. Pravidelné stretnutia s nájomníkmi tak pomôžu predovšetkým udržať si nové bývanie alebo pracovať na zlepšení kvality ich života, ako napríklad zlepšenie príjmovej situácie, zdravotného stavu alebo vytvorenie dobrých susedských vzťahov.

Princípy housing first sú v zahraničí dobre odskúšané ako krok, ktorý reálne prispieva k riešeniu bezdomovectva. Úspešný príklad nakoniec poznáme aj z Bratislavy – niekoľko bytov, zriadených na základe tohto princípu, sa nachádza v Novej Cvernovke. Ich realizáciu zabezpečoval ešte ako riaditeľ organizácie Vagus samotný Sergej Kára.

Ide tak o veľmi pozitívny krok, hoci aj v tomto prípade bude do budúcna potrebné zriadiť ďalšie stovky, možno tisíce bytov. Obava z ďalšieho zhoršenia sociálnej situácie mnohých ľudí v dôsledku pandémie je reálna a najviac na to doplatia práve najzraniteľnejší občania – potenciálni klienti tejto služby. Bratislava musí byť pripravená im v tomto smere pomôcť a  podobným situáciám aj predchádzať. Ideálnym spôsobom by bola všeobecná vysoká dostupnosť bývania všetkých druhov a typológií.

V Novej Cvernovke vznikli prvé byty v rámci konceptu Housing First, ich úspešný príklad teraz realizuje aj Hlavné mesto

V tomto smere však môže nastať problém, keďže Hlavné mesto nie je schopné situáciu výrazne zmeniť. Ako hovorí Lucia Štasselová, Bratislava by potrebovala minimálne 10-tisíc vlastných bytov do desiatich rokov, aby dokázala ovplyvňovať trh. Ani pri najlepšej vôli však toľko bytov mať nebude.

Okrem objektívnych faktorov, ako je dostupnosť pozemkov, financií a dĺžky povoľovaní a výstavby, totiž mesto čelí aj nepripravenosti vlastných kapacít a občiansko-politickému odporu. To núti Magistrát okresávať plány – z cieľa mať dokončených a rozostavaných 800 bytov na konci volebného obdobia sa dnes toto číslo znížilo na 500. Aj redukovaný počet považujem osobne za optimistický.

Ukazuje to debata, ktorá sa rozprúdila po zverejnení štúdie umiestnenia nájomného bývania, kde sa vo viacerých lokalitách, aj tam, kde nové domy skutočne nemajú komu prekážať, objavil odpor miestnych obyvateľov. Argumenty boli rôzne – od záberu zelene, zahusťovania, zhoršenia dopravy, až po obavu z príchodu „živlov“. Vášne využili niektorí zastupitelia, ktorí sa k odporu pridali a zneužívajú ho ako nástroj politického boja.

Do toho vstupuje problém na strane Magistrátu, ktorý nedisponuje dostatkom skúsených pracovníkov, ktorí by boli schopní sľuby reálne preniesť do reality. Splnomocnenec primátora pre nájomné bývanie, Boris Hrbáň, je ako architekt a developer s bohatou praxou zo zahraničia pravdepodobne jediným človekom, ktorý dokáže proces nasmerovať správnym smerom, sám však na takúto masívnu úlohu nestačí.

Situáciu totiž – aspoň podľa viacerých zdrojov z bratislavského komunálu či Magistrátu – komplikuje samotná viceprimátorka, ktorá nebola na svoju úlohu dostatočne pripravená a jej nedávna politická ambícia narušila jej produktivitu. Aj ja sám som sa snažil o zisk jej stanoviska k projektom v oblasti nájomného bývania, ani po trojnásobnej žiadosti, ktorú som smeroval aj na Magistrát, som však nedostal jedinú odpoveď. Dnes sa navyše zdá, že oveľa aktívnejší je v tejto téme Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý to nemá vyslovene v gescii.

Pri citlivých projektoch, akým je nájomné bývanie v meste, ktoré za dlhé roky nevybudovalo prakticky nič, je maximálne dôležitá špičková odbornosť spojená s politickou šikovnosťou a pripravenosťou. Na drvivú väčšinu argumentov odporcov výstavby nájomných bytov – predovšetkým na obavy zo vzniku „get“ a poklesu cien nehnuteľností v okolí, sa dá citlivo a korektne odpovedať, až ľudia pochopia, že vznik takéhoto projektu im nijako neublíži, práve naopak. Na to však musí mesto pôsobiť ako dôveryhodný partner.

Tým dnes celkom nie je, za čo je čiastočne zodpovedná viceprimátorka a jej doterajší rozpačitý výkon, a to aj pri verejných stretnutiach. Ide však o riziko, spojené s politickými nomináciami do výkonných funkcií. Vtedy totiž nestačia len gestá a proklamácie, ale aj tvrdá práca a príprava. Ak k tomu nedôjde, samotný Magistrát sa môže stať najväčšou prekážkou svojich vlastných plánov. Dôsledky bude cítiť celá Bratislava a zvlášť tí, ktorí sú nimi najviac ohrození.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.