Andrej Sárközi 26.09.2022 14:07

Veľký problém Bratislavy sa postupne rieši. Vonkajšia reklama zaniká, od ideálu máme ďaleko

O viac ako tisíc menej a k tomu zisk na spätnom nájomnom. Po štyroch rokoch zdĺhavých procesov, konaní na úradoch, vyrovnaní pozemkov, zmlúv a rokovaní s vlastníkmi plôch, odstránilo Hlavné mesto štvorciferný počet reklamných pútačov. Verejný priestor mesta sa tak čistí od vizuálneho smogu.

Ilustračný záber

Takmer o polovicu menej – z 2.200 reklamných plôch na svojich pozemkoch mesto za štyri roky odstránilo 1.039. Bratislava sa tak začína postupne čistiť od vizuálneho smogu v podobe vonkajšej reklamy. Hlavné mesto Slovenska ňou je obzvlášť zaťažené, čo negatívne ovplyvňuje stav verejného priestoru a jeho vnímanie. V posledných rokoch sa situácia stala neúnosnou, čo je spojené s rastúcim tlakom na redukciu reklamy. 

Magistrát pri problematike vizuálneho smogu vychádza z pasportu reklamných zariadení z roku 2018. „V súčasnosti evidujeme v pasporte ešte 1.200 reklamných plôch na mestských pozemkoch - časť je zazmluvnená priamo s mestom, časť s MČ/mestskými organizáciami a pri ostatných nelegálne umiestnených reklamných plochách podnikáme kroky k ich odstráneniu,” uviedla hovorkyňa Hlavného mesta Dagmar Schmucková a doplnila: „Okrem reklamných plôch, ktoré eviduje pasport z 2018, nám v priebehu 4 rokov bolo nahlásených mnoho podnetov na reklamné plochy, ktoré pasport neevidoval a na ich odstránení sme následne tiež pracovali.”

Magistrát ako jeden z prvých krokov vypovedal všetky nájomné zmluvy reklám na mestských pozemkoch. Následne začal s vymáhaním odstránenia nelegálnych pútačov – tých, ku ktorým neboli uzavreté žiadne zmluvy s mestom. Rovnako postupoval aj u tých, ktorých vlastník za užívanie mestského pozemku neplatil. Magistrát tiež uzavrel zmluvy s prevádzkovateľmi reklám, ktorí boli ochotní usporiadať si vzťahy s Hlavným mestom. Na základe týchto zmlúv bude odstránených 655 reklamných zariadení. Mesto zároveň dostalo na spätnom nájomnom viac ako 1,097 milióna eur. Na zvyšných 159 zariadení boli podpísané dočasné zmluvy s komerčným nájmom do roku 2025.

Vedenie neplánuje z Bratislavy odstrániť reklamu úplne: „Koncepčné dokumenty mesta, vrátane územného plánu a Manuálu vonkajšej reklamy, pripúšťajú existenciu reklamných zariadení, reklama v kultivovanej forme je prirodzenou súčasťou verejného priestoru,” uviedla hovorkyňa mesta. Podľa Magistrátu úplné odstránenie reklamy z ulíc a verejných priestorov nie je možné. Nie je to teda ani cieľom.

Hlavné mesto sa v tomto spolieha na prísnu reguláciu reklamných stavieb, zavedenej do Územného plánu Bratislavy v rámci nedávnych Zmien a doplnkov 07. Nové usmernenie má dostať lepšie pod kontrolu premnoženú reklamu v Bratislave. „Súčasný stav, kedy nesystematické umiestňovanie reklamných stavieb zasahuje do kvality mestských priestorov, chceme nahradiť jasnými a jednotnými pravidlami,” poznamenala Schmucková. Vďaka novej regulácii stanovuje Územný plán Bratislavy zonáciu, veľkosti reklamných plôch alebo ich vzájomné rozostupy.

Prísnejšie pravidlá umiestňovania nových reklamnných stavieb znamenajú, že nebudú pribúdať takým tempom ako doteraz - práve naopak. Rovnako to značí, že reklamné stavby, ktorým vypršia nájomné zmluvy, nebudú schopné získať nové stavebné povolenia. „Stavebný úrad príslušnej mestskej časti, v ktorej sa dotknutá reklamná stavba nachádza/má nachádzať, bude môcť vydať povolenie len takej reklamnej stavbe, ktorá je v súlade s regulatívom ÚPN,” uviedla Dagmar Schmucková. 

Zmena Územného plánu však zasiahne nevhodne umiestnené reklamné stavby aj na súkromných pozemkoch. Magistrát pripúšťa, že tému regulácie reklamy so súkromníkmi preberal. „Hlavné mesto na svojich pozemkoch už pred zmenou územného plánu robilo kroky k odstráneniu reklamných stavieb a komunikovalo s najväčšími aktérmi v oblasti reklamných stavieb ohľadom plánov hlavného mesta, pokiaľ ide o reguláciu reklamy,” upozorňuje hovorkyňa. 

V problematike nelegálnej reklamy sa nemožno veľmi spoliehať na zákon. Problémom je relatívne nízka právna vymožiteľnosť odpratania reklamných stavieb aj z mestských pozemkov, nehovoriac o privátnych. Odstraňovať čierne reklamné stavby však môže Asociáca vonkajšej reklamy, s ktorou Magistrát hlavného mesta spolupracuje. Primátor Matúš Vallo na sociálnej sieti skonštatoval, že v tejto problematike ide aj o prácu, ktorú bežný človek nevidí – stovky konaní na stavebných úradoch a súdoch, vysporiadanie pozemkov a zmlúv, náročné rokovania s vlastníkmi plôch a prípravy zmeny územného plánu.

Územnoplánovacia regulácia tak bude najväčšmi ovplyvňovať rozsah reklamy v Bratislave. Reklamné stavby majú už len ubúdať. „Pri reklamných stavbách už stojacich, ktorým uplynul čas ich trvania, nebude možné dodatočne povoliť/predĺžiť dobu trvania. Výrazne sa tým obmedzí osádzanie nových reklám a postupne sa bude znižovať počet tých, ktorým uplynie lehota povolenia alebo vzťah k pozemku,” uzavrela Dagmar Schmucková. 

Reklamné pútače možno nájsť aj na budovách v centre mesta, čím devastujú vzhľad Bratislavy

V rámci manuálu verejných priestorov boli vypracované aj Princípy a štandardy vonkajšej reklamy, ktoré riešia zachovanie priechodnosti na chodníkoch, orientáciu alebo aj uchovanie výhľadov. Vydal ich Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) a ide o komplexný návod na umiestňovanie reklamy spôsobom, ktorý nebude ľudí v uliciach mesta vyrušovať.

Dokument má slúžiť ako príručka nielen pre samosprávu a úrady, ale aj pre spomenutých súkromníkov – majiteľov nehnuteľností, prevádzkovateľov reklamných stavieb a zariadení či obchodníkov. Princípy a štandardy vonkajšej reklamy sú tak návodom, ktorý zaraďuje reklamu do jednotlivých kategórií. Zároveň ukazuje na konkrétnych príkladoch, ako sa jej prakticky zhostiť, ale aj čomu sa vyhnúť.

MIB do dokumentu zakomponoval aj označovanie prevádzok – pasáže, vnútrobloky, vnútorné dvory, exteriérové terasy či vývesné štíty. Patrí sem aj ten najbežnejší reklamný smog: megaboardy, bigbordy, bilbordy či citylighty (svetelné reklamy). Dokument detailne opisuje kotvenie týchto reklamných nosičov na rôznych typoch povrchov. Súčasťou reklamného smogu sú aj plagátové valce – najstarší typ reklamného nosiča v Bratislave, ktorého cieľovou skupinou sú primárne chodci.

Manuál nevynecháva ani pamiatkovú zónu a spresňuje, že v týchto miestach možno použiť historický dizajn, ktorý musí byť zosúladený s obdobím, z ktorého pochádza úprava parteru. Rovnako musí reklamu v pamiatkovom území posúdiť a schváliť Krajský pamiatkový úrad Bratislava. Na území pamiatkových rezervácií, vybraných pamiatkových zón a ochranných pásiem národných kultúrnych pamiatok, sú bilboardy a backlighty úplne zakázané. 

Aká je reakcia súkromníkov na manuál reklamy a ako s nimi mesto komunikuje túto problematiku, sme sa z odpovede Hlavného mesta nedozvedeli. Ostáva len dúfať, že prinesie presvedčivejšie výsledky, ako manuál reklamy pre Obchodnú ulicu, ktorá ostáva zaťažená nánosmi vizuálneho neporiadku. 

Každopádne, po dlhých rokoch sa Bratislava zbavuje reklamého smogu. Mesto čaká ešte dlhá cesta, aktuálne snahy samosprávy však možno považovať za úspešný začiatok dlhého procesu. Na jeho konci môže byť vizuálne čistejšie a na pocit lepšie hlavné mesto Slovenska. Toto ale nebude záležať len od vedenia Magistrátu, ale aj od súkromníkov, ktorí musia odmietnuť takúto formu reklamy. Vďaka novému prístupu sa môžu podieľať na kultivovaní verejného priestoru slovenskej metropoly. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.