Adrian Gubčo 17.12.2020 14:45

Čo prinesú Zmeny a doplnky Územného plánu 07?

Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy je kľúčovým regulačným nástrojom, ovplyvňujúcim rozvoj a plánovanie mesta. Rozsiahly dokument, ktorý špecifikuje spôsob využitia územia v rámci mesta, bol prijatý v roku 2007. To je pomerne dlhá doba, ktorá si vyžaduje, aby bol plán aktualizovaný. Po nedávnom schválení Zmien a doplnkov (ZaD) 06 teraz prichádzajú na prerokovanie ZaD 07.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Územné plány sú pomerne podrobné dokumenty, ktoré presne definujú funkciu pre každý pozemok v meste, stanovujú kritériá ich využitia alebo určujú polohu líniových stavieb či verejnoprospešnej vybavenosti. Príprava nového územného plánu pri väčších mestách trvá dlho – v prípade Bratislavy sa tvorba aktuálneho spustila v roku 1996, dokončený a schválený bol v roku 2007. Od tej doby bol päťkrát aktualizovaný, keďže ZaD 04 boli nakoniec odmietnuté.

Posledné ZaD 06 obsahujú zmeny najmä v záväznej textovej časti Územného plánu – upravili sa niektoré formulácie, text plánu sa prispôsobil novým legislatívnym zmenám, spresnila sa ochrana prírody, chránených území, vodných zdrojov a vinohradov, a plán odzrkadľuje aj aktuálne stratégie v oblasti rozvoja dopravy. Lepšie reaguje na investície súvisiace s výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, prispôsobuje sa úpravám zámeru TEN-T 17 a plánovaným TIOPom, a lepšie definuje aj letové koridory.

Išlo o dôležité úpravy, teraz sa však diskusia posúva ďalej: mesto je nútené reagovať na viaceré súčasné aj budúce výzvy. Tie súvisia predovšetkým s rozvojom verejnej dopravy, adaptáciou na klimatické zmeny a znížením znečisťovania prostredia, pretlakom reklamného smogu alebo potrebou lepšie zaregulovať rozvoj niektorých zón či oblastí v mestských častiach. Ide o veci, ktoré Magistrát aktuálne vyhodnotil ako najaktuálnejšie potrebné úpravy.

Narozdiel od minulosti sa totiž upustilo od takých ZaD, v rámci ktorých boli riešené všetky aktuálne problémy v rámci obrovských balíkov (príkladmi sú ZaD 02 a ZaD 04). Pri takýchto úpravách sa totiž v balíku spravidla objavili aj kontroverzné, resp. kontroverzne vnímané zámery. Keďže sú ale všetky zmeny územného plánu prerokované a schvaľované zastupiteľmi, títo nechceli riskovať hnev občanov a potenciálnych voličov. Výsledkom je, že boli odmietnuté nielen zlé, ale aj dobré a veľmi potrebné zmeny.

Nová stratégia mesta spočíva v častejších, menších a tematicky bližších balíkoch zmien plánu. Predpokladom je, že sa tak podarí jednotlivé úpravy schváliť hladšie. Hoci zatiaľ tento plán celkom nefunguje – zmeny a doplnky sa pripravujú len veľmi pomaly a už ZaD 06 mali ročné meškanie – v teórii ide o zaujímavý koncept. ZaD 07 sú v skutočnosti prvým balíkom zmien, ktoré pripravuje Magistrát už pod aktuálnym vedením a prvou skúškou, ako bude prijímanie aktualizácii podľa nového konceptu fungovať.

Mesto mešká s postupom zmien Územného plánu. ZaD budú schvaľované asi až na jeseň 2021. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Zmeny v záväznej časti Územného plánu

Predmetom ZaD 07 sú tak najmä zmeny v záväznej a smernej textovej časti ÚP, v menšom rozsahu aj v grafickej časti. Mesto sa totiž rozhodlo pre takúto „jednoduchšiu“ formu zmien, aby sa dali paralelne pripravovať aj ďalšie ZaD 08, ktoré sa viac dotknú aj grafickej časti plánu (meniť sa bude funkcia niektorých plôch v prospech výstavby nájomných bytov). Pri takých však územní plánovači musia vychádzať z aktuálne platnej dokumentácie, nastáva tak problém pri výkresoch, kde sa má zmeniť forma využitia. Úpravy textovej časti však priamy vplyv na výkresovú časť Územného plánu nemajú. Mesto tak pripravilo pomerne veľký počet noviniek.

V téme zlepšenia úrovne ochrany životného prostredia pribudlo mnoho malých, ale dôležitých úprav. V záväznej časti plánu sa lepšie špecifikovali podmienky pre ochranu vinohradov a poľnohospodárskej krajiny v Rači, pre zachovanie pôvodného rázu Podkarpatského pásu alebo sa vložila celá nová časť, ktorá zaväzuje mesto a investorov k podpore vnútorného rozvoja („zahusťovania“) a tvorbe lepších prepojení medzi mestským a prírodným prostredím. V budúcnosti sa má väčšia pozornosť venovať aj revitalizácii pôvodných odvodňovacích kanálov vo vinohradoch.

Zmeny prebehnú aj na úrovní mestských častí. V Starom Meste má byť rešpektovaná zeleň Kochovej záhrady a parčíku na Americkom námestí, v Devíne sa zdôrazňuje ochrana chránených plôch a území v blízkosti Slovanského nábrežia, a nakoniec v Karlovej Vsi je požiadavkou rešpektovať a zachovávať pôvodné prírodné prostredie.

So životným prostredím súvisí aj lepšia definícia princípov odpadového hospodárstva, špecifikujú sa nové lokality pre zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov, a do textu Územného plánu sa vkladajú aj určité adaptačné a mitigačné (teda preventívne) opatrenia voči zmene klímy. Mesto plánuje určiť miesto pre nový vodojem v Dúbravke (Veľká lúka).  

Veľkou novinkou je úplne nová časť záväznej textovej časti Územného plánu, ktorou je regulácia reklamy na území mesta. Mesto za východiskové princípy pri umiestňovaní reklamy považuje nutnosť zachovania pohľadov, výhľadov a typickej siluety a panorámy mesta, vyžaduje, aby reklama netvorila bariéru vo verejnom priestore, aby bola podriadená architektúre budov, reklamné stavby nesmú tvoriť svetelný smog ani zhoršovať bezpečnosť účastníkov cestnej premávky, a je aj neprípustné reklamné stavby umiestňovať do prírody, chránených území, na nábrežia či do parkov.

Text obsahuje definície kľúčových pojmov, vymedzenie toho, čo je a čo nie je reklamná stavba, špecifikuje zóny, podľa ktorých bude reklama posudzovaná, ako aj jednotlivé regulatívy. Toto opatrenie približujem vo väčšom detaile nižšie.

Dôležitou úpravou je spresnenie a vymedzenie podmienok pre prijímanie územných plánov zón, ako aj určenie území, pre ktoré sa majú ÚPZ vypracovať. Územné plány zón sú ešte podrobnejšie dokumenty ako „veľký“ územný plán a veľmi detailne špecifikujú nielen funkčné využitie, ale aj urbanizmus riešených oblastí. V rámci noviniek sa doplnili predpoklady pre vypracovanie a schválenie zmien a doplnkov ÚPZ a aktualizoval sa zoznam území, pre ktoré sú vypracované alebo sa majú vypracovať nové plány. Ak by sa toto realizovalo v plnej miere, územnými plánmi zón by bolo pokryté takmer celé mesto.

V neposlednom rade, súčasťou záväznej časti Územného plánu je aj doplnenie určenia koridorov pre električkové trate, a to medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, medzi Zlatými Pieskami, Vajnorami a Račou a v novom centre mesta na Pribinovej a Košickej ulici. Pri technickej infraštruktúre sa má rezervovať koridor pre nový vodovod medzi Rusovcami a Podunajskými Biskupicami a chrániť sa majú územné rezervy plôch pre vodojemy v Záhorskej Bystrici, Karlovej Vsi, na Vtáčniku, v Podhorskom páse, v Jarovciach či na Veľkej lúke.

Zmeny v smernej časti Územného plánu

V tejto časti textu k Územnému plánu sú najmä rozvíjané niektoré témy, ktoré boli riešené už v záväznej časti – príkladmi sú spresnenia niektorých pojmov v rámci odpadového hospodárstva či určené plochy pre realizáciu nových zariadení. Takisto sú doplnené nové zámery, napríklad vodojem na Veľkej lúke.

Novinkami sú nové návrhy rozsahu plôch pre šport či rekreáciu. Kým pri športoviskách sa pôvodný predpoklad mierne redukuje, pri rekreačných zväčšuje. Plán ráta s tým, že v roku 2030 budú bratislavské športové a rekreačné plochy obsluhovať mesto s takmer 600-tisíc obyvateľmi. Opäť sa aj sem vkladajú texty o potrebe adaptácie a mitigácie dopadov zmien klímy.

Vízia električkovej trate pred SND je predmetom ZaD 07 aj veľkých kontroverzií. Zdroj: JTRE

Regulácia reklamy

Obmedzovanie reklamného smogu patrí k nosným a najvýznamnejším častiam v rámci tohto balíka Zmien a doplnkov. Podľa Hlavného mesta a MIBu sa dnes podieľa na výraznom vizuálnom znečistení verejného priestoru, ale aj znižovaní hodnoty nehnuteľností v meste. Negatívny je aj psychologický efekt, pričom reklama má záporný vplyv na kreativitu či záujem ľudí o lepší verejný priestor. Aj preto považuje mesto za dôležité, aby boli nastavené jasné pravidlá a tvrdšia regulácia.

Nástrojom k tomu majú byť práve zmeny Územného plánu. Keďže reklamné stavby sú brané ako stavby pevne spojené so zemou, ktoré predmetom povolení, je možné ich osádzanie riešiť územnoplánovacími nástrojmi. Za reklamné stavby sú považované citylighty, billboardy, backlighty, elektronické obrazovky či reklamné stĺpy. Postihnúť však treba aj vývesné štíty, rozličné informačné plochy alebo fasády s reklamou.

Za reklamné stavby nie sú považované vitríny na propagáciu kultúrnych aktivít alebo ponuka gastronomických zariadení, stĺpy označujúce pumpy, elektronické tabule MHD, citylighty na zastávkach MHD alebo označenia inštitúcií.

V rámci pripravovaných ZaD je vymedzených niekoľko pásiem, ktoré sa majú odlišovať atupňom regulácie. Najprísnejšia bude v prvých dvoch pásmach (A, B), ktorými sú (A) pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma národných kultúrnych pamiatok, a v (B) Centrálnej mestskej oblasti Bratislavy, teda mestskej pamiatkovej zóne. Prísnejšia regulácia bude aj v prípade (C) území kompozičných osí, ktorými sú niektoré hlavné mestské ulice. Kompozičnými osami sú mienené ulice spolu so stometrovým pásom na každú stranu od osi vozovky. Posledným regulačným pásmom (D) je zvyšné územie mesta.

Čo sa týka konkrétnej regulácie, v zóne A je neprípustné umiestňovať reklamné stavby s výnimkou vývesných štítov (ktorých množstvo a rozmery sú tiež špecifikované) a označení prevádzok. V zóne B je prípustné umiestniť len citylighty, nesmú však byť bariérou, v tesnej blízkosti NKP a nesmú byť pri sebe bližšie ako 100 metrov (výnimkou sú citylighty na zastávkach). Inak platí regulácia ako v zóne A. Podobná je aj regulácia v zóne C, povolená je však určitá reklama na nákupných centrách a supermarketoch. Nakoniec, v zóne D je možné umiestňovať reklamné stavby vo vzdialenosti sto metrov od seba, resp. pri billboardoch, backlightoch dvesto metrov. Reklama nemôže zaberať plochu viac ako 13 metrov štvorcových.

Metropolitný inštitút avizuje, že okrem tejto zmeny Územného plánu pripravuje Princípy a štandardy umiestňovania vonkajšej reklamy, teda rozšírenie Manuálu verejných priestorov. Zároveň pripravuje aj edukatívne kampane, zamerané na informovanie verejnosti ohľadne ďalších krokov. Na úrovni Hlavného mesta zas prebiehajú rokovania s Ministerstvom financií tak, aby zostávajúca reklama bola vyššie zdanená.

Aktuálne sme v druhej fáze obstarávania ZaD 07. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Zhrnutie

Zmeny a doplnky 07 prinášajú mnoho zmien, ktoré mesto súhrnne označuje ako zmeny vo verejnom záujme. To síce platí v podstate o akýchkoľvek zmenách územného plánu, keďže tieto sú priestorovým priemetom (limitov) verejného záujmu, ale dá sa súhlasiť, že všetky pripravované zmeny by mestu pomohli – vrátane regulácie reklamy, nových územných plánov zón aj električky na Pribinovej a Košickej.

Práve posledná zmieňovaná téma sa môže stať ešte predmetom silných kontroverzií, čomu nasvedčuje doterajší vývin kauzy „električka pred SND“. Na tomto mieste nie je potrebné túto problematiku bližšie rozvádzať; stačí pripomenúť, že mesto, vedomé si hroziaceho kolapsu dopravy v priestore nového centra Bratislavy, zanalyzovalo viacero možností vedenia električkovej trate v území a dospelo k záveru, že najvhodnejšia trasa vedie po Pribinovej a Košickej ulici. Problémom je postoj vlastníka pozemkov pred SND, Ministerstva kultúry, ktoré daný variant hlasne odmietlo. Bez súhlasu vlastníka však projekt rozbehnúť nemožno.

Mesto tak medzičasom aspoň pokračuje v príprave podkladov pre to, aby bola vízia tejto trate aspoň zanesená do Územného plánu, na čo súhlas Ministerstva kultúry nepotrebuje. Ako kompromisné riešenie bola navrhnutá koľajová slučka, po ktorej majú električky obchádzať námestie pred SND počas exteriérových predstavení. Ministerstvo sa aj k tomuto návrhu postavilo s odporom, nateraz sa ale diskusia presúva do územnoplánovacej roviny.

Magistrát sa očividne pokúsil o politický ťah, kedy spojil hlasovanie o električke s hlasovaním o vonkajšej reklame. Kým prvý projekt je v záujme developera JTRE, prísna regulácia určite nebude v záujme veľkých reklamných spoločností, v ktorých má účasť JTRE blízka skupina J&T. V ideálnom prípade by sa dali vyriešiť dve muchy jednou ranou – takto sa však riskuje, že ak sa nepodarí verejnú debatu správne zmoderovať, komplikácie by mohli nastať v oboch témach. Ak sa totiž pozrieme na príklad snáh o reguláciu reklamného smogu v Prahe v roku 2014, reklamné spoločnosti (vrátane spoločností blízkych J&T) v predvolebnom období zareagovali veľmi aktívne, čo stálo stoličku vtedajšieho úspešného primátora Tomáša Hudečka.

Zmeny a doplnky 07 budú predložené do zastupiteľstva približne rok pred voľbami (pravdepodobne v októbri 2021), ktoré budú pomerne exponované – spojené totiž budú aj s voľbami do samosprávneho kraja. Od mesta je to tak do veľkej miery aj politický risk. Prípadné odmietnutie alebo odsunutie ZaD bude prehrou, prijatie zas veľkou výhrou. Preto sa dá očakávať zúrivá kampaň aj antikampaň, ktorej výsledky v tejto chvíli ešte nemožno odhadovať. Je však zrejmé, že v ZaD sa hrá o veľa – nielen o zmeny vo fyzickej podobe mesta, ale aj o jeho charakter.

Preto je dôležité, že mesto začína postupne komunikovať aj túto inak zložitú a pre väčšinu ľudí absolútne nezáživnú tému. Napriek všetkým stratégiám, víziám a manuálom je to nakoniec Územný plán, ktorý najviac ovplyvňuje to, ako Bratislava bude fungovať a ako sa bude vyvíjať. Bez plánu na špičkovej úrovni – alebo aspoň aktuálneho – nemôžeme dúfať, že takúto kvalitu niekedy dosiahne aj metropola samotná. Prijatím ZaD 07 sa urobí ďalší krok k lepšiemu mestu.

Zmeny a doplnky Územného plánu je možné pripomienkovať do zajtra, 18.12.2020.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.