Adrian Gubčo 13.04.2021 09:36

Staré Mesto a HB Reavis obnovia Medickú záhradu

Mestská časť Staré Mesto má v správe jeden z najobľúbenejších bratislavských parkov – Medickú záhradu – tá je však už dlhé roky pomerne zanedbaná. Posledná výraznejšia rekonštrukcia prebehla v roku 2008, čo sa na jej stave podpísalo. Už v dohľadnej dobe by sa to však malo začať meniť, keďže mestská časť uzavrela zmluvu o spolupráci s developerom HB Reavis, ktorej cieľom je jej revitalizácia.

Zdroj: Google Maps

Medická záhrada patrí k sérii veľkých záhrad, ktoré v Bratislave vznikali predovšetkým v 18. storočí, za vlády cisárovnej a kráľovnej Márie Terézie. Mesto vtedy zažívalo mimoriadny rozvoj a sídlili tu viacerí poprední šľachtici. Jedným z nich bol aj gróf Ján Nepomuk Gobert z Aspremontu, ktorý tu vybudoval v roku 1770 letný palác – Aspremontov letný palác. Autorom bol architekt Jan Josef Talherr a palác sa považuje za vynikajúci príklad tzv. barokového klasicizmu. Gróf popritom prikúpil aj susedné polia a záhrady.

Spolu s palácom tu začala vznikať rozsiahla záhrada vo francúzskom štýle. Hoci po smrti Márie Terézie význam Bratislavy rýchlo upadol, vrcholné obdobie zažila záhrada na začiatku 19. storočia, kedy ju odkúpil jeden z najbohatších ľudí v Uhorsku, gróf Esterházy. Ten ju využíval na usporadúvanie záhradných koncertov a zábav, na ktoré pozýval vzácne návštevy a hostí (údajne tu koncertoval aj Joseph Haydn), záhradu zároveň sadovnícky dotvoril. Dodnes sa v Medickej záhrade nachádza čo-to z pôvodnej výsadby, najmä hodnotné lipy.

Esterházyovci neskôr záhradu predali Jankovitsovcom a tí podnikateľovi Schiffbeckovi. Záhrada začala chátrať a zmenšovať sa, keďže v jej okolí vznikali cesty, dobytčí trh a viacero budov, najmä na východnej strane. Schiffbeckovci záhradu na konci 19. storočia darovali pripravovanej Alžbetínskej univerzite, ktorá tu plánovala umiestniť svoje fakulty (lekársku však nie). Tieto vízie sú zreteľne viditeľné (182-185) na koncepciách riešenia rozsiahleho priestoru medzi dnešným Úradom vlády a Medickou záhradou, kde sa na sklonku existencie monarchie uvažovalo nad umiestnením akéhosi univerzitného mesta.

Lekárska fakulta tu nakoniec vznikla, no v podstate až po vzniku Československej republiky. Univerzita využívala susednú záhradu, napríklad na organizovanie rozličných podujatí a majálesov, prístupná však bola aj pre verejnosť. Vtedy tu vznikli aj detské ihriská, ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V rokoch 1985-1988 sa zrealizovala generálna rekonštrukcia Medickej záhrady, ktorá ju pripravila o niektoré prvky, typické pre francúzske aj anglické záhrady. Pribudla však Labutia fontána od Pavla Mišíka alebo sochy Martina Kukučína a Sándora Petőfiho. Ďalšie úpravy prebehli, ako bolo spomínané, po roku 2008.

Verejný priestor si udržuje svoju popularitu, hoci aktívne využívanie sa podpisuje na stave viacerých prvkov. Mestská časť preto začala uvažovať nad možnosťami revitalizácie. S ohľadom na nedostatok vlastných prostriedkov došlo k rozhodnutiu osloviť v mestskej časti (a okolí) pôsobiacich investorov – v tomto prípade HB Reavis – ktorí by mali podporiť obnovu záhrady prostredníctvom grantovej schémy Fond architekta Weinwurma, založenej mestskou časťou. 

„Cieľom fondu je podpora kvalitnej architektúry a zlepšenie verejného priestoru v Starom Meste,“ hovorí predsedníčka správnej rady Fondu architekta Weinwurma a starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. „Rok 2020 bol prvým rokom fungovania fondu a primárne sme sa zamerali na obnovu historických brán, fasád, plotov, predzáhradiek a na odstraňovanie graffitov. V roku 2020 však fond zareagoval aj na negatívne dôsledky pandémie a podporil tiež kultúru a sociálnu oblasť.“ Súkromné spoločnosti vystupujú ako donori organizácie.

Ďalším projektom fondu má byť revitalizácia Medickej záhrady. Tento plán developer s mestskou časťou potvrdili Dohodou o spolupráci, v rámci ktorej sa investor zaväzuje k vypracovaniu dokumentácie pre zhotovenie stavby. Cieľom je zlepšenie pobytových možností záhrady pri zachovaní jej historických a krajinárskych hodnôt. Medická záhrada je totiž Národnou kultúrnou pamiatkou. HB Reavis okrem toho obnoví fontánu a chodníky, kým mestská časť zabezpečí revitalizáciu zelene, kvetinových záhonov a mobiliáru. HB Reavis bude mať umožnenú sebaprezentáciu.

„Medickú záhradu vnímame nielen ako suseda našich Nových Nív, ale predovšetkým ako dôležitú časť histórie mesta, v ktorom sme vyrástli a kde žijeme,“ vysvetľuje dôvody svojej podpory Rene Popik, CEO HB Reavis Slovakia. „Preto nám záleží aj na samotnom odkaze Medickej záhrady ako priestoru, kde ľudia radi trávia čas, lebo sa tu cítia dobre, obklopení zeleňou a s množstvom kultúrnych zážitkov.“ Revitalizácia by mala trvať približne tri roky, práce sa tak budú realizovať postupne. Vizualizácie zatiaľ zverejnené neboli.

Rekonštrukcia podoby Medickej záhrady v minulosti. Zdroj: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto

Postup Starého Mesta pripomína osvedčený model z minulosti, kedy bývalé vedenie mestskej časti (ale aj Hlavného mesta) využilo spoluprácu s developerom na realizáciu vlastných plánov. Vďaka tomu sa podarilo zrealizovať tzv. Landererov park v dotyku so Šafárikovym námestím, alebo spustiť (dodnes nedokončenú) obnovu Námestia slobody. Tieto zásahy sa však líšili organizáciou architektonickej súťaže v predstihu.

Je na diskusiu, či by bola súťaž v tomto prípade zmysluplná, keďže Medická záhrada je prísne chránená a koncept má pomerne jasne založený. Na druhej strane, aj do takéhoto prostredia sa dá citlivo vstúpiť súčasnými zásahmi a tým podporiť obsah a využiteľnosť verejného priestoru. Staré Mesto pravdepodobne radikálnejšie zásahy v tomto smere nepripravuje. Návrhom revitalizácie bola poverená skúsená krajinná architektka Tamara Reháčková.

Staré Mesto tak zrealizuje, hoci s pomocou partnera, aspoň nejaký výraznejší zásah do verejného priestoru v dohľadnej dobe. V minulosti bolo takýchto úprav viac a okrem Landererovho parku prešlo obnovou hneď niekoľko ulíc. Tieto priniesli organizáciu parkovania, nové vozovky, ale aj vydláždenie chodníkov – síce lacnou dlažbou, ale aj tak s výrazným prínosom pre estetiku ulíc. V súčasnosti sa takéto projekty nepripravujú, čo však mestská časť ospravedlňuje tým, že na minulé projekty bolo minutých priveľa peňazí. Zrealizovať by sa mala aspoň rekonštrukcia ďalšej časti Blumentálskej.

Neaktivitu mestskej časti vyvažuje Hlavné mesto, ktoré v rámci iniciatívy Živé miesta pripravuje premenu viacerých lokalít – a najviac z nich s prehľadom v centre Bratislavy. Novú podobu získa viacero prehliadaných priestorov, spomenúť možno okolie zastávky Blumental, okolie zastávky Žilinská, parčík na Legionárskej, Karadžičovej, okolie Mostu SNP, Odborárske námestie, fontánu na Námestí slobody a ďalšie. Úpravy verejných priestorov bude korunovať veľkorysá obnova Námestia SNP a Kamenného námestia a rekonštrukcia kúpeľov Grössling s okolím v najbližších rokoch.

Nielen centru Bratislavy by však najviac pomohla kombinácia veľkej rekonštrukcie ulíc od fasády k fasáde s masívnym zlepšením údržby. Hlavné mesto avizuje, že pripravuje v najbližších mesiacoch odhalenie ďalších „Princípov a štandardov“, tentokrát pre tzv. bratislavskú dlažbu, ktorá prinesie štandardizáciu dláždenia bratislavských ulíc. Detaily nie sú známe, preto ťažko povedať, ako sa bude ich podoba či materialita odlišovať s ohľadom na mestské časti. Masívne predláždenie desiatok ulíc by však prinieslo hlbokú transformáciu obrazu mesta.

Ruka v ruke s tým ide zlepšenie údržby, čo je ešte väčší problém. Bratislava je zanedbaná ako celok, čo je obzvlášť šokujúce po príchode z vyspelejších miest. Nový Komunálny podnik je cestou k zlepšeniu, pomohlo by mu však, keby mal pod správou aj verejné priestory, ktoré dnes udržiavajú mestské časti (a v súlade s tým by sa zväčšil). Ak by sa niečo také podarilo, a podnik by zvládal svoju prácu na úrovni, potom by možno nebolo treba verejné priestory obnovovať každých desať rokov – a samospráva by mohla s investormi spolupracovať na závažnejších otázkach, ako je v podstate udržiavacia rekonštrukcia obľúbenej záhrady.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.