Adrian Gubčo 15.06.2022 14:54

NBS vyhlasuje súťaž na riešenie sochy Imricha Karvaša

V Bratislave sa spúšťa ďalšia sochárska súťaž. Predmetom riešenia je tentokrát pripomienka osobnosti profesora Imricha Karvaša, významného slovenského ekonóma a národohospodára. Vyhlasovateľom súťaže je Národná banka Slovenska, ktorá plánuje dielo umiestniť na plochu pred svojou centrálou na rovnomennej ulici.

Národná banka Slovenska (NBS) začala v poslednom období aktívnejšie pristupovať k svojej prezentácii vo vzťahu k verejnému priestoru. V priebehu minulého roka prešlo revitalizáciou predpolie centrály banky na Ulici Imricha Karvaša, ktoré malo dovtedy nedostatočnú úroveň. Plocha sa vydláždila, čiastočne kameňom a čiastočne betónovou dlažbou, a doplnila sa výsadba. Okrem kvetinových záhonov bola nasadená aj alej stromov, ktorá bude v budúcnosti pokračovať až ku križovatke s Radlinského. Vďaka týmto intervenciám dostala kultúrnejší rámec socha Biatec, odkazujúca na prvé známe mince z územia Slovenska.

Teraz chce NBS doplniť ďalšie výtvarné dielo. Pripomenúť si plánuje Imricha Karvaša, ktorý má zásluhy v oblasti ekonómie, národohospodárstva, práva, vzdelávania, pozitívne zasiahol do prípravy Slovenského národného povstania, a v neposlednom rade bol aj prvým guvernérom Slovenskej národnej banky. Riešenie diela sa rozhodla obstarať vo forme výtvarnej súťaže návrhov, ktorú považuje za náležitý spôsob k zisku kvalitnej pripomienky významnej osobnosti.

Ako sa píše v zadaní, „vyhlasovateľ súťaže očakáva súťažný návrh zodpovedajúci súčasnému výtvarnému názoru, ktorý bude relevantným spôsobom odrážať aktuálnu situáciu vizuálneho umenia a špecificky sochárstva začiatku 21. storočia“. Nemusí tak ísť o úzko poňaté dielo, podobné staršiemu prístupu k sochárstvu, ale o médium, ktorého hranice, materiálovú a funkčnú podstatu možno považovať za otvorenú. Cieľom je priniesť celofigurálnu sochu, s ohľadom na charakter súčasného umenia je ale vítané kreatívne poňatie témy.

Dielo bude umiestnené v predpolí budovy, nie je však definované, kde presne (určené sú len miesta, kde socha byť nemôže). Na priečelí NBS-ky je už dnes busta Imricha Karvaša, táto ale bude presunutá do interiéru. Vyhlasovateľ požaduje riešenie z trvácneho materiálu, rovnako ako dodržanie maximálneho rozpočtu. Ten je vyčíslený na 181.900 eur.

Čo sa týka súťaže, táto bola overená Slovenskou komorou architektov. Pôjde o jednokolovú verejnú anonymnú a projektovú súťaž. Súčasťou poroty sú okrem zástupcov NBS odborníci na výtvarné umenie a architektúru (vrátane Martina Kusého, jedného zo spoluautorov budovy NBS), ktorí v nej majú prevahu. Na ceny je vyčlenených 27-tisíc eur (10-tisíc, 7-tisíc, 5-tisíc a 5-tisíc na odmenu). Návrhy treba odovzdať do polky októbra, vyhlásenie výsledkov sa očakáva vo februári 2023. Realizácia by taktiež prebehla počas budúceho roka.

Pred budovou NBS už jedno dielo, zobrazujúce mincu Biatec, je. Vďaka nedávnej úprave verejného priestoru získalo kvaltinejší rámec

Sochárske dotvorenie exponovaného verejného priestoru v predpolí NBS môže mimoriadne pozitívnym spôsobom prispieť k zvýšeniu úrovne lokality. Už jednoduché predláždenie a doplnenie kvalitnej zelene urobilo z tejto plochy omnoho dôstojnejší priestor. Umelecké dotvorenie pridá tomuto miestu aj kultúrnu nadstavbu. To je dôležité, keďže Ulica Imricha Karvaša môže byť v budúcnosti atraktívnym bulvárom, aspoň čiastočne odkazujúcim na myšlienku niekdajšej Priečnej osi.

Národná banka Slovenska tým snáď neukončí svoje aktivity, týkajúce sa verejného priestoru. Po minuloročnej revitalizácii naznačovala, že by v priebehu tohto roka rada predláždila aj ostatné priľahlé chodníky. Týkať sa to má Mýtnej, Slovanskej aj nárožia pri Vazovovej. Pri príprave úprav sa pritom koordinovala s Hlavným mestom, Metropolitným inštitútom aj mestskou časťou, takže ďalšia etapa revitalizácie by nepriniesla len estetizáciu, ale aj lepšiu kvalitu priestoru pre chodcov. Už dnes vychádzajú zásahy z mestského Manuálu verejných priestorov a jeho princípov a štandardov.

Súťaž pre NBS je zároveň ďalšou sochárskou súťažou, ktorá aktuálne v Bratislave prebieha. Metropolitný inštitút Bratislavy vyhlásil spoločne s Hlavným mestom a občianskym združením Skutočné obete v marci kompetíciu na pamätník obetí koronavírusu. Nachádzať sa bude pri Ružinovskom jazere, známom ako „Rohlík“, v blízkosti Nemocnice Ružinov. Má ísť o dielo celonárodného významu, kde sa bude pripomínať viac ako 23-tisíc doterajších obetí choroby.

Súťaž vyhlásil aj súkromný investor. Spoločnosť J&T Real Estate hľadá podobu vizuálneho diela, ktoré bude umiestnené v predpolí prvého slovenského mrakodrapu Eurovea Tower zo strany nábrežia. Dielo má symbolizovať nový development, ktorý dotvára obraz Bratislavy. S pohľadu developera ide zároveň o elegantný spôsob, ako prekryť vývody vzduchotechniky z podzemnej garáže.

Minimálne jedna podobná súťaž sa ešte chystá v Zwirne, kde sa zas pripravuje vytvorenie pamätníka ženského hnutia. Opäť pôjde o umiestnenie nad výstupom z podzemnej garáže. Dnes tvorí negatívnu súčasť nového námestia v dotyku s obnoveným „priemyselným palácom“, Pradiarňou 1900. Tematika diela súvisí s uvažovaným pomenovaním námestia po ženskom hnutí Živena a odkazom na prácu žien, ktoré tvorili väčšinu zamestnankýň v bývalej Cvernovke. Takisto ide o pripomienku, že v Bratislave je dosiaľ pomenovaných po ženách len minimum verejných priestorov.

Uplnulé obdobie prinieslo aj ukončenie jednej umeleckej súťaže. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto hľadala podobu Hrobu neznámeho vojaka. Pre toto dôležité protokolárne miesto bola určená kontroverzná poloha v dotyku s parčíkom na Vajanského nábreží. Víťazom sa stal sochár Marek Kvetán.

Zdá sa, že sa v poslednom období „roztrhlo vrece“ s výtvarnými a sochárskymi súťažami. Ide o pozitívny trend, keďže mnoho v nedávnych dobách realizovaných zásahov vznikalo za netransparentných okolností, priamymi zadaniami, bez posúdenia širších vzťahov a nezriedka prinieslo aj diela s otáznou kvalitou. Vďaka aktuálnym súťažiam by sa však mal bratislavský verejný priestor obohatiť kvalitným umením.

Stále nejde o rozsah, podobný produkcii umenia za existencie tzv. Hlavy V – teda uznesenia, ktoré stanovovalo, že určitý objem prostriedkov pri výstavbe musí byť určený na umelecké dotvorenie novostavieb. Za minulého režimu tak vzniklo obrovské množstvo umenia, ktoré dodnes tvorí významnú súčasť slovenských miest. Tienistou stránkou je znížená citlivosť verejnosti voči mnohým dielam, čo prispelo k deštrukcii mnohých pozoruhodných realizácií, a to bez akéhokoľvek verejného odporu.

Každopádne, existujú jasné náznaky, že sa spoločnosť v tomto smere posunula. Kvalitné súčasné umenie sa tak snáď opäť stane aktívnou a obľúbenou súčasťou verejného priestoru v metropole Slovenska.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.