Adrian Gubčo 14.12.2021 15:24

Medická záhrada prešla úpravou, od komplexnej rekonštrukcie má ďaleko

Pred niekoľkými týždňami bola dokončená revitalizácia Medickej záhrady. O novinke informovala mestská časť Bratislava – Staré Mesto, ktorá bola iniciátorom a stavebníkom rekonštrukcie. Na projekte spolupracovala s developerom HB Reavis. Cieľom bolo masívne zlepšenie stavu a úrovne záhrady, menej pozorný návštevník si však zásadnejšie zmeny nevšimne.

Aktivity Starého Mesta v spolupráci so súkromným partnerom boli reakciou na zhoršujúci sa stav populárnej záhrady v centre Bratislavy. Medická záhrada, patriaca k sérii záhrad, vznikajúcich pri záhradných palácoch uhorskej šľachty v druhej polovici 18. storočia, prežila vyše dve storočia úprav aj úvah o prebudovaní či zastavaní. Až doteraz si čiastočne zachovala svoj charakter francúzskej záhrady. Prežila aj výrazné modifikácie, ktoré sa tu zrealizovali počas poslednej veľkej rekonštrukcie v rokoch 1985-1988. Ďalšie práce a úpravy prebehli po roku 2006.

V posledných rokoch však už verejný priestor vykazoval viaceré nedostatky. Problematické boli mlatové povrchy, na ktorých sa vytvárali nerovnosti a mláky. Značne poškodené bolo historické oplotenie. V zlom stave boli aj dizajnové lavičky a dobre na tom nebola ani Labutia fontána (1986, autor Pavol Mišík), ktorá si vyžadovala údržbu. Časť povrchov bola zvandalizovaná graffitmi. Napokon, obnovu si zasluhovali aj toalety pri detskom ihrisku. Na záhrade sa ukazovalo, že za posledné desaťročia bola jej údržba slabá.

Mestská časť odštartovala postupnú revitalizáciu v máji. Developer zrenovoval fontánu, kým Staré Mesto vyčistilo a obnovilo kamenné povrchy a ploty, opravilo toalety, nahradilo pôvodné pitné fontánky novými, prebrúsilo liatinové lavičky a vymenilo drevené časti, vymenilo staré smetné koše za nové a v novembri aj obnovilo mlatové povrchy. V záhrade by mal byť prítomný aj nový záhradník. Samospráva už aktuálne považuje revitalizáciu Medickej záhrady za ukončenú. Autorkou architektonického riešenia je krajinná architektka Tamara Reháčková. 

Rekonštrukcia skutočne pomohla zlepšiť stav Medickej záhrady. Viaceré z proklamovaných cieľov sa podarilo naplniť – stav fontány sa zlepšil (hoci s výhradami), odstrániť sa podarilo ohavné graffiti a lepšie by na tom mali byť aj toalety. Oplotenie dostalo nový náter. Staré Mesto vymenilo aj približne 5-tisíc drevených latiek na lavičkách, takže sedieť sa dá teraz už na všetkých. Obnovené mlatové povrchy sú zas rovné a mali by byť funkčnejšie, ako tie predtým.

Tým sa však nanešťastie výpočet pozitív končí. Nemožno nespomenúť, že sa rekonštrukcia stala aj predmetom kritiky. Nespokojnosť prejavil najmä staromestský miestny poslanec a architekt Martin Gajdoš, ktorý poukázal na viaceré problematické detaily. Patrí k nim nahradenie pôvodnej mramorovej umeleckej pitnej fontánky modernou, nekvalitná obnova lavičiek, alebo čiastočné „odstránenie“ graffiti formou ich pretretia namiesto skutočného vyčistenia. Pripomenul, že park je pamiatkovo chránený a podľa jeho zistení nebol Krajský pamiatkový úrad upovedomený o začiatku prác, takže nemohol skontrolovať ich prevedenie.

Staré Mesto sa bráni, že všetky práce a zásahy boli s Krajským pamiatkovým úradom konzultované. KPÚ údajne predpísal podobu a hrúbku dosiek, ktoré boli použité v prípade lavičiek. Na kritické pripomienky reaguje, že postupovalo len v súlade s tým, čo dostalo nakázané. Picia fontánka sa zas obnovuje v réžii BVS a bude vrátená na svoje miesto.

Napriek tomu, dojem z celej revitalizácie ostáva rozpačitý. Lavičky pôsobia po najnovších úpravách neprirodzene. Ich riešenie zabraňuje ľuďom ležať na nich, čo je celkom cynické s ohľadom na fakt, že na niektoré práce samospráva využila ľudí bez domova. O totálnom popretí pôvodného dizajnového zámeru sa ani netreba rozširovať. Ďalším kontroverzným riešením je obnova povrchov chodníkov – vymenené totiž boli len v blízkosti vstupu do záhrady od Ul. 29. augusta. Vo zvyšku záhrady sú aj naďalej zanedbané alebo rozbité mlatové a asfaltové trasy. Čerešničkou sú informačné tabuľky pri hodnotných stromoch – teoreticky zaujímavá myšlienka trpí okrem vzhľadu na fakt, že tabuľky sú také malé, že okoloidúci musia vyjsť na trávnik, aby boli schopní si obsah tabuliek prečítať.

Nazývať túto revitalizáciu revitalizáciou je preto pomerne odvážne. Oveľa vhodnejšie by bolo označiť nedávne aktivity v Medickej záhrade údržbou. V mestách, kde je jej štandard vyšší, by tieto zásahy pravdepodobne nestáli ani za zmienku – za predpokladu, že by tak schátraným parkom vo svojom centre disponovali.

Obnovená bola len časť parku, zvyšok ostal v pôvodnom stave

Staré Mesto pri obdobnej kritike reaguje aj tým, že nemá finančné prostriedky na masívnejšie rekonštrukcie. Len aktuálne práce vyšli na vyše 100-tisíc eur – lavičky a mobiliár stáli 44-tisíc, odstraňovanie graffiti 7-tisíc, nové mlatové chodníky v tretine parku 58-tisíc eur. Na fontánu bol potrebný zásah privátneho partnera. Mestská časť v minulosti realizovala väčšie projekty (napríklad obnovu Barossovho parku alebo výstavbu nového Domova sociálnych služieb), tieto však podľa jej aktuálneho vedenia pokladnicu vyčerpali na roky dopredu.

Pokiaľ je ale skutočne v záujme samosprávy skvalitňovať verejný priestor na vysokej úrovni, toto by nemalo byť ospravedlnením. V duchu hesiel „menej je viac“ alebo „nie sme tak bohatí, aby sme si mohli dovoliť lacné veci“ by možno bolo lepšie uprednostniť menej projektov, ktoré by ale boli o to kvalitnejšie. Mestská časť je okrem toho prijímateľom financií z Poplatku za rozvoj. Krajným riešením, ktoré zvolila mestská časť Petržalka, je zverenie verejného priestoru Hlavnému mestu – tak, ako sa to stalo v prípade Sadu Janka Kráľa.

Práve Sad Janka Kráľa môže byť ukážkou, ako realizovať komplexnú revitalizáciu parkového verejného priestoru – za predpokladu, že sa bude postupovať v zmysle doterajších sľubov. Hlavné mesto avizuje, že v priebehu budúceho roka prebehne architektonická súťaž na riešenie parku aj časti Tyršovho nábrežia. Ešte predtým sa má obnoviť podmostie Mostu SNP a priestor bývalého salónu Messalina. V rámci nultej fázy obnovy sa revitalizovala zeleň, osvetlenie a opravili sa toalety. Výška celkovej investície bude v niekoľkých miliónoch, pri najvýznamnejšom mestskom parku to je však ospravedniteľná suma.

Možno práve takéto riešenie by Medickej záhrade prinieslo vyššiu úroveň. Táto nepotrebuje vyslovene architektonickú súťaž, určite by si však zaslúžila rešpekt a pozdvihnutie originálneho dizajnu mobiliáru, celkovú obnovu povrchov, a možno aj rozšírenie možností aktivít po spolupráci s lokálnymi aktérmi (Lekárskou fakultou UK). Vhodné by bolo aj lepšie prepojenie s trhoviskom na Poľnej a teoreticky posun oplotenia popri Ulici 29. augusta, aby sa táto dala rozšíriť v prospech oddelených cyklopruhov a širších chodníkov.

Čo záhrada a ani Bratislava nepotrebuje, sú rozličné provizórne a polovičaté riešenia, revitalizácie, ktoré sú v skutočnosti len údržbou, alebo nekoncepčné zásahy, ktorých primárnym účelom nie je zlepšenie situácie, ale sebaprezentácia. Nanešťastie, v metropole doteraz prevažujú práve takéto intervencie. Pozitívom je, že vzťah k verejnému priestoru sa mení a otázka jeho kvality je významnou verejnou témou. Pre mnohých je však presvedčenie o nutnosti jeho špičkovej úrovne viac pózou ako skutočným postojom.

Fotografie z 4.12.2021. Pozrite si aj iné rekonštrukcie verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.