Bratislava má záujem na zvýšení významu pešej dopravy na celkovej deľbe prepravnej práce. V zmysle existujúcich stratégií ide o dôležitý nástroj, ako spraviť mesto zdravšie, živšie, bezpečnejšie a atraktívnejšie. Nedostatkom je však nízka kvalita mnohých chodníkov, bariérovosť, poškodenie a v niektorých prípadoch ich úplná absencia. V príprave sú projekty, ktoré to majú zmeniť.
Pešia doprava je v istých ohľadoch najvýznamnejším spôsobom dopravy. Ako pripomína aj Hlavné mesto, ide o najprirodzenejší a najzákladnejší spôsob premiestňovania sa. Človek je najprv chodec, až potom cyklista, vodič alebo užívateľ verejnej dopravy. Podľa Magistrátu to ale celkové prerozdelenie dopravného priestoru nezohľadňuje, pričom chodcom pohyb zhoršuje aj množstvo bariér.
Z tohto dôvodu vidí Magistrát za potrebné zvýšenie miery bezbariérovosti chodníkov, zvýšenie kvality priechodov pre chodcov či upokojenie dopravných komunikácií. Okrem toho chce dopĺňať infraštruktúru pre peších v lokalitách, kde neexistuje alebo je nedostatočná. Špeciálne pritom menuje bývalé priemyselné oblasti, ktoré sa transformujú, prípadne novourbanizované lokality.
Veľkou prioritou je zlepšovanie podmienok pre zraniteľnejšie skupiny chodcov – napr. rodičov s kočíkmi, detí alebo osôb na invalidnom vozíku. Robiť to chce okrem opráv a debarierizácie aj estetizáciou verejných priestranstiev, doplnením zelene, zabezpečením dostatočného osvetlenia a redukovať nadchody, podchody či rozličné klaustrofobické priestory. Mimoúrovňové križovania označuje mesto za nevyhovujúce, preferuje priame a jednoduché koridory.
V tomto smere sa mesto odvoláva na strategické materiály, napríklad strategický plán Bratislava 2030. Tu sa rovnako píše, že pešia doprava musí byť uznaná za rovnocennú z hľadiska posudzovania kapacity dopravy a investičných zámerov, že treba vytvoriť koncepciu rozvoja osí peších ťahov, že je potrebné pokračovať v revitalizáciách ulíc a verejných priestranstiev či zavádzaní parkovacej politiky.
Takisto je dlhodobým cieľom debarierizovať všetky pešie ťahy, hoci spočiatku sa treba zamerať na hlavné ulice. V prípade križovatiek má mesto skracovať dĺžky priechodov pre chodcov, zmenšovať rádiusy zákrut v križovatkách alebo nastavovať signály na svetelných križovatkách v prospech chodcov. Zlepšovať treba aj kvalitu peších priestorov na dopravných uzloch a vo všeobecnosti dopĺňať chodníky mobiliárom vrátane lavičiek, košov, cyklostojanov, osvetlenia a i.
Svoje priority chce mesto demonštrovať vo forme konkrétnych projektov. Aktuálne prerokovávaný Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2024 obsahuje zámery, ktoré sa majú realizovať v priebehu tohto roka, ako aj pripravované vízie.
Projekty pre rok 2024 sú rozdelené na tri základné kategórie – debarierizácie, úpravy chodníkov a koncepčné dokumenty. V prvých dvoch prípadoch sú navyše rozdelené na realizácie, teda zámery, na ktorých sa má stavebne pracovať už tento rok, a projektovú prípravu.
V prípade debarierizácií sú naplánované úpravy na veľkom množstve ulíc – na Janka Alexyho, Šancovej, Drieňovej, križovatke Rizanskej s Kukučínovou, Páričkovej, Palisádoch a inde. Celkovo ide o veľké množstvo hrán. Problémom je, že finančné krytie je zabezpečené len na úpravu asi 30 hrán. Mnohé ďalšie plánované projekty, napríklad na Sabinovskej, pri ZOO, na križovatke Mierovej s Radničným námestím, na Trnavskej ceste, na Prievozskej alebo na Mýtnej finančné krytie zabezpečené nemajú. Projekty sa pripravujú na križovatky Prievozskej s Miletičovou a Miletičovej so Zvolenskou.
Veľmi zaujímavý je aj pohľad na projekty rozvoja pešej dopravy. V zmysle oficiálneho dokumentu mesta má napríklad vzniknúť priebežný chodník na križovatky Palisádov so Škarniclovou, povrch sa bude meniť na časti Stromovej pri Bárdošovej a na časti Legionárskej, výrazne narušená Trenčianska od Miletičovej po Ružovú dolinu dostane vydláždený chodník. Dláždiť sa bude aj na Námestí SNP pri Manderláku alebo na Žabotovej pri budove UniCredit, čo zafinancuje samotná spoločnosť. To isté spraví Kooperativa na Štefanovičovej.
Ďalšie úpravy sa očakávajú pod Mostom SNP v Petržalke, dláždenie sa očakáva na Peknej ceste, kde je už jedna strana ulice vydláždená, a nový chodník sa vybuduje pri Einsteinovej pri Einparku. Finančne kryté zatiaľ nie sú projekty v rámci iniciatívy Mesto pre deti, v rámci ktorého sa majú zlepšovať priechody pre chodcov na Budatínskej, Muchovom námestí, Riazanskej, Podháji, Nákupnej alebo Palisádoch.
V zozname pripravovaných projektov sú viaceré dobre známe zámery, patriace medzi Živé miesta, teda program zlepšení verejných priestorov v réžii MIBu. Okrem toho je vidno zámery mesta na úpravu Uršulínskej, kde sa majú spraviť hladké pásy v dlažbe na priechodoch, plán na obnovu hradieb, prípravu súťaže na Areál hier Radosť na Štrkovci či revitalizáciu verejných priestorov v areáli Ústavu pamäti národa na Legionárskej a Krížnej.
Mesto sa chce ďalej pozrieť na verejné priestory v rámci Ružinovskej električkovej radiály a jej predĺžení k TIOP Ružinov, predĺžení Dúbravsko-karloveskej radiály do Borov, trate na Pribinovej a Košickej alebo na nový priechod na Šancovej ulici pri Beskydskej. Pripravované projekty sa budú realizovať pravdepodobne ešte veľmi dlho – napokon, ich finančná náročnosť je priveľká s prihliadnutím na rozpočtové možnosti Bratislavy.
Čo sa týka strategických materiálov, MIB má pripraviť Princípy a štandardy upokojovania dopravy, Princípy a štandardy električkových tratí, Dizajn manuál električkových tratí a Dizajn manuál modernizácia električkových tratí. Školský plán mobility má v rámci iniciatívy Mesto pre deti spracovať 12 škôl.
Medzi pripravovanými projektami je viditeľný väčší počet zámerov, zameraných na zlepšenie podmienok pre deti, najmä v blízkosti škôl. Bratislava sa netají ambíciami prijať kroky k tomu, aby bola jedným z najlepších miest pre deti a rodiny. K tomu patrí masívne zvýšenie bezpečnosti týchto zraniteľných účastníkov pešej dopravy.
Debarierizácia je jedným a dôležitým krokom. Druhým, ktorý snáď v najbližších rokoch bude prichádzať omnoho častejšie, je budovanie priebežných chodníkov. Tie by sa mali objavovať pri každom vyústení vedľajšej ulice do hlavnej, rovnako, ako to je u lídra v tomto smere – v Kodani. Práve priebežné chodníky sa považujú za jeden z najvýznamnejších krokov, ktoré prispeli k špičkovej kvalite pešieho pohybu v dánskej metropole.
Vysoká úroveň chodníkov má praktické výhody. Väčší počet chodcov znamená, že ulice sú bezpečnejšie, lebo dochádza k sociálnej kontrole. Väčší počet užívateľov podporuje rozvoj prevádzok, ktoré sú od vyššej pešej mobility závislé – teda obchody bežnej spotreby alebo gastronomické zariadenia. Naostatok, ľudia sa viac hýbu, čo prospieva fyzickému aj psychickému zdraviu.
Bratislava má pomerne slušné predpoklady na to, aby po nej chodilo viac ľudí. Minimálne v prípade vnútorného mesta platí, že je také malé, že na cestu peši do cieľa netreba veľa času – preto môže ísť o výhodnejšiu formu prepravy ako pri iných módoch. Takisto je z väčšej časti rovinatá a ulice sú zelené a tienené.
Zlepšenie kvality infraštruktúry pre peších, nižšia bariérovosť, menší počet prekážok, priebežné chodníky a ďalšie opatrenia tak môžu citeľne prispieť v snahe o zlepšenie úrovne prostredia. Ide o jeden z tých lacnejších spôsobov, ako zvýšiť kvalitu života. Vo výsledku môže realizácia veľkého počtu menších, nenáročných projektov urobiť viac, ako zameranie sa na jeden či dva veľké.
Cyklistickej doprave sa budeme venovať v samostatnom článku.
Pozrite si revitalizáciu verejných priestranstiev vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre