zoradiť: podľa dátumu
Jedna z kľúčových hlavných brán do Bratislavy sa stáva o čosi menšou hanbou. Od septembra sa totiž mení okolie pred Hlavnou železničnou stanicou. Nenáročné zmeny, ktoré vykonáva Magistrát spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB), sa aktuálne posunuli do ďalšej fázy. Komplexná rekonštrukcia ostáva hudbou pomerne vzdialenej budúcnosti.
Pri diskusiách o budúcnosti dopravy v Bratislave mnohokrát zaznieva z úst politikov, že riešením je vybudovanie novej hlavnej, prípadne druhej hlavnej železničnej stanice. Väčšinou ju umiestňujú na Filiálku, kde až doteraz prežila nevyužívaná železničná trať a stará stanica. Robia tak aj napriek tomu, že odborníci na dopravu dlhodobo upozorňujú, že to je nezmysel.
Historicky zaujímavý objekt plzenskej hlavnej stanice práve prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Tá mu okrem nových funkcií prinesie aj lepší kontakt s okolitým prostredím a kvalitný interiér. Rekonštrukcia je súčasťou série projektov, ktoré si kladú za cieľ zatraktívnenie železničnej dopravy, čím zároveň prispejú k rozvoju samotných miest.
V priebehu dneška by sa mali začať práce na čiastočnej revitalizácii verejného priestoru pred Hlavnou železničnou stanicou. Hlavné mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) vykonajú sériu nenáročných zmien, ktoré majú zlepšiť stav a bezpečnosť priestoru do momentu, kým sa neprijme definitívne riešenie budúcnosti stanice. To má byť výsledkom pripravovanej architektonickej súťaže.
Železničná doprava by mala podľa viacerých stratégií do budúcna tvoriť kostru verejnej dopravy v Bratislave aj jej metropolitnom regióne. Pohodlná, rýchla a spoľahlivá železnica je koniec-koncov niečo, čo zabezpečuje fungovanie významných veľkomiest v Európe aj vo svete. Na Slovensku tomu však bránia nielen zastarané trate, ale aj ich malý rozsah. To by sa mohlo aspoň čiastočne zmeniť.
Vysokorýchlostná železnica (VRT) je dopravný projekt, ktorý zásadným spôsobom zmení podobu verejnej dopravy v Česku. Predpokladá sa, že rýchlejšie vlaky sa stanú hlavným verejným dopravným prostriedkom na väčšie vzdialenosti v rámci krajiny. Proces výstavby bude zahŕňať aj modernizovanie konvenčných tratí, rozvoj vozidlového parku a výstavbu nových staníc. K dnešnému dňu poznáme podobu dvoch terminálov, ktoré vzišli z architektonicko-urbanistickej súťaže.
Budovy dopravnej infraštruktúry sú mnohokrát v rámci urbanizmu mesta vnímané skôr ako nutné zlo alebo bariéra, brániaca voľnému prechodu chodcov či cyklistov. Návrh na modernizáciu Železničnej stanice vo Vilniuse v Litve, ktorej autorom je svetoznáme architektonické štúdio Zaha Hadid Architects, je však výnimkou. Na ploche takmer 10.000 metrov štvorcových plánujú architekti plnohodnotný verejný priestor, ktorý okrem hlavnej funkcie vytvára spojnicu medzi dvojicou mestských štvrtí.
Keď sa v Bratislave hovorí o MHD, ľudia si tradične predstavujú električky, trolejbusy a autobusy. Až za nimi sú vlaky, hoci v budúcnosti by mali mať oveľa väčší význam. Dopomôcť má k tomu rozvoj prestupných terminálov. Najnovší projekt sa pripravuje vo Vajnoroch, kde sa zrekonštruuje miestna stanica s okolím.
Na začiatku apríla Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) oznámili, že našli zhotoviteľa pre viacero projektov rozvoja železničnej dopravy – vrátane prvej dvojice bratislavských terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOPov). Hoci je očakávaný termín dokončenia celkom blízko, na konci roka 2023, stavať sa ešte nezačalo. Omešká sa tento projekt?
Situácia je dlhé roky notoricky známa. Obyvatelia hlavného mesta a priľahlého okolia sa na svojej každodennej ceste za prácou a domov stretávajú všetci v rovnakom čase na rovnakých miestach. Nekonečné čakanie v kolónach, dopravné zápchy a dosť často bezvýsledné hľadanie vhodného miesta na zaparkovanie. Mnoho ľudí si asi nevie ani predstaviť, že by to mohlo fungovať inak.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac