Adrian Gubčo 16.12.2024 20:14

Výnimočná atrakcia ako vo vyspelých metropolách? Čo vieme o Zážitkovom centre vedy a Planetáriu

Bratislava by mala v dohľadnej budúcnosti získať špičkové Zážitkové centrum vedy (ZCV) a Planetárium. Uzniesli sa na tom mestskí poslanci, ktorí schválili nájom pozemkov pre tento zámer v areáli bratislavskej ZOO. Mesto a jeho partneri si sľubujú vznik výnimočného zariadenia, ktoré prispeje k popularizácii vedy, techniky či vesmíru. Vyplýva to z overovacej štúdie, ktorá prináša prvé informácie k zámeru.

Zámer Zážitkového centra vedy a Planetária je výsledkom dlhodobých plánov, ale aj kritiky, ktorá vyplýva z minuloročného rozhodnutia mesta nepokračovať v príprave výstavby planetária v rámci developmentu River Park 2. Projekt, nazývaný Dunajská kvapka, bol vo vysokom štádiu prípravy a mal aj potvrdené financovanie. Magistrát však napokon uprednostnil nahradenie planetária parkom a využitie financií pre účely vypracovania projektovej dokumentácie pre iné plány (napríklad rekonštrukciu Nám. SNP alebo Plató Staromestská).

Zmena postoja mesta sa stretla so silnou kritikou združení, venujúcich sa popularizácii vesmíru. Bratislava dodnes nemá verejné planetárium ani hvezdáreň (ak sa neráta menšia v rámci Nemeckej školy na Kramároch), ktoré by umožňovali širokej verejnosti spoznávať vesmír, hviezdy alebo rozličné projekcie v rámci parabolickej miestnosti s kvalitným technickým vybavením. Koniec dobre pripraveného projektu bol vnímaný ako nepochopiteľná chyba.

Mesto však tvrdí, že má záujem podporovať vzdelávanie a popularizáciu vedy a výskumu. „Aj v tejto súvislosti podpísalo vedenie mesta so združeniami Slovenské planetáriá a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity memorandum o spolupráci pri snahe o vybudovanie planetária v hlavom meste,“ konštatuje. Zároveň sa rozhodlo nájsť pre toto zariadenie nové miesto v areáli ZOO.

Dnes sú známe prvé významnejšie detaily, ktoré naznačujú, ako by mohlo toto centrum vyzerať. Získa tak Bratislava príťažlivú atrakciu, aká dotvára mnohé európske metropoly?

Plány na vznik ZCV a Planetária v Mlynskej doline prišli po odmietnutí úvah o planetáriu na nábreží. Zdroj: JTRE

Prečo potrebuje Bratislava ZCV a Planetárium?

Ako vyplýva z Overovacej štúdie (v materiáli zo zastupiteľstva), ktorú pre mesto vypracovala spoločnosť KPMG, potreba zriadenia a vybudovania takéhoto centra vyplýva z dlhodobo neuspokojenej potreby zážitkového centra a planetária za cieľom popularizácie vedy. V Bratislave sa už v skutočnosti niečo podobné nachádza vo forme centra Aurélium, toto je ale malé a za hranicou životnosti.

Vybudovanie daného zariadenia je zároveň priamou súčasťou Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030. Má sa výrazne podieľať na popularizácii vedy a výskumu zážitkovou a pútavou formou. Lákať má pritom nielen domácich, ale aj turistov.

KPMG zhŕňa, že ZCV môže pozdvihnúť miestne obyvateľstvo, bojovať proti rastúcej skepse voči vede, zvyšovať úroveň kritického myslenia a podporiť záujem detí a mládeže o STEM oblasti. Ide o kritické oblasti, na ktorých musí Slovensko zapracovať, ak chce zvýšiť podporu pre rozvoj inovácií a vedeckého bádania. V súčasnosti sa ukazujú tieto témy ako absolútne zásadné pre zvýšenie ekonomickej konkurencieschopnosti.

Zážitkové centrum vedy Aurélium je skryté v administratívno-skladovej zástavbe neďaleko Bojnickej. Zdroj: CVTI

Pre koho bude ZCV a Planetárium určené?

Overovacia štúdia definuje viacero cieľových skupín, pre ktoré je pripravované zariadenie určené. Prvou z nich sú deti a mládež, ktoré má ZCV prostredníctvom interaktívnych hier, praktických experimentov a hravého učenia motivovať k záujmu o vedu a technológie. Z podobného dôvodu sú kľúčovou cieľovou skupinou aj rodiny s deťmi, kde sa majú do týchto aktivít zapájať aj dospelí.

Ďalšou zásadnou skupinou – resp. najvýznamnejšou – sú školy a vzdelávacie inštitúcie, pre ktoré má ísť o doplnok k tradičnej výučbe. Zmieňovaní sú aj vysokoškolskí študenti a odborníci, pre ktorých môže byť ZCV zdroj inšpirácie, pričom ponúkne pokročilejšie workshopy a prezentácie špičkových vedeckých výskumov. Slúžiť môže v tomto smere aj vzdelávacím pracovníkom a pedagógom, pre ktorých bude ponúkať školenia a semináre.

Prirodzene, ZCV bude otvorené turistom a širokej verejnosti. Centrum bude z tohto hľadiska netradičnou atrakciou, ktorá ponúkne zábavnú a vzdelávaciu formu trávenia voľného času. Záujem by mohlo vzbudiť aj medzi firmami a korporáciami, pre ktoré poskytne priestor pre teambuildingy, firemné podujatia, konferencie, workshopy či prezentácie. Z pohľadu firiem môže ísť napokon aj o zaujímavého prijímateľa sponzoringu.

Autori štúdie predpokladajú, že ZCV by mohlo mať odporu zo strany súkromného sektora. Zdroj: CVTI

Ako by mohlo ZCV a Planetárium vyzerať?

Komplex ZCV a Planetária má vzniknúť v rámci areálu ZOO, na mieste, kde je dnes výber a chovné zariadenie žiráf, zebier a pštrosov. Určených preňho má byť 9.670 metrov štvorcových, čo umožňuje určitú flexibilitu v závislosti od narábania s podlažiami. ZCV ako také bude obsahovať približne 3.500 metrov štvorcových výstavných priestorov, doplnených o kongresovú sálu pre asi 300 ľudí. Obe budú umiestnené v rámci viacpodlažnej miestnosti.

Planetárium bude obsahovať sálu s projekciou a prednáškovú sálu, doplnenú o zasadačku s knižnicou a strižňu pre výrobu programov. Viacpodlažná bude projekčná sála pre približne 150 ľudí, prednášková sála pre približne 50 návštevníkov aj knižnica budú jednopodlažné. K spoločným priestorom budú patriť vstup, darčeková predajňa, kaviareň/bistro, oddychová zóna, administratívne priestory, sklady alebo toalety. Celková rozloha centra bude okolo 7.250 metrov štvorcových.

Ide o menší zámer ako centrá v niektorých blízkych mestách. Veľké centrum techniky v Ostrave má 14.000 m² plus 2.000 m² strešnej záhrady. Centrum nauki Kopernik vo Varšave má až 20.000 m². VIDA! Science Centrum v Brne zas má 6.200 m², to však patrí výlučne len zážitkovému centru bez planetária.

Tvorcovia slovenského zámeru tvrdia, že bratislavský projekt to vyváži kvalitou. Vzniknúť tu má zóna pre najmenšie deti („toddler“) a umiestnené špičkové LED technológie. Centrum má poskytovať aj exteriérové priestory pre výstavné či prezentačné účely. Voči ZOO bude mať samostatný vchod a prevádzku, hoci bude schopné sa s ním prepojiť a obohatiť jeho ponuku.

Podrobné riešenie ZCV a Planetária bude výsledkom architektonickej súťaže, ktorej prípravu zastreší Metropolitný inštitút Bratislavy spoločne s partnermi projektu. Centrum bude mať k dispozícii veľké parkovisko, ktorého realizácia sa pripravuje už dlhšiu dobu.

Centrum nauki Kopernik vo Varšave. Autor: Filip Kwiatkovski

Kto za projektom stojí?

Vznik ZCV a Planetária je pomerne náročnou úlohou, na ktorej pracuje väčší počet partnerov. K vyššie zmieňovanému memorandu pristúpili aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), Slovenská akadémia vied (SAV), Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) a Zoologická záhrada v Bratislave (ZOO). Tieto organizácie a inštitúcie majú zastrešiť celý proces vzniku a prevádzky komplexu, od jeho výstavby až po jeho každodenné fungovanie.

Zásadným hráčom je najmä CVTI SR, ktoré stálo sa obstaraním overovacej štúdie a bude spolupracovať na zabezpečení financovania aj uvedení centra do prevádzky. ZOO Bratislava bude mať zastúpenie v súťažnej komisii, ktorú vymenuje CVTI na výber dodávateľa projektovej dokumentácie zážitkového centra vedy a planetária. BSK pomôže pri propagácii a poskytne súčinnosť pri príprave a výstavbe projektu.

SAV chce v ZCV umiestniť múzeum výpočtovej techniky a prepojiť ho s svojim kampusom, ktorý čaká v určitom horizonte taktiež modernizácia. Hlavné mesto má spolupracovať na programe a dnes je prenajímateľom pozemkov. Slovenské planetáriá a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity sú spolutvorcami celkovej koncepcie.

ZCV chce čerpať z blízkosti iných vedeckých inštitúcií, napríklad SAV, ktorý chce tiež modernizovať svoj kampus. Zdroj: Studio Egret West

Koľko to bude stáť?

Autori štúdie pripravili prvé odhady k cene výstavby aj prevádzky komplexu. Odhad celkového rozpočtu investičných nákladov predstavuje sumu približne 41,8 miliónov eur, čo vychádza zo súčasných cien. Ide o sumu, ktorá v súlade s alokovanou položkou v rámci národnej stratégie na vybudovanie zážitkových centier vedy. Odhad nie je založený na podrobnom rozpočtovaní a zarátané sú do neho aj vyvolané náklady na presun žirafinca či vybavenie ZCV a Planetária.

K hlavným zdrojom financovania má patriť štátne a verejné financovanie, rovnako ako eurofondy, zamerané na popularizáciu vedy a techniky. Autori si sľubujú, že časť nákladov by mohla byť hradená aj súkromnými sponzormi, ktorí môžu vytvárať špecifické zážitkové programy a exponáty. K ďalším zdrojom môže patri crowfunding alebo spolupráca s univerzitami.

Popritom vznikol aj odhad nákladov a príjmov, hoci autori pripúšťajú, že sú do veľkej miery indikatívne. Predpokladá sa, že náklady za prvých desať rokov prevádzky, zahŕňajúce aj obnovu budov, budú na úrovni približne 19,3 miliónov eur, na čom sa najviac budú podieľať mzdy (74%). Príjmy by mohli dosiahnuť 21,8 miliónov eur, pričom 83% by malo pochádzať zo vstupného. Predpokladom k tomu je ale aj zisk určitého externého financovania (ideálne vo výške 15%).

K ďalším očakávaniam patrí priemerný počet dní otvorenej prevádzky na úrovni 313 dní, prítomnosť 28 zamestnancov, ročnú návštevnosť okolo 150-tisíc ľudí a priemernú cenu vstupenky vo výške 7 eur. Odhady boli založené na porovnaní s obdobnými centrami na Slovensku i v zahraničí, rozhovoroch s expertmi, návštevách viacerých centier, dotazníkov aj výročných správ.

Autori overovacej štúdie sa inšpirovali okolitými centrami, napríklad Veľkým svetom techniky v Ostrave. Zdroj: Dolnivitkovice.cz

Kedy by mohlo byť ZCV realitou?

Doteraz bolo vykonaných niekoľko významných krokov na ceste ku vzniku centra: bolo vypracované memorandum, vytvorená sieť partnerov, identifikovaný záujmový pozemok a schválený jeho prenájom. Pozemok bude k dispozícii v priebehu budúceho roka. Ešte v jeho prvej polovici by mohla prebehnúť vyššie zmienená súťaž, kým do konca roka by mohla byť vypracovaná architektonická štúdia.

V roku 2026 by mala byť spracovaná projektová dokumentácia, rok 2027 by sa mal niesť v znamení povoľovacích procesov. Samotná výstavba sa preto odhaduje na roky 2028-2029. Činnosť ZCV a Planetária by sa mohla optimisticky naštartovať ku koncu roka 2029, pričom spočiatku bude prebiehať pilotná prevádzka.

Nejakú dobu potrvá, kým sa centrum naplno etabluje, v priebehu 30-tych rokov sa však má naplno zaradiť do života Bratislavy. Prinesie tým lepšie podmienky pre popularizáciu vedy, rozšíri však aj ponuku atrakcií pre návštevníkov mesta i jeho obyvateľov.

ZCV má nahradiť súčasné chovné zariadenie pre žirafy, zebry a pštrosy v ZOO. Zdroj: Google Maps

Ako sa ZCV a Planetárium dotknú ZOO?

Mesto tvrdí, že vybudovaním zážitkového centra vedy sa zároveň zlepšia aj podmienky zvierat v ZOO. Dnešná ubikácia a výbeh žiráf, zebier a pštrosov sa nachádza v bezprostrednej blízkosti diaľnice. Zvieratá sa presunú na voľné lúky na kopec pod výbehom nosorožcov, čo zároveň koncepčne zapadne aj do zámeru vedenia ZOO vytvoriť „Africký kopec“.

Podľa mesta získajú presunom žirafy, zebry a pštrosy približne 10x väčšiu plochu vonkajšieho výbehu, kde budú môcť behať a ohrýzať nižšie časti stromov, ktoré lúku lemujú. Návštevníci ich tak budú môcť pozorovať v priestrannejšom a prirodzenejšom prostredí. ZOO by taktiež mohla získať nový hlavný vstup.

Investícia spojená s projekčnými prácami a samotnou výstavbou nového výbehu pre žirafy, zebry a pštrosy bude zabezpečená zo strany CVTI. Za predpokladu získania financovania je tiež úlohou CVTI SR v spolupráci so ZOO rozpracovať prevádzkový koncept areálu s dôrazom na ekonomickú udržateľnosť, zabezpečiť realizáciu výstavby a uvedenie areálu zážitkového centra vedy a planetária do prevádzky.

Riaditeľ ZOO približuje plány v záhrade

Záver

Fakt, že Bratislave chýba adekvátne veľké, dobre vybavené a atraktívne centrum pre sprostredkovanie vedecko-technologických objavov, rovnako ako planetárium, je obrovským nedostatkom. Hoci je myšlienka za centrom Aurélium ušľachtilá, ide len o provizórny priestor. V porovnaní s centrami v Brne či Ostrave, nehovoriac o Varšave či Viedni, ide len o chudobného príbuzného. Bratislava sa pritom snaží aspoň verbálne naznačovať, že je mestom inovácií.

Ako to ale býva pri mnohých podobných vyhláseniach, nerobí takmer nič, čím by to naozaj dokázala. Vybudovanie ZCV a Planetária je nutným minimom a základom, ako skutočne v spoločnosti a najmä u detí a mladých ľudí oživiť záujem o vedu. Ten je dnes minimálny, čomu sa s ohľadom na nedostatočný objem podnetov len sotva možno čudovať.

Otázkou tak nie je či, ale skôr kde a ako. Poloha v rámci ZOO napriek určitým kvalitám zostáva diskutabilná. Zariadenie tohto typu síce môže profitovať z blízkosti iných inštitúcií, na druhej stane treba omnoho zreteľnejšie priblížiť, ako zasiahne do života ZOO, ako bude komunikovať s blízkou diaľnicou, aké boli alternatívy a ktoré faktory rozhodli v prospech daného miesta – okrem toho, že ide o pozemky v správe mesta.

Rovnako treba povedať, či je toto naozaj ideálny model a či nejde o premárnenú šancu na vznik podobne ikonického diela ako v Ostrave či Varšave. Aj napriek hypoteticky výborným výsledkom súťaže hrozí, že bratislavské centrum bude malé a bude mať obmedzené možnosti programu i expozícií. Prirodzene, argumentom sú peniaze, ale zlé riešenie je niekedy horšie ako žiadne riešenie.

ZCV a Planetárium si tak zasluhujú ešte predtým, ako budú definitívne schválené, širšiu a otvorenejšiu debatu vrátane diskusie o vhodnom mieste. Zatiaľ totiž vývoj nového projektu pôsobí ako narýchlo pripravované politické riešenie, ktoré má zabrániť hnevu časti verejnosti z kontroverzného rozhodnutia o zrušení planetária na nábreží. Vedenie Bratislavy by malo urobiť oveľa viac, aby dokázalo, že to je inak.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.