Bratislava je polmiliónové hlavné mesto, napriek tomu tu chýbajú viaceré významné prvky občianskej vybavenosti. Jedným z nich je aj ucelenejšie zážitkové centrum vedy a techniky alebo planetárium. Oba zámery sa však pripravujú, pričom je predbežne známe aj miesto – umiestnené by mali byť v areáli bratislavskej zoologickej záhrady.
V metropole by mohlo vzniknúť nové zážitkové centrum vedy a planetárium. Nachádzať by sa malo v areáli zoologickej záhrady. Vyplýva to z návrhu memoranda o spolupráci, o ktorom by mala tento týždeň rokovať bratislavská Mestská rada. Rámcovo sa realizácia odhaduje na obdobie rokov 2028 - 2029.
Ako sa uvádza v materiáli, cieľom je zvýšiť záujem o vedu a techniku neformálnym vzdelávaním, poskytovaným zážitkovým centrom pre všetkých obyvateľov a návštevníkov Slovenskej republiky a tiež pre potreby osvetovej a vzdelávacej funkcie a zvyšovania informovanosti verejnosti o aktivitách a formách podpory výskumu, vývoja a inovácií. Planetárium zas bude slúžiť pre propagáciu vedeckých poznatkov v oblasti vesmíru a iných vied a súčasne ako multifunkčný prezentačný priestor.
Vybudovanie centra nadväzuje na ciele vládnych programov v oblasti rozvoja výskumu, vývoja a inovácií. Mesto si však sľubuje aj komerčný úspech. „Zážitkové centrum má potenciál stať sa novým magnetom pre turizmus. Zároveň pozdvihnúť obyvateľstvo, bojovať proti rastúcej skepse voči vede, zvyšovať úroveň kritického myslenia a záujem detí a mládeže o STEM oblasti,“ približuje.
Jednotlivými stranami memoranda sú Hlavné mesto SR Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj (BSK), Výskumná a inovačná autorita (VAIA), Slovenská akadémia vied (SAV), Centrum vedecko-technických informácií (CVTI) SR, občianske združenie Slovenské planetáriá, Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) a vedenie bratislavskej ZOO.
Umiestnením centra v Mlynskej doline chcú jednotlivé strany využiť synergie svojich projektov a zámerov v lokalite. V súčasnosti sa tu koncentrujú vedecko-výskumné kapacity, ktoré možno podľa nich vhodným spôsobom prepojiť s areálom a službami a atrakciami ZOO. Prepojením centra vedy a planetária s areálom ZOO bude podľa iniciátorov možné zdieľať spoločnú infraštruktúru, ale aj vytvoriť ucelený a komplexný celoročný program pre deti, mládež, školské zariadenia a rodiny a návštevníkov hlavného mesta a jeho širšieho okolia.
Do budúcna sa má centrum začleniť do väčšieho komplexu vedecko-vzdelávacích, popularizačných či iných vzdelávacích inštitúcií v tejto lokalite. Materiál približuje, že strany memoranda budú aktívne participovať na úkonoch k tomu smerujúcich a propagovať projekt zážitkového centra vedy a planetária a jeho činnosť.
Memorandum ďalej približuje úlohy jednotlivých strán, ktoré dávajú bližšiu predstavu o ďalšom postupe pri príprave zámeru. Hlavné mesto Bratislava sa napríklad zaväzuje, že po schválení materiálu Mestským zastupiteľstvom poskytne formou nájmu pozemok v areáli ZOO. Ide o plochu, kde sa dnes nachádza žirafinec a senník, zámer tak predpokladá vybudovanie nových objektov. Mesto ďalej musí zámer propagovať a zapojiť osvetovú a popularizačnú činnosť v oblasti vedy a techniky do náplne centier voľného času.
CVTI SR zas má vypracovať overovaciu štúdiu s návrhom ekonomicky udržateľného prevádzkového modelu s lokalitným programom s cieľom posúdiť možnosti napojenia centra a planetária na okolité pozemky vo vlastníctve SAV a BSK. Taktiež má vypracovať koncept a zámer centra, aktívne spolupracovať na zabezpečení financovania výstavby vrátane zabezpečenia financovania vyvolaných investícií v areáli ZOO, spolupracovať s Metropolitným inštitútom Bratislavy pri príprave architektonického riešenia, v spolupráci so ZOO rozpracovať spoločný prevádzkový koncept areálu a napokon zabezpečiť realizáciu výstavby a uvedenie do prevádzky zážitkového centra vedy a planetária (za predpokladu zabezpečenia financií).
ZOO má spolupracovať na tvorbe konceptu centra tak, aby sa ho podarilo integrovať do areálu ZOO. Taktiež má spolupracovať so stranami memoranda na projektovej príprave výstavby centra a planetária, najmä s ohľadom na vyvolané náklady spojené s potrebou presunu zvierat zo súčasného žirafinca do nového.
Úlohou BSK je najmä súčinnosť a propagácia zámeru, SAV bude zabezpečovať vzdelávacie aktivity, má umožniť vstup cez svoj areál a poskytnúť odbornú podporu. Okrem toho by tu chcelo umiestniť niektoré svoje expozície, najmä unikátne múzeum výpočtovej techniky. VAIA poskytne súčinnosť pri zabezpečení vstupnej investície v zmysle Akčného plánu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030, musí však ísť o aktivity priamo naviazané na popularizáciu vedy a techniky.
Posledný partner, Slovenské planetáriá a SOSA, bude vykonávať aktivity zamerané na propagáciu potreby výstavby zážitkového centra vedy a planetária v lokalite Mlynská dolina. Taktiež poskytne odborné poradenstvo pri projektovaní, stavbe a zariaďovaní planetária a poradenstvo k návrhu prevádzky a hospodárenia budúceho planetária. To predpokladá definovanie požadovanej kapacity sály, druhu použitej projekčnej technológie, svetelnej techniky, zvukovej techniky, informačných technológií, sedadiel pre divákov a pod.
Definovanie nákladov a ich rozdelenia medzi jednotlivé strany bude predmetom samostatných dohôd. V tomto momente tak nie je známe, koľko má centrum stáť. Definitívne číslo vyplynie pravdepodobne až z výsledkov architektonickej súťaže.
Aktivita pri príprave zážitkového centra vedy a techniky vyplýva z dvoch dôvodov. Prvým je fakt, že dnes existujúce centrum Aurelium na Bojnickej ulici je za hranicou životnosti. Umiestnené je v priestoroch bývalej priemyselnej haly vo výrobno-skladovej zóne, možno tak konštatovať, že ide o provizórne riešenie – zvlášť s ohľadom na potenciálny význam takéhoto centra.
Druhým je minuloročné rozhodnutie Mestského zastupiteľstva, že plánované planetárium a mediatéka na nábreží Dunaja v Bratislave nebudú. Poslanci vtedy schválili úpravu dohody s developerom, týkajúcu sa záväzku za pozemky pod bývalým Parkom kultúry a oddychu (PKO). Vedenie mesta pôvodne naznačovalo, že existencia planetária je už prežitkom.
Po kritike odbornej verejnosti však uznalo, že to nebolo presné hodnotenie. Deklarovalo, že má záujem o podporu vedy a výskumu a rozumie snahám na vybudovanie planetária. Zastávalo však názor, že takáto inštitúcia má byť umiestnená vo vhodnej lokalite a vo vhodných priestoroch s potenciálom rozrastať sa o nové funkcie v oblasti vedy a vzdelávania. Preto aj došlo k výberu lokality v ZOO, kde sú dostupné pozemky.
Toto rozhodnutie padlo napriek absencii verejnej diskusie. Hlavné mesto išlo cestou ľahšieho odporu aj napriek tomu, že umiestnenie v areáli ZOO nemusí byť najšťastnejšie. Je pravda, že v blízkosti záhrady sa nachádza viacero vedecko-výskumných a vzdelávacích areálov, spojenie popularizácie vedy a výskumu s aktivitami zoologickej záhrady je však obmedzené.
Zážitkové centrum vedy aj planetárium by si azda zaslúžili prominentnejšiu polohu. Z tohto dôvodu zamrzí, že súčasťou strán nie sú ďalšie inštitúcie, ktoré by vedeli byť pri príprave tohto zámeru nápomocné – napríklad Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita alebo Výskumný ústav vodného hospodárstva. Práve posledná menovaná organizácia sa dnes nachádza vo výnimočnom území, ktoré by bolo vhodné – urbanisticky i symbolicky – otvoriť takouto formou verejnosti.
VÚVH sa totiž nachádza v poslednom zvyšku z bývalého areálu PKO. Jednu z originálnych hál premenil na výnimočné hydrotechnické laboratórium, v ktorom sa zaoberá výskumom hydrologických procesov. Pravdou však je, že jeho existencia nie je závislá od blízkosti Dunaja a vybudované by mohlo byť aj v inej polohe, napríklad v Mlynskej doline, v priestore medzi Prírodovedeckou fakultou UK a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU.
Využitý priestor na nábreží by mohol byť využitý v prospech centra a planetária, čím by sa stalo lepšie prístupné pre väčší počet návštevníkov, prispelo k revitalizácii tejto významnej časti Bratislavy a vrátilo sem verejnú funkciu, ktorá bola v nedávnej dobe – aj v dôsledku minuloročného rozhodnutia zastupiteľstva – z tohto územia definitívne vytrhnutá. Faktom však je, že by išlo o omnoho zložitejšie riešenie.
Mesto si ale už tradične volí ľahšie riešenia namiesto lepších. Je to škoda, zvlášť v porovnaní s inými metropolami, kde v minulosti vznikali takéto centrá. V ich prípade išlo nezriedka o významnú časť širšej koncepcie rozvoja celých štvrtí. Slávne parížske vedecké múzeum sa nachádza v transformačnej lokalite Parc de la Villete, to isté možno povedať o kodanskom Experimentariu. V blízkej Viedni sa zas interaktívne technické múzeum nachádza už vyše storočie v objekte neďaleko zámku Schönbrunn.
Bratislava je však mestom provizórií a inak tomu pravdepodobne nebude ani teraz. Už teraz je pravdepodobné, že zážitkové centrum vedy a planetárium v areáli ZOO budú možno pekným, no napriek tomu jednoduchým počinom. Zodpovedať tak budú mestu a krajine, kde sa veda a vzdelanie podporujú natoľko, že si len niečo vyše polovica populácie uvedomuje, že Zem nie je plochá.
(YIM.BA, TASR)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre