Prednedávnom boli ohlásené úvahy o veľkej zmene charakteru Staromestskej ulice aj petícia, žiadajúca úpravy Šancovej. Netrvalo dlho a predstavená bola ďalšia iniciatíva, ktorá si kladie za cieľ ukľudniť významnú dopravnú tepnu. Za všetkými víziami cítiť tlak na zmenu zaužívaného spôsobu využívania dopravného priestoru a humanizáciu centra Bratislavy.
Staromestská aj Šancová patria k mimoriadne významným uliciam, ktoré spolutvoria akýsi okruh okolo centra mesta. Využitie ulíc v danej forme vychádza z dopravnej koncepcie Bratislavy, založenej na radiálno-okružnom systéme dopravy. To v princípe znamená, že hlavnými trasami sú radiály, teda mestské triedy, smerujúce do vonkajších štvrtí. Prepojené majú byť tangentami, teda okruhmi.
V realite sa ale kľúčové tangenty nikdy nedobudovali. Jediný okruh vznikol okolo centra mesta, kde však využil husto zastavané a zaľudnené ulice, čím priniesol deštrukciu ich charakteru (a v určitých prípadoch aj zástavby). Radikálnou zmenou prešla aj Štefánikova ulica.
Kedysi elegantná ulica s viacerými veľkomestskými domami, palácmi a električkovou traťou, smerujúcou z jadra mesta k železničnej stanici, sa v 80-tych rokoch 20. storočia premenila na rušnú a zaťaženú tepnu. Po dokončení Staromestskej sa zvýšil jej dopravný význam, čo sa posilnilo v dôsledku odstránenia električkovej trate. Dnes je Štefánikova tranzitnou komunikáciou. Využívajú ju vodiči nielen z centra, ale aj z Petržalky a štvrtí v kopcovitých a záhorských častiach Bratislavy.
Niekdajší charakter je tak narušený a napriek atraktívnej architektúre či stromoradiam ide o nepríjemné miesto pre pohyb chodcov a cyklistov. Situácii iba čiastočne napomohlo zriadenie buspruhov či bezbariérových osvetlených priechodov pre chodcov pred niekoľkými rokmi. Ulica ostáva až príliš rušná.
Nie je preto prekvapenie, že sa sporadicky ozývajú výzvy na premenu Štefánikovej. Jednou z prvých bola vízia dopravného aktivistu Erika Žiaka z roku 2012, ktorý žiadal obnovu električkovej dopravy na ulici. Žiak vypracoval pomerne detailnú štúdiu, v rámci ktorej preriešil kompletne celé územie medzi Hlavnou stanicou a Hurbanovym námestím. Atraktívny návrh nanešťastie kompetentní len vzali na vedomie a viac ho nerozpracovávali.
Druhou víziou je Bulvár Štefánikova, za ktorým stojí ITB Development. Známa spoločnosť, spojená s architektonickou kanceláriou Architekti Šebo Lichý, navrhla zmenu uličného profilu tak, aby sa rozšíril priestor pre chodcov a vytvoril dedikovaný priestor pre verejnú dopravu, vrátane teoretickej električkovej trate. Ani v tomto prípade sa návrh ďalej neposunul. Developer sa zameriaval najmä na obdobný koncept na Mickiewiczovej ulici (taktiež neúspešne).
Dnes sa aktivita opäť prebúdza. Na sociálnych sieťach sa objavila petícia, ktorá žiada zrušenie jedného pruhu v smere od Hlavnej stanice, vytvorenie väčšieho priestoru pre chodcov a cyklistov a zníženie povolenej rýchlosti na 40 kilometrov za hodinu. „Na realizáciu stačí prekresliť čiary a namontovať vystúpenú dlažbu, akou je napríklad oddelená cyklotrasa na Páričkovej,“ píše iniciátor petície, ktorým by mal byť novinár Filip Minich.
Podľa autora to nespôsobí dopravné problémy. „Zrušenie jedného jazdného pruhu v smere od stanice do mesta nespôsobí kolóny, ak by pred semaforom na Hodžovom námestí zostali zachované tri pruhy, tak ako je tomu dnes,“ tvrdí. „Priepustnosť semaforu by zostala rovnaká tj. prešiel by rovnaký počet áut. Kolóny sa v danom smere dnes netvoria nikdy, ani počas najväčšej dopravnej špičky.“
Petícia sa obracia na primátora a poslancov a poslankyne mestského zastupiteľstva, ako aj na starostu a zastupiteľov v mestskej časti Staré Mesto. „Ak by sa návrh podaril, tak po opravení chodníkov a položení novej bratislavskej dlažby by naše hlavné mesto získalo parádny nový bulvár,“ konštatuje Minich. Petícia je ešte len na začiatku, takže podpisov zatiaľ veľa nezískala.
V tomto momente je predčasné predvídať, akú podporu u vedenia mesta získa. Fakt, že nejde o prvú snahu o zlepšenie tejto ulice ale nasvedčuje tomu, že Štefánikova trápi skutočne mnohých, ktorí by z nej radšej videli reprezentatívnu a príjemnú triedu namiesto súčasnej dopravne zaťaženej ulice. Mesto by tak malo (nielen) túto aktivitu brať vážne.
Bratislava sa dlhodobo usiluje o zmenu pomeru individuálnej automobilovej dopravy na deľbe prepravnej práce z vyše 40% v súčasnosti (podľa Územného generelu dopravy) na 25% v roku 2030. Ide o veľmi ambiciózny cieľ, ktorý je možné realizovať len za pomoci radikálnych opatrení aj projektov. Súčasťou transformácie musí byť nielen posilňovanie verejnej dopravy a rozvoj infraštruktúry, ale nepochybne aj utlmovanie automobilovej dopravy vo viacerých lokalitách.
Zmena režimu na uliciach ako je Štefánikova či Šancová je z tohto pohľadu potrebným opatrením, ku ktorému musí skôr či neskôr dôjsť. Súčasný význam ulíc ako súčastí okruhu sa musí transformovať – Štefánikova aj Šancová môžu ostať okruhom pre verejnú či cyklistickú dopravu, nie však pre individuálnu automobilovú. Tú treba vytlačiť vďaka investíciám ako je Severná tangenta, ktorá prvý mestský okruh vysunie na úroveň Bajkalskej, Jarošovej, Pionierskej, Pražskej, diaľnice D2 v Mlynskej doline a Einsteinovej.
Ide ale o projekt na dlhé roky (aj keby bola ochota ho budovať zo strany mesta i štátu), kým mnohé znečistené, hlučné, špinavé a nebezpečné ulice potrebujú riešenie už dnes. Práve to možno stojí za náhlou aktiváciou snáh o útlm dopravy, ktoré sa ako snehová guľa začínajú nabaľovať a vytvárať tlak na Hlavné mesto, aby sa problematikou začalo zaoberať omnoho serióznejšie.
V centre ostáva niekoľko ďalších priestorov, ktoré treba transformovať. Zmieňovaná bola úprava Mickiewiczovej, vhodné by bolo vytlačenie automobilovej dopravy zo zastávky Blumentál, automobilový pruh v smere do centra je zbytočný na Radlinského, priestor pre peších treba rozšíriť na Kollárovom námestí, utlmenie či úpravu by si možno zaslúžili aj Špitálska a Štúrova a na radikálnu prestavbu čaká rušná nábrežná cesta.
Možno je čas na ďalšie petície, prípadne na jednu obrovskú, ktorá by žiadala mesto o vypracovanie nového masívneho plánu utlmovania automobilovej dopravy v centre a reorganizácie verejného priestoru. V oblasti stratégie dopravy je Bratislava zatiaľ pozadu a nemá v rukách žiaden komplexný koncepčný dokument. Práve aktuálny občiansky tlak by mal smerovať k jeho vypracovaniu.
Skúsenosti z iných miest ukazujú, že aj napriek intenzívnym snahám sa podiel automobilovej dopravy darí znižovať len o jednotky percent. Ak Bratislava myslí svoje plány vážne, bude musieť prijať skutočne vážne rozhodnutia. Nakoniec to nemusí byť len o Štefánikovej – zmeniť sa musí celé mesto.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre