Adrian Gubčo 29.05.2023 12:25

Tak blízko a pritom tak ďaleko. Trnava ukazuje Bratislave, ako sa má plánovať

Trnava sa v posledných rokoch výrazne mení k lepšiemu. Bezprecedentný rozvoj verejných priestorov a cyklodopravy, revitalizácia sídlisk a kvalitné architektonické súťaže ukazujú, že predtým trochu zaspaté provinčné mesto sa mení na atraktívne sídlo so západoeurópskou kvalitou života. Teraz Trnava dáva zvyšku krajiny ďalšiu lekciu – vyhlasuje azda najvýznamnejšiu urbanistickú súťaž na Slovensku za posledné desaťročia.

Zdroj: Mesto Trnava

Trnava je mesto so slávnou históriou, do nového milénia však vstúpila ako pomerne zanedbané sídlo v zázemí Bratislavy. Kým iné slovenské krajské mestá mali už dávno opravené svoje centrálne námestia a historické jadrá, Trnava čakala na obnovu svojho až do druhej dekády tohto storočia. Mestu pomáhala blízkosť k metropole aj prítomnosť veľkej automobilky, na jeho podobe to však bolo badať len málo.

Obrat ale prišiel v posledných desiatich rokoch, čo je do veľkej miery spojené s aktivitami energického vedenia mesta. Primátor Trnavy Peter Bročka so svojim tímom rozbehol obrovské množstvo nových projektov v kvalite, ktorá bola dovtedy na Slovensku nezvyčajná. Úpravy vnútroblokov na sídliskách, rozvoj cyklodopravy, revitalizácia ulíc a dopravných uzlov alebo skvalitňovanie športovísk priniesli citeľné zvýšenie príťažlivosti mesta aj úrovne života.

Trnava napriek tomu zažíva mierny úbytok obyvateľstva (okrem rokov 2020-2021, kedy bol výrazný, čo ale možno pripísať pandémii). Budúcnosť však vyzerá pozitívne: mesto sa naďalej skvalitňuje, developeri tu realizujú nové schémy, s ohľadom na veľkosť mesta pomerne rozsiahle, a výhodou je aj nízka dostupnosť bývania v Bratislave. Tá vyháňa ľudí z hlavného mesta na predmestia, pričom Trnava sa javí ako vhodnejšia možnosť oproti niektorým bližším, no infraštruktúrne podrozvinutým obciam.

Nie je preto vylúčené, že v najbližších desaťročiach bude Trnava výraznejšie rásť. Vedenie mesta zároveň pochopilo, že to je v jeho záujme – noví obyvatelia znamenajú nové príjmy, oživenie prostredia, nárast významu a lepšie predpoklady do budúcnosti. To prevýši akúkoľvek prípadnú záťaž na infraštruktúru. Zvlášť to platí, pokiaľ sa samospráva na budúci rozvoj zodpovedne pripraví.

Presne to sa teraz deje. Trnava sa chce rozvíjať, pričom využíva svoje silné stránky – kompaktnosť, dobré predpoklady pre rozvoj cyklomobility a disponibilitu vhodných pozemkov pre budúcu výstavbu. Mesto tak pristúpilo k vyhláseniu súťaže na Štvrť – novú rozvojovú zónu vo východnej časti Trnavy.

Trnava sa rozvíja a mení na atraktívne mestečko na európskej úrovni. Zdroj: Mesto Trnava

Najväčšia urbanistická súťaž posledných rokov

Tradičný obraz Trnavy spočíva z historického jadra, obklopeného z veľkej časti zachovanými mestskými hradbami, a obruče obytných štvrtí, sídlisk a priemyselných zón, ktoré ho obopínajú. Vonkajší limit tvorí, resp. bude tvoriť tzv. Obchvat Trnavy – cestná komunikácia, ktorá má výhľadovo vytvoriť okruh okolo celého mesta. Dnes je vybudovaná jeho východná a severná časť.

Existujúce štvrte, najmä sídlisko Družba, a trasa obchvatu vytvárajú hranice veľkého nezastavaného priestoru vo východnej časti Trnavy, dnes využívaného pre poľnohospodárske účely. Pri uvažovaní o ďalšej dlhodobej expanzii mesta však ide o logické miesto, kam orientovať výstavbu. Celkovo ide o 135 hektárov, dnes rozdelených medzi množstvo vlastníkov. Trnava je len menšinový vlastník, napriek tomu sa rozhodla pre koncepčné uchopenie budúceho vývoja.

V uplynulých dňoch tak pristúpila k vyhláseniu veľkej medzinárodnej urbanistickej súťaže, ktorá má priniesť kvalitnú predstavu o budúcnosti územia – ale v postate aj mesta samotného. Ide o verejnú, dvojetapovú súťaž, pričom prvá etapa je otvorená. Do druhého kola by mali postúpiť traja až piati účastníci. Tí následne rozpracujú svoje návrhy, pričom ocenení budú prví traja, ostatné tímy získajú odmenu. Ceny sú na slovenské pomery pomerne vysoké, víťaz získa až 60-tisíc eur.

Trnave sa navyše podarilo angažovať mimoriadne kvalifikovanú porotu. Každý člen či členka patrí k významným kapacitám a za sebou majú skúseností z viacerých európskych krajín. Mesto na príprave súťaže spolupracovalo v kanceláriou 2021 architekti, ktorá v posledných rokoch získava meno ako spoluorganizátor súťaží.

Vyhláseniu predchádzala štvorica odborných workshopov na rozličné témy. V rámci prvého sa hovorilo o celkovom obraze mesta i budúcej štvrte, v druhom o verejnom priestore, krajine či mobilite, v treťom o vlastníctve, správe, nákladoch či postupe realizácie a vo štvrtom o technickej infraštruktúre. Mesto tým nahromadilo množstvo podnetov, ktoré poslúžili pri tvorbe zadania a pri tvorbe podkladov pre súťažiace tímy.

Tie budú musieť splniť základnú požiadavku na vytvorení kompaktnej polyfunkčnej štvrte, ktorá by mala byť vysoko inkluzívna, byť príkladom mesta krátkych vzdialeností a byť lákavá, udržateľná a životaschopná. Predpokladá sa, že jadrom územia bude park o veľkosti 40 hektárov. Veľmi zásadná je otázka rozvoja zelenej a modrej infraštruktúry, preferencia cyklistickej či verejnej dopravy a efektívne nastavenie organizácie verejných priestorov.

Prvé kolo by malo byť uzavreté v septembri, druhé v apríli budúceho roka. Ide o pomerne dlhú dobu, je však adekvátna zložitosti zadania. Na prvý pohľad územie vyzerá ako čistý priestor pre vznik novej štvrte, aj napriek tomu sú tu ale prítomné väzby, ktoré treba rešpektovať a rozvíjať.

Víťaz súťaže bude poverený vypracovaním urbanistickej štúdie, ktorá sa stane podkladom pre zmenu Územného plánu. Trnava sa netají tým, že chce súťažou preriešiť nielen toto územie, ale aj nastaviť princípy rozvoja pre najbližšie desaťročia. Niekoľko dekád bude pravdepodobne trvať aj realizácia Štvrte, je však celkom možné, že nové projekty budú vhodne dopĺňať pôvodnú myšlienku a krok po kroku ju rozvíjať.

Riešené územie sa nachádza v dotyku sídliska Družba aj nových štvrtí Arboria alebo Prúdy. Zdroj: Mesto Trnava

Príklad, ako rozvíjať mesto

Trnava sa vyhlásením tejto súťaže zaradila k menšiemu počtu slovenských miest, ktoré koncepčne a úplne správne uchopili potrebu otvoriť nové územia pre výstavbu. Do úzkej skupiny možno zaradiť ešte Trenčín, Košice a v menšej miere Malacky. Miestne samosprávy si uvedomili, že úspešná budúcnosť ich čaká len v prípade, keď vytvoria vhodné podmienky pre rast, ktorý navyše nebude záťažou. Proaktívne preto zvolili cestu medzinárodných súťaží, ktoré môžu priniesť kvalitné vízie a podnety.

Následná realizácia potom trvá dlhé roky, to je ale osud urbanistických súťaží. Na rozdiel od architektonických, kde je vysoký tlak na čo najskoršiu realizáciu, veľké urbanistické schémy sa budujú celé dekády. To je, mimochodom, ďalší dôvod, prečo je potrebná organizácia dobre nastavených kompetícií – koncept musí byť dostatočne robustný, aby odolal aj meniacim sa podmienkam či spoločensko-ekonomickému nastaveniu. Najúspešnejšie schémy sa dokážu prispôsobovať celé storočia.

Kým Trnava opäť ukazuje, že je v mnohých veciach popredu, Bratislava môže len závidieť. Urbanistické súťaže tu organizujú takmer výlučne developeri. Mesto do nich spravidla posiela svojho zástupcu alebo zástupcov, v praxi to ale znamená len málo – nezriedka sa stáva, že účastníci poroty za MIB alebo Magistrát nie sú braní ako reprezentanti názoru mesta, ale len vlastného odborného postoja. Ucelená vízia Bratislavy, ako pristupovať k viacerým územiam, jednoducho neexistuje.

Investičný tlak je tu pritom omnoho väčší. Obrovské zámery sa aktuálne pripravujú v lokalite Vajnorského letiska, na Záhorskej nížine, výhľadovo aj južne od Slnečníc a na mieste viacerých brownfieldov. Na zrozumiteľnejšie nastavenie budúceho vývoja čaká napríklad Istrochem alebo Zimný prístav. Všetky tieto územia je vhodné preveriť obdobnými súťažami. Aktivita je však len obmedzená a vyvolaná externým tlakom.

Bratislave oproti Trnave chýba základné pochopenie: ak chce byť mesto úspešné, musí rásť. Označenie metropoly ako „mesta s mierou a mierkou“ v strategických dokumentoch nie je nič iné ako priznanie, že ďalší rozvoj a expanzia je prinajlepšom trpeným zlom. Preto ani neuvažuje nad veľkou súťažou napríklad pre Záhorskú nížinu, hoci nie je vylúčené, že aj bez koncepčného plánu tu bude o dve-tri desaťročia urbanizovaná krajina s desiatkami tisíc nových obyvateľov. Podobu územia ale určia súkromní investori.

Hlavné mesto by sa tak mohlo od Trnavy učiť. Je to omnoho vhodnejší príklad ako Kodaň, Amsterdam, Berlín, Viedeň, ale aj Praha. Dokazuje, že aj v slovenských podmienkach sa dá k rozvoju pristúpiť správne. Významnou prísadou k úspechu však bol odvážny primátor, ktorý pochopil, že k špičkovému mestu sa nedostane špekuláciou, ale priamym ťahom na bránu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.