Martina Gregová 22.02.2025 16:00

Podpora kultúry na najvyšších miestach. Svetoví architekti navrhli opernú sálu, zmení kultúrnu scénu v nečakanej metropole

Priština sa v posledných rokoch postupne mení na modernú európsku metropolu s rastúcou infraštruktúrou a kultúrnym potenciálom. Rýchla urbanizácia, investície do verejných priestorov a nové architektonické projekty postupne pretvárajú jej charakter. Napriek výzvam spojeným s historickým vývojom si metropola buduje silnejšiu identitu a snaží sa konkurovať významným balkánskym centrám. Jedným z kľúčových krokov v tomto procese je výstavba novej opernej haly, ktorá má posilniť kultúrnu scénu Kosova a zaradiť krajinu na mapu významných európskych kultúrnych destinácií.

Zdroj: BIG

Priština, hlavné mesto Kosova, prešla v posledných desaťročiach dynamickým urbanistickým vývojom. Napriek historickým vrstvám osídlenia a výraznému socialistickému dedičstvu sa mesto postupne mení na moderné európske centrum s ambíciou stať sa významným kultúrnym a ekonomickým uzlom Balkánu.

Podľa najnovších údajov má metropola viac ako 227-tisíc obyvateľov, čo z nej robí najľudnatejšie mesto v Kosove. Okrem toho dáta hovoria o stúpajúcej tendencii. Medzi rokmi 2011 – 2024 vzrástla miestna populácia až o 14,2 %. Čísla tak bez debaty jasne poukazujú na rýchle tempo urbanizácie v meste aj v Kosove ako celku.

Priština je už dnes domovom najväčších kultúrnych inštitúcií v krajine, vrátane Národného divadla a viacerých múzeí či galérií. Jednou z najvyhľadávanejších a architektonicky najšpecifickejších kultúrnych budov v meste je však Národná knižnica Kosova, postavená v roku 1982. Za návrhom súčasnej podoby knižnice stojí chorvátsky architekt Andrija Mutnjaković. Budova je známa vďaka celkovo 99 kupolám rôznych veľkostí, ktoré do značnej miery určujú jej celkový architektonický výraz. 

Už onedlho však na kultúrnej mape kosovskej metropoly pribudne ďalší architektonicky zaujímavý objekt. Jeho podobu navrhlo svetoznáme štúdio Bjarke Ingels Group v spolupráci s ALB-Architect. Návrh a výstavbu nového sídla Kosovskej filharmónie, baletu a opery iniciovalo Ministerstvo kultúry, mládeže a športu.

Budova bude situovaná v srdci metropoly, v tesnej blízkosti Paláca mládeže a športu, štadióna Fadil Vokrri či sídla Ministerstva verejných služieb. V súčasnosti sa na riešených pozemkoch nachádza rozsiahle asfaltové parkovisko, ktoré prislúcha k zvyšným budovám.

Podľa slov architektov, ktorí stoja za návrhom novej podoby objektu, má jeho architektúra odkazovať na ľudové sukne xhubleta v tvare zvonu, ktoré sú typické pre daný región. V roku 2022 bola tradícia ich výroby dokonca zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Zvlnená forma divadla prirodzene naznačuje aj umiestnenie vstupov a kľúčových priestorov, ktoré vítajú hostí.

„Dizajn divadla opery a baletu v Kosove umožňuje flexibilitu prispôsobiť sa presným potrebám organizácií, ktoré budú obývať priestory v rámci neho, a zároveň poskytuje moderné zariadenie, ktoré môže vyvolať radosť a potešenie pre budúce generácie návštevníkov aj účinkujúcich,“ uvádza Andy Young z londýnskej pobočky spoločnosti BIG. Dizajn divadla podľa neho zároveň symbolizuje novú éru umenia a kultúry Kosova – s potenciálom dotknúť sa srdca každého, kto to zažije.

V priestoroch divadla sa budú nachádzať celkovo tri divadelné sály. Koncertná sála bude mať kapacitu 1,2-tisíc divákov, hlavná divadelná sála 1-tisíc divákov a recitálna sála dosiahne kapacitu 300 miest. Súčasťou vnútorných priestorov budovy bude tiež vzdelávacie a konferenčné centrum.

Zdroj: BIG

Podľa predstavených vizualizácií by mali byť interiérové priestory plné denného svetla, prírodných materiálov a akustických textilných prvkov. Drevo a elegantné kamenné povrchy sa zároveň stanú aj súčasťou novonavrhnutého verejného priestoru v okolí objektu. Tieto materiály budú doplnené tiež o množstvo zelene v podobe vysokých stromov či nízkej vegetácie.

„Víťazný projekt Divadla, opery a baletu Kosovskej republiky je jedným z vrcholných úspechov vlády Republiky Kosovo v posledných rokoch a je architektonickým majstrovským dielom, ktoré pozdvihuje naše hlavné mesto Priština v globálnej krajine architektúry a kultúry. Táto budova bude domovom najmenej štyroch inštitúcií mimoriadneho významu v našom kultúrnom ekosystéme a zároveň bude slúžiť ako dôkaz oddanosti republiky kultúre Kosova," povedal pri predstavovaní projektu Hajrulla Çeku, minister kultúry, mládeže a športu Republiky Kosovo.

Okrem estetickej a ekologickej hodnoty má projekt jednoznačne aj širší urbanistický význam – jeho realizácia prispeje k revitalizácii centra Prištiny a posilní jej postavenie na kultúrnej mape Európy. Podľa predbežných plánov sa dokončenie opernej haly očakáva do roku 2027, pričom mesto verí, že sa stane ikonickou dominantou s medzinárodným presahom.

(BIG, Parametric-architecture, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.