Adrian Gubčo 31.07.2024 15:35

Najlepšia ZOO pre zvieratá? Bratislavská zoologická záhrada má veľké ambície, dokončila prvé úpravy

ZOO Bratislava má dlhú tradíciu aj viaceré úspechy, v porovnaní s niektorými záhradami v blízkom okolí však v kvalite zaostáva. Oproti areálom vo Viedni či Prahe je zanedbaná a viaceré výbehy sú nedostačujúce. Zmeniť to ale chce jej nové vedenie, ktoré má jasnú ambíciu. Chce z bratislavskej ZOO urobiť najlepšiu ZOO pre zvieratá v regióne.

Zdroj: ZOO Bratislava

Bratislavská ZOO bola otvorená v roku 1960, hoci prvé úvahy o jej vybudovaní sa vyskytli už v roku 1948. Zriadená bola v Mlynskej doline v susedstve prirodzeného prostredia malokarpatského lesa na vrchu Sitina. Za desaťročia svojej existencie zaznamenala niekoľko chovateľských úspechov v podobe odchovu vzácnych a ohrozených zvierat.

Na druhej strane, špecifická poloha záhrady viedla k viacerým problémom. Už v 80-tych rokoch došlo k narušeniu areálu, keď boli zničené dve tretiny expozičnej časti kvôli výstavbe kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky. Na začiatku 21. storočia sa zas realizovala výstavba časti diaľnice D2 Lamačská cesta – Staré Grunty, ktorá priniesla ďalšie výrazné zásahy. Preložený bol aj hlavný vchod.

V neskorších rokoch došlo na určité zlepšenia – napríklad výstavbu pavilónu šeliem alebo pavilónu pre primáty, v roku 2017 sa konečne dokončil aj nový výber pre vlky. Napriek tomu úroveň bratislavskej ZOO ani zďaleka nedosahuje úroveň špičkových zariadení v zmieňovanej Viedni, Prahe alebo aj menších mestách, napríklad v Zlíne, Plzni alebo Dvůr Králové. Na záhrade je vidno silný investičný dlh.

Zmeny mali prísť s novým vedením záhrady, ktoré nastúpilo v roku 2020. Vtedajšia riaditeľka sa však dlho neudržala a po určitých kontroverziách napokon odstúpila. Najnovší riaditeľ Matej Dobšovič nastúpil na danú pozíciu v máji 2023. Predtým bol istú dobu riaditeľom Mestských lesov Bratislava, neskôr sa istú dobu na Ministerstve životného prostredia SR venoval národným parkom. Skúsenosti ani vzdelanie z prostredia zoologických záhrad tak nemá.

Napriek tomu avizuje veľké plány. „Našou víziou je vytvoriť “Najlepšiu ZOO pre zvieratá v regióne”,“ hovorí. „Nechceme teda stavať rozsiahle komplexy budov a dómov. Naopak, chceme udržateľne využívať existujúcu krajinu, zeleň aj budovy tak, aby všetky zvieratá mali čo najviac priestoru a čo najlepšie podmienky na život a aby ste mohli pozorovať ich prirodzené správanie.“ V tomto duchu sa začali v ZOO realizovať prvé zásahy.

Na jar tohto roka si veľkú pozornosť vyslúžilo rozšírenie výbehu pre medveďa hnedého. Donedávna žil bratislavský medveď Félix v úplne nevyhovujúcich podmienkach betónového výbehu. Relatívne nenáročným zásahom bol rozšírený o novú časť prírodnejšieho charakteru. Plachému zvieraťu trvalo dve mesiace, kým sa odvážil preskúmať nový priestor, dnes ho už však využíva. Došlo tak k výraznému zlepšeniu kvality života medveďa.

ZOO Bratislava vtedy ohlásila aj ďalšie plány. Jedným z citeľných zlepšení mala byť nová krmiváreň, zodpovedajúca úrovni moderných zoologických záhrad. Dnes je už dokončená. „ZOO má odteraz úplne novú budovu krmivárne. A vymenili sme aj všetku mraziacu a chladiacu techniku, často vyrábanú ešte za socializmu,“ približuje Dobšovič. „Na strane prevádzky krmivárne treba povedať, že jasnejšími procesmi naši kolegovia dosiahli ročnú úsporu na krmivách v mnohých desiatkach tisíc eur.“ Objekt sa nachádza mimo návštevníckej časti, čím nedochádza k narúšaniu prevádzky ZOO. Na mieste pôvodnej krmivárne má byť bistro.

Ďalším nedávnym zásahom bolo presunutie výbehu pre lemury kata. Po novom sa presunuli na jeden z ostrovov na spodnom jazere potom, ako bol aj s pomocou dobrovoľníkov vyčistený od náletových drevín a konárov. Na ostrov pribudli búdky a prístrešok, čím vznikol nový priestor pre lemury. Vďaka prítomnosti stromov má prostredie viac pripomínať prirodzený ekosystém, v ktorom lemury žijú vo voľnej prírode. Doteraz boli umiestnené v malom výbehu, ktorý sa uvoľnil pre rozsiahlejšie zmeny.

Napokon najvýraznejšou investíciou bolo zriadenie tzv. Gazdovského dvora, ktorý je situovaný neďaleko vstupu do zoologickej záhrady. Išlo o dosiaľ nevyužitý priestor, kde sa po novom nachádza prostredie s atmosférou malého hospodárskeho dvora. Žiť tu budú sliepky, kozy, ovce, králiky alebo iné menšie zvieratá, pričom priestor by mal mať charakter „petting zoo“, kde si ich návštevníci budú môcť aj pohladiť alebo nakŕmiť.

Vo výsledku vznikol príťažlivý verejný priestor s jazierkom, sedením, upravenou zeleňou či bezbariérovým prístupom. Návštevníci môžu využiť aj nové premostenie potoka Vydrica. Slávnostné otvorenie je naplánované na tento víkend.

Na dokončenie zatiaľ čaká asi najvýznamnejší aktuálny projekt – zlepšenie podmienok pre hrošíka libérijského. V priebehu minulého roka sa zlepšili priestory pre ich ubikáciu, v priebehu tohto roka sa má dobudovať aj vonkajší výbeh. Asociovať má pritom ich prirodzený biotop a bude zároveň aj výrazne väčší. Mesto ďalšej plánuje investovať do výbehov pre gibony, žirafy a do pavilónu primátov. Spoločne s BVS sa má zas vybudovať vodné ihrisko pre deti.

ZOO tak predsa len prechádza zlepšeniami. Vedenie naznačuje aj rozsiahlejšie plány, nechce ich ale zatiaľ definovať. Odpoveď podľa všetkého prinesie dosiaľ neexistujúca koncepcia rozvoja ZOO Bratislava, na ktorej sa už údajne začalo pracovať.

Mesto aj ZOO sa pochválili výrazným zlepšením priestoru v dôsledku zriadenia Gazdovského dvoru. Zdroj: ZOO Bratislava

Kvalitná zoologická záhrada môže byť z viacerých dôvodov klenotom mesta. V prvom rade spĺňa funkciu konzervácie a ochrany vzácnych druhov živočíchov. Aj vďaka záhradám sa podarilo zachrániť niekoľko druhov, ktoré sa potom podarilo reintrodukovať vo voľnej prírode. V tomto smere má úspechy aj Bratislava, ktorá prispela napríklad k prežitiu koňa Przewalského, hyen pásavých, korytnačiek močiarnych a i.

Zároveň ide o výnimočnú atrakciu, ktorá láka množstvo návštevníkov. Návštevnosť bratislavskej ZOO sa pohybuje na úrovni okolo 320-tisíc návštevníkov ročne, Dvůr Králové a Plzeň navštívi okolo milióna ľudí, pražskú ZOO pred pandémiou navštívilo za rok takmer 1,5 milióna ľudí, čím bola jednou z najvýznamnejších atrakcií v celom Česku. Príjmy zo vstupného tvoria kľúčovú časť príjmov bratislavskej záhrady, ide tak o veľmi zásadné číslo.

Fakt, že úroveň bratislavskej záhrady je napriek snahe pracovníkov a podľa všetkého aj vedenia považovaná za nízku, je preto mementom. ZOO priznáva, že nemá dostatok zdrojov a má obmedzený prístup k eurofondom. Vyhlásenie riaditeľa Dobšoviča, že nie je cieľom stavať veľké pavilóny, síce môže pôsobiť na niekoho sympaticky, je to ale nenápadné priznanie, že ani keby to chcel robiť, nemôže.

ZOO Bratislava tak bude musieť postupovať tak, ako v mnohých ohľadoch celé mesto – pokúšať sa „vyčarovať“ z minima maximum. Očividne to chce robiť vo forme relatívne jednoduchých zásahov, ktoré čiastočne zlepšia podmienky zvierat, ako aj obmedzených zlepšení verejného priestoru pre návštevníkov. Ak ale niekto očakáva, že napríklad do desiatich rokov bude bratislavská záhrada na úrovni špičkových českých zariadení, bude možno sklamaný.

Je paradoxné, že najväčšou investíciou do areálu ZOO napokon možno nebude nič, čo by priamo súviselo s jej prevádzkou či aktivitami. Bude to planetárium a vedecko-popularizačné centrum, ktoré má vzniknúť na mieste súčasného žirafinca. Ten sa má presunúť inde, hoci kam presne, zatiaľ definované nebolo. Namiesto veľkorysého rozvoja tak ZOO Bratislava čaká ďalšia redukcia.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.