Simona Schreinerová 19.04.2024 16:56

Šťastný nielen medveď. Bratislavská ZOO chystá zlepšenia pre zvieratá aj návštevníkov

Zoologická záhrada v Bratislave patrí počas sezóny k významným atrakciám. Napriek veľkorysej rozlohe a chovateľským úspechom ju však stále trápi zastaranosť a havarijný stav viacerých výbehov. Jeden z najstarších patril medveďovi, ktorý sa po dlhých rokoch dočkal života v lepších podmienkach.

Zdroj: ZOO Bratislava

ZOO Bratislava sa už popasovala s viacerými výzvami

Zoologická záhrada v Bratislave bola pre verejnosť prvýkrát otvorená 9. mája 1960. Úvahy o jej vybudovaní ale prišli už oveľa skôr, ešte v roku 1948. Pôvodné plány hovorili o výstavbe v okolí Železnej studničky. Na základe rôznych expertíz a geologických prieskumov bola napokon lokalita označená za nevhodnú, čo viedlo k jej vzniku v Mlynskej doline. S výstavbou sa začalo v roku 1959.

Už od začiatku existencie sa ZOO pýšila chovateľskými úspechmi. Ako jednej z prvých zoologických záhrad v Európe sa jej podarilo odchovať mláďatá rysa ostrovida. Význam tohto úspechu potvrdzuje aj fakt, že sa pretavil do loga ZOO Bratislava, kde je doteraz. ZOO Bratislava bola zároveň aj jedinou v Európe a jednou z dvoch záhrad na svete, kde sa podaril umelý odchov hyen pásavých.

Postupne pribúdali nové druhy zvierat, v roku 1972 sa začalo stavať vivárium a terárium, v lesnej časti zase výbehy pre zubry a srnčiu zver. V osemdesiatych rokoch minulého storočia zasadila ZOO tvrdú ranu výstavba diaľničnej prípojky. V areáli totiž musela zaniknúť práve tá časť, ktorá bola návštevnícky najatraktívnejšia. O desať rokov neskôr prišiel ďalší negatívny zásah v podobe rozhodnutia o výstavbe diaľnice D2 Bratislava Lamačská cesta – Staré Grunty a dočasné uzatvorenie ZOO si vyžiadala aj výstavba tunela Sitina v roku 2003.

Bratislavská zoologická záhrada sa teda počas svojej existencie musela popasovať s viacerými problematickými zásahmi. Ročná návštevnosť dnes dosahuje okolo 320-tisíc návštevníkov, ktorí si okrem prehliadky ZOO môžu objednať aj niektorý zo zážitkových programov. Ide napríklad o stretnutie s niektorými zvieratami alebo možnosť vyskúšať si, aké to je byť chovateľom žirafy, lamy alebo hrošíka.

Uvažovaný zámer vytvorenia zóny Karpatský les. Zdroj: ZOO Bratislava

Ako sa záhrada zmení

S novou sezónou prišlo aj dlhoočakávané otvorenie rozšíreného výbehu pre medveďa, ktorý je jeden z najstarších v areáli ZOO. Vznikol v rámci projektu Karpatský les. Pôvodne sa uvažovalo o výstavbe celkom nového výbehu, avšak po konzultácii so zoológmi a ďalšími odborníkmi sa pristúpilo iba k rozšíreniu. Pre plachého medveďa by to mala byť schodnejšia cesta, ako si zvyknúť na nové podmienky, čo vysvetlila aj jeho chovateľka. Redakcia YIM.BA oslovila bratislavskú ZOO, aké ďalšie zmeny obľúbené výletné miesto obyvateľov mesta čakajú. 

Ako konštatujú predstavitelia záhrady, ZOO sa primárne sústreďuje na zlepšovanie životných podmienok zvierat v jej starostlivosti, a to spôsobom, ktorý prináša kvalitnejší život zvieratám a zároveň aj lepší zážitok návštevníkom. „Nedávno sme napríklad sprístupnili nášmu medveďovi hnedému novú, prírodnú časť výbehu, čím sa jeho pôvodné priestory podstatne rozšírili. Spolu s týmito aktivitami zlepšujeme verejný priestor a služby, ktoré návštevníkom poskytujeme,“ uviedla PR manažérka ZOO Bratislava Alexandra Ritterová.

Čoskoro by mal byť verejnosti sprístupnený Gazdovský dvor, ktorý je situovaný neďaleko vstupu do zoologickej záhrady. Pôjde o kontaktnú ZOO, v ktorej budú môcť návštevníci vidieť, ale aj pohladkať či nakŕmiť, domáce zvieratá. V zoologickej záhrade tak vzniká ďalšia relaxačná zóna. Gazdovský dvor bude mať dva bezbariérové vstupy. „Prvý na začiatku zoo za bambusovou záhradou, návštevníci sa do Gazdovského dvora dostanú cez lávku ponad potok Vydrica. Druhý vstup sa nachádza na spodnom námestí neďaleko výbehu medveďa hnedého a spodného detského ihriska. Súčasťou Gazdovského dvora je aj vodný prvok, jazierko s vodnými rastlinami a rybami,“ spresnila Ritterová.

Bratislavská zoologická záhrada by mala získať aj novú krmiváreň, zodpovedajúcu úrovni moderných zoologických záhrad. „Pre tieto účely sme prebudovali už existujúci priestor mimo návštevníckej časti. Týmto krokom sa zároveň odklonili dodávky krmiva z priestoru pre návštevníkov. Na mieste pôvodnej krmivárne plánujeme vybudovať bistro, ktoré zvýši komfort návštevníkov a poskytne útočisko aj mimo hlavnej sezóny,“ približuje PR manažérka. 

Lepších podmienok sa v dohľadnej dobe dočkajú aj iní populárni obyvatelia záhrady. „Koncom minulého roka sme ukončili obnovu ubikácie hrošíkov libérijských, budova bola zateplená, má novú fasádu, vymenili sa všetky stavebné otvory a rekonštrukciou prešiel aj interiér. V krátkom čase spustíme výstavbu nového vonkajšieho výbehu pre hrošíky, ktorý bude mnohonásobne väčší a vytvorí im prostredie podobné ich prirodzenému biotopu,“ hovorí A. Ritterová.

Tento zámer potvrdzuje aj schválený rozpočet mesta, ktorý obsahuje kapitálové výdavky na rok 2024 vo výške 200.000 eur. Určené sú pre expozičný celok pre gibona, žirafu, hrošíka. V príprave je tiež nové vodné ihrisko, na ktorom ZOO spolupracuje s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Vodné ihrisko má byť súčasťou horného detského ihriska.

Tým sa však výpis plánovaných zásahov nekončí. „Po úpravách verejného priestoru a výmene povrchov spevnených plôch pri spodnom jazere upravíme aj ostrovy na spodnom jazierku, kam počas leta plánujeme umiestniť obľúbené lemury kata. Pre zvieratá to bude znamenať výrazné zvýšenie kvality ich života, zároveň v zoo vznikne nový atraktívny prvok pre návštevníkov,“ pokračuje predstaviteľka ZOO. 

Zlepšenia čakajú aj pavilón primátov, a to aj napriek tomu, že už prebehla výmena bezpečnostných skiel v interiéri, inštalácia napájačiek pre zvieratá vo vonkajších a vnútorných výbehoch, výsadba zelene vo vonkajších výbehoch a v návštevníckej časti pavilónu či ozvučenie pavilónu. „ZOO Bratislava plánuje aj ďalšie zmeny na zvýšenie komfortu zvierat, napr. výmenu súčasnej podlahy za biopodlahu, zväčšenie vnútorných výbehov či inštaláciu nových preliezok pre zvieratá v interiéri. Ďalšie plány pre lepšie a rozľahlejšie výbehy zatiaľ nebudeme upresňovať,“ dodáva Alexandra Ritterová.  

Svojho času bol úspešnou atrakciou DinoPark, ktorý vznikol v roku 2004. Dnes je po určitých kontroverziách zrušený. Čo ho nahradí, zatiaľ nie je známe.   

Pôvodne plánovaný návrh výbehu pre medveďa. Zdroj: ZOO Bratislava

Bratislavská ZOO v porovnaní s okolitými ZOO zaostáva

Kým viaceré zoologické záhrady v susednom Rakúsku, Česku a Maďarsku sa radia medzi špičku Európy aj sveta, bratislavská ZOO zaostáva. Napriek rozsiahlym pozemkom, ktoré ponúkajú ideálne podmienky pre rozvoj sa zdá, že mesto tento potenciál dlhodobo prehliada. V posledných rokoch areál prešiel určitým rozvojom a aj v súčasnosti sa investuje do modernizácie a zlepšovania podmienok pre zvieratá a návštevníkov. Nestačí to však na to, aby sa ZOO dotiahla na úroveň kvalitných zariadení v okolitých krajinách.

Modernizácia a skvalitnenie ZOO by z nej navyše mohlo urobiť omnoho atraktívnejšiu destináciu pre domácich aj zahraničných turistov, čím by sa posilnila prestíž mesta a predĺžil čas, ktorý tu návštevníci strávia. V súčasnosti Bratislava trpí menším počtom turistických lákadiel, ktoré by dokázali zaujať turistov na dlhší čas. Špičková moderná zoologická záhrada by tento nedostatok mohla zásadným spôsobom zmierniť. 

Tento deficit si uvedomuje aj samotná ZOO, problémom sú však financie a chýbajúca koncepcia. „V porovnaní so zoologickými záhradami v Českej republike pociťujeme výrazne nižšiu dostupnosť financovania investícií z EU fondov. Rovnako neexistuje koncepcia rozvoja zoo, na nej však začíname aktívne pracovať,“ tvrdí hovorkyňa.

Najbližšie roky tak môžu konečne priniesť odpoveď na otázku, ako sa má zoologická záhrada v budúcnosti vyvíjať. Pokiaľ sa ho podarí uchopiť správne a zabezpečiť aj financie na jeho ďalší rozvoj, mohol by byť tým, čím sú kvalitné záhrady v zahraničí: moderným miestom, kde sa dobre cítia zvieratá, ktoré láka domácich i návštevníkov na pravidelné návštevy, má hlboký vplyv na vzdelávanie a poskytuje špičkové podmienky pre zoologický výskum. Nejde o nepredstaviteľnú myšlienku - na začiatku však bude niečo stáť. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.