Adrian Gubčo 02.04.2019 09:20

Metropolitný inštitút Bratislavy je realitou

Včerajším dňom oficiálne vznikol Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Hlavné mesto tak konečne získalo expertné pracovisko, ktoré má nastaviť novú kvalitu v prístupe k rozvoju mesta, transformácii verejného priestoru alebo v mestskej správe. Prvé aktivity inštitútu sa už spúšťajú.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Metropolitný inštitút je v zmysle pôvodnej idey, ktorá bola načrtnutá v publikácii Plán Bratislava – Návod na lepšie mesto, mestskou príspevkovou organizáciou, ktorá sa zaoberá strategickými, koncepčnými a analytickými otázkami, čím sa má výrazne podieľať na premene Bratislavy na metropolu, ktorá dokáže kvalitou života a úrovňou verejného priestoru konkurovať najvyspelejším veľkomestám sveta.

MIB tak vyplní medzeru, ktorá vznikla po zániku pôvodného Útvaru Hlavného architekta v 90-tych rokoch 20. storočia, a ktorá spôsobila, že mesto dnes nedokáže adekvátne reagovať na spoločenské, ekonomické, environmentálne a urbanistické výzvy. Inštitút bude nástrojom zmeny, v rámci ktorej by mala Bratislave vedieť, čo ju čaká, a byť na to dobre pripravená.

Organizačná štruktúra by mala v princípe vychádzať z toho, čo bolo navrhnuté už v Pláne Bratislava – vzniknúť by tak malo niekoľko sekcií, ktoré sa budú členiť na podsekcie – útvary. V prvej fáze vývoja, tzv. štartovacej, ktorá bude prebiehať do leta, však vzniknú tie pracoviská, ktoré vedenie mesta v tejto chvíli považuje za najpotrebnejšie: predovšetkým Útvar súťaží a projektov, Útvar verejného priestoru, Útvar participácie a Komisia pre rozvoj mesta.

V druhej fáze, transformačnej, ktorá bude prebiehať od leta do konca roka, by malo pribudnúť územné plánovanie, doprava, ale aj problematika zelene či životného prostredia. Do inštitútu by v prípade týchto oblastí mali prejsť ľudia, ktorí dnes pôsobia na Magistráte.

Nakoniec, na rok 2020, je naplánovaná stabilizačná fáza, kedy MIB doplní analytická a dátová jednotka, pracovníci zaoberajúci sa mestskou stratégiou a kontrolou prijímaných politík. V tomto čase už začne MIB s určitými odchýlkami pripomínať finálny model, ktorý bol avizovaný v Pláne Bratislava.

Chýbať bude ešte napríklad po vzore pražského Centra architektúry a mestského plánovania CAMP obdobné Centrum rozvoja mesta u nás, keďže ide o investične veľmi náročnú akciu, prípadne aj inovačný útvar. Celkovo sa zatiaľ počíta s angažovaním asi 50 expertov.

Návrh štruktúry v Pláne Bratislava. Zdroj: Platforma pre Bratislavu

Práve ľudský kapitál bude spočiatku najvýraznejší problém MIBu. Inštitút je aktuálne vedený dočasnou riaditeľkou Zuzanou Stanovou, ktorá bude vo funkcii maximálne šesť mesiacov, kým sa nevyberie stály riaditeľ. Do už známych útvarov by malo nastúpiť niekoľko známych expertov, potvrdené mená sú napríklad Peter Lényi z kancelárie 2021, zodpovedajúci za súťaže, alebo projektový riaditeľ Gábor Bindics, ktorý pomáhal oživovať Starú tržnicu. Výberové konania na iné pozície sa rozbehnú už v najbližších dňoch.

Čo sa týka aktuálnych tém, ktoré inštitút rieši, sú to najmä spomínané architektonické súťaže, predovšetkým na Námestie SNP, Komenského námestie, Kollárovo námestie a podmostie Mostu SNP, z projektov je to Živé námestie a kúpele Grössling, v rámci strategického plánovania nový Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v územnom plánovaní nový Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. V tomto roku sa má začať pripravovať aj Manuál tvorby verejných priestranstiev. Pri všetkých týchto témach sa sľubuje nový prístup, založený na moderných poznatkoch, postupoch a dátach, ako aj spolupráci so všetkými aktérmi v rozvoji mesta.

Metropolitný inštitút sa tak črtá veľmi nádejne, hoci naplno bude fungovať až o nejakú dobu, keď budú kompletne dobudované personálne, technické aj priestorové kapacity, keďže súčasný priestor – Archa v Primaciálnom paláci – je maximálne nevhodný. Zatiaľ nedostatočný je aj rozpočet, hoci MIB sa nepochybne potrebuje najprv etablovať a dokázať svoj zmysel, aby boli zastupitelia ochotnejší schváliť rozsiahlejšie prostriedky (1,5 milióna eur v roku 2019, 2 milióny eur v roku 2020).

Prvé výsledky sa však snáď začnú dostavovať ešte v priebehu tohto roka, keď budú vyhodnotené prvé súťaže, MIB zrealizuje prvé zásahy vo verejnom priestore a spustí sa nový systém posudzovania niektorých developmentov. Optimizmus, že kvalita týchto výstupov bude oveľa vyššia, ako to bolo pri podobných pokusoch v minulosti, je podľa môjho názoru namieste. Dôležité je, aby to tak vnímala aj verejnosť, a tu vidím najväčší nedostatok v aktuálnej podobe MIBu, a to je podcenenie komunikácie, ktorú považujem v prvom období existencie inštitúcie za úplne kľúčovú.

Inak je však v každom ohľade existencia Metropolitného inštitútu Bratislavy pokrokom, ktorý ešte donedávna vyzeral len ako osobný sen niekoľkých ľudí – a musím sa priznať, že aj môj, keďže som na modelovaní MIBu v rámci Plánu Bratislava priamo podieľal. Je pre mňa obrovským zadosťučinením, keď vidím, že sa moje vlastné myšlienky a slová, ktoré som vložil do publikácie, dnes premenili na reálny inštrument zmeny Bratislavy na lepšie mesto.

Nová mestská organizácia, ktorá v týchto dňoch vstupuje do života, tak môže zásadne ovplyvniť napredovanie metropoly. Bratislava musí dobehnúť zaostávanie za konkurenčnými európskymi a svetovými mestami, čo sa nedá bez strategického rozvoja na najvyššej úrovni. MIB je z tohto hľadiska mimoriadne významným prvkom a snáď už v blízkej budúcnosti sa ukáže, aká dôležitá vec sa jeho založením podarila.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.