Adrian Gubčo 05.11.2018 14:00

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 1.: Strategický rozvoj mesta

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch.

Nový primátor bude musieť riešiť mnohé výzvy

V prvom príspevku sa pozrieme na prvý zásadný aspekt v prístupe k rozvoju Bratislavy, ktorým je potreba strategického plánovania a koncepčného uvažovania pri rozhodovaní o budúcnosti mesta.

Chcem ešte v úvode pripomenúť, že hoci ako súkromná osoba mám svoje presvedčenie, v tomto článku budem písať len o odborných aspektoch riadenia rozvoja mesta v budúcnosti. Nebudem odporúčať žiadneho kandidáta, to nechám na rozhodnutie čitateľov. Blog YIM.BA je apolitický a nebudem hodnotiť konkrétne programy, len všeobecné požiadavky, ktoré by mal splniť ktokoľvek, kto vzíde z volieb ako víťaz.

Mesto potrebuje víziu a stratégiu

Vo verejnom diskurze dominujú heslá typu „Bratislave vládnu developeri“, „Musíme otočiť vzťah medzi mestom a developermi“ alebo „Mesto sa iba snaží dobehnúť developerov“. Hoci s týmito tvrdeniami úplne nesúhlasím, je v nich koreň pravdy. To je jednoznačne spôsobené tým, že Bratislave chýba všeobecne uznávaná vízia a stratégia, ktorá by ju uplatňovala v praxi.

Mesto má k dispozícii strategický materiál pod názvom Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), platný pre obdobie rokov 2010-2020. PHSR vychádza zo solídnych analytických podkladov a stanovuje množstvo cieľov, ktoré sú ambiciózne, no pri reálnej vôli mohli byť aj realizovateľné. V skutočnosti sa však dosiahlo len minimum.

Pozrime sa na niektoré z cieľov, ktoré si PHSR stanovoval:

• Napríklad v oblasti organizovania kultúrnych podujatí a destinačného manažmentu chcelo mesto komplexne obnoviť priestor pod Mostom SNP, pripraviť zápis Gerulaty v Rusovciach do UNESCO spolu s vybudovaním nového múzea, zriadiť expozíciu dejín Bratislavy na Hrade či dokončiť rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Dokončiť sa podarilo len posledný menovaný krok, čo však bolo jasné už v čase schválenia PHSR.
• V oblasti podpory podnikania chcelo mesto ponúknuť svoje nehnuteľnosti podnikateľom, čo sa opäť nerealizovalo, v oblasti podpory vysokých škôl pomôcť pri budovaní internátov – ani tu sa nedosiahol žiaden pokrok.
• K významným nerealizovaným, alebo len čiastočne realizovaným prioritám patrí aj budovanie nájomných bytov alebo zriadenie nového mestského cintorína (existujúce sú na hranici s kapacitou).
• Absolútne zlyhanie možno vidieť v oblasti zvyšovania úrovne verejného priestoru, kde chcelo mať mesto spracovanú koncepciu revitalizácie verejných priestranstiev a organizovať súťaže, žiadna koncepcia však nie je zverejnená, súťaží sa realizovalo smutné minimum.
• V doprave si mesto stanovilo ako prioritu budovanie Nosného systému mestskej hromadnej dopravy (nové električkové trate a zlepšenie pokrytia železničnou dopravou) a budovanie cyklotrás, v tomto sa opäť dosiahli len obmedzené výsledky. Prioritou je aj schválenie parkovacej politiky a jej uvedenie do praxe, čo sa v tejto chvíli črtá ako totálne fiasko. 

Zlyhanie je spôsobené jednak tým, že PHSR je do veľkej miery len formálny dokument – Európska komisia podmieňuje udelenie finančných prostriedkov existenciou strategického materiálu, aby boli peniaze využité koncepčne – ktorý nebol predmetom širokej spoločenskej a odbornej diskusie. To vedie k ďalšiemu dôvodu, prečo PHSR vidno v praxi len minimálne, a to sú politické vplyvy. Mnohí zastupitelia sa necítia byť týmto materiálom viazaní, čo vidno napríklad v debate o parkovacej politike. Nakoniec tretím faktorom je absencia reálnej implementačnej stratégie, čo má za následok, že mnohé priority narazili na organizačné obmedzenia.

Akýkoľvek primátor, ktorý vzíde ako víťaz z volieb, bude musieť pripraviť nový PHSR s platnosťou na roky 2020-2030. Ak však má reálny záujem, aby sa kvalita života v Bratislave zvýšila, mal by sa zasadiť o to, aby išlo o skutočný Strategický plán, ktorého súčasťou bude konkrétna vízia, kam sa chce Bratislava dostať a akým spôsobom. To by mohlo napríklad jasne zadefinovať, kde a ako sa má Bratislava rozvíjať, aké formy mobility podporovať či ako sa správať k mestskej zeleni. S kvalitným plánom by nemuseli byť heslá z úvodu relevantné.

Aby bola stratégia úspešná, mala by byť predmetom intenzívnej verejnej debaty a široká laická i odborná verejnosť by mala mať voči nej podporu, danú rozsiahlou a aktívnou participáciou. Tak by sa zvýšila šanca, že by sa o ňu zároveň zasadili aj politici naprieč celým politickým spektrom. Bez aktívnej politickej podpory sú akékoľvek stratégie odsúdené na neúspech.  

V Prahe je Institut plánování a rozvoje garantom strategického rozvoja mesta. Zdroj: IPR Praha

Mestu chýba strategický aparát

Bratislavu od koncepčného vedenia delí ešte jeden základný problém – absolútna nepripravenosť a nedostatočnosť existujúceho aparátu riešiť náročné strategické otázky. Idea robiť veci odborne a v súlade so stratégiami znie dobre, no je nereálna pri situácii, keď tieto stratégie a odborné otázky nemá kto riešiť.

Za strategické odbory možno považovať také, ktoré sa nezaoberajú dennou agendou – schvaľovaním, riešením aktuálnych problémov občanov a organizácii či bežnou komunikáciou naprieč inštitúciami a aktérmi. Ide o zložky, ktoré tvoria koncepcie, spracúvajú a analyzujú rozsiahle súbory dát, robia návrhy opatrení a projektovo zabezpečujú realizáciu priorít mesta.

K takým odborom dnes patria Inštitút metropolitnej politiky (1 zamestnanec), Hlavná architektka (9 zamestnancov), Oddelenie stratégii a projektov (20 zamestnancov), čiastočne Sekcia územného plánovania (39 zamestnancov) a Oddelenie dopravného inžinierstva (14 zamestnancov). Celkovo to dáva 93 zamestnancov, ktorí sa čiastočne zaoberajú koncepciami, ale nie výlučne, keďže časť z nich sa zaoberá aj bežnou agendou (organizačná štruktúra Magistrátu tu).

Na druhej strane, Praha, ktorú rád spomínam v súvislosti s existenciou čisto koncepčného úradu v podobe Institutu plánováni a rozvoje Hlavního města Prahy (IPR), má na tomto úrade aktuálne zamestnaných 201 pracovníkov, ktorým ešte sekundujú projektoví manažéri z pražského Magistrátu. Vďaka tomu je česká metropola schopná tvoriť celú škálu zásadných dokumentov, okrem iných Strategický plán, Manuál tvorby verejných priestranstiev, Pražské stavebné predpisy, Metropolitný plán a mnohé ďalšie. Okrem toho sa tu organizujú participácie, súťaže, vzniklo Centrum architektúry a mestského plánovania CAMP, spracúvajú sa dáta a vytvára sa schéma pre rozvoj kreatívneho priemyslu.

Bratislava v súčasnosti nie je takýchto činností schopná a absenciu daného zabezpečenia strategických činností už výrazne cítiť. Manuál tvorby verejných priestanstiev neexistuje, z nového Územného plánu existuje zatiaľ len niekoľko podkladov (demografická prognóza, súpis brownfieldov). Architektonické súťaže sa v poslednej dobe, s výnimkou jednej na Námestie slobody, kde musel pomôcť externý partner, nerealizovali žiadne.  Výsledkom je klesajúca kvalita verejného priestoru, kontroverzné developerské projekty, dopravné problémy a celková stagnácia v rebríčkoch kvality života v konkurencii porovnateľných miest.

Víťaz volieb tak bude musieť vybudovať skutočne silný aparát s adekvátnym materiálnym, odborným a personálnym zabezpečením, aby bolo možné zvládnuť potrebné úlohy. Moderné a vyspelé mesto 21. storočia nemôže bez takejto zložky existovať.

Výrez z Regulačného výkresu Uzemného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy. Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava

Nový územný plán

Ak sa bavíme o strategickom rozvoji mesta, nemožno nespomenúť územný plán. Aktuálny Územný plán Hlavného mesta SR Bratislava pochádza z roku 2007, s prípravou sa začalo v roku 1996.

Vychádzal z tradičného postupu: každému pozemku v meste sa pridelila jeho funkcia s kódom, presne špecifikujúcim podiel miešania funkcií, aby sa zabezpečila polyfunkčnosť územia. Okrem toho rátal s výstavbou metra, expanziou Bratislavy do zón, kam sa napriek mohutnému rozvoju stále nerozvinula, neobsahoval presnejšie špecifikovanú výškovú zonáciu a nebol ani v digitálnej forme, čo umožňuje pomerne komické situácie, keď sa dá niekoľko milimetrov široká čiara z plánu priemietnuť do územia v podobe niekoľkých metrov a hýbať tak s hranicami zástavby.

Samozrejme, tento plán je už v súčasnosti úplne prekonaný a nezhoduje sa s potrebami súčasnej Bratislavy, nehovoriac o tej budúcej. Mesto tak musí pripraviť nový územný plán. Podľa známych a prezentovaných informácii, tento má byť už vo vývoji, hoci v skutočnosti sa z neho urobilo len veľmi málo – je pripravených niekoľko podkladov (vyššie spomínaná demografická štúdia a analýza brownfieldov), nakúpili sa nové počítače a prebiehajú školenia zamestnancov pre prácu s geografickými informačnými systémami.

Nejako podobne vyzerala aj situácia v Prahe v čase vzniku IPRu v roku 2013. Hrozilo, že nový Územný plán zopakuje chyby toho starého, ktorý od svojho vzniku prechádza tisíckami zmien (zmeny ÚP sú dlhodobou a horúcou témou aj v Bratislave). Nový námestník pre územný rozvoj Tomáš Hudeček (niektoré z jeho názorov tu) dospel k záveru, že daný postup je neprijateľný a rozhodol sa pre tvorbu ÚP na úplne odlišných základoch, ktoré skutočne povedú k vývoju mesta, ktoré je živé, polyfunkčné a environmentálne udržateľnejšie redukciou záberu voľnej krajiny. Okrem toho presvedčil tvorcov, aby pred samotným plánom vytvorili publikáciu Duch plánu, kde sú všetky princípy zrozumiteľne (pre poučenejšieho laika) vysvetlené. Nový Metropolitný plán by mal po určitých peripetiách vstúpiť do platnosti v roku 2023.

V Bratislave sa budú musieť zintenzívniť práce na príprave nového Územného plánu, ale predovšetkým aj zmeniť princípy jeho tvorby. Predovšetkým musí byť pripravené kvalitné zadanie, ktoré bude musieť byť plne v súlade s už spomínaným Strategickým plánom. Základné princípy by mali byť transparentne komunikované a byť predmetom politickej aj spoločenskej zhody. Musí sa vychádzať z mimoriadne kvalitných a komplexných dát.

A v neposlednom rade, musí sa opustiť princíp presného predpisovania funkcie územiam, dokonca s číselnými pomermi miešania funkcií (!). Kým ÚP má byť prísny v makromierke – teda v jasnom definovaní rozvojových a stabilizovaných plôch, resp. zastavaných, zastaviteľných a nezastaviteľných plôch, či v určení dopravných koridorov a koridorov technickej infraštruktúry – na mikromierke, teda funkčnom definovaní územia, by mal byť absolútne liberálny. Nedokážeme presne predvídať, aké budú potreby spoločnosti o dvadsať rokov, preto nemôžeme teraz pevne stanovovať funkciu, ktorá sa v budúcnosti môže ukázať ako nepotrebná.

Nový územný plán nie je otázkou jedného volebného obdobia, ak má byť pripravený kvalitne. Vyžaduje si teda zodpovedného politika, ktorý si je vedomý, že to nie je nič, čím by sa dala získavať popularita. Pre rozumný rozvoj mesta je však dobrý Územný plán jednoducho potrebný.

Rozširovanie plôch zelene a realizácia vodozádržných opatrení je len jedno z riešení, ako utlmiť následky klimatických zmien

Reakcia na klimatické zmeny

Ako poslednú tému v tomto okruhu by som chcel spomenúť reakciu na klimatické zmeny. Len pred mesiacom Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu (IPCC) vydal hrozivú správu, podľa ktorej má ľudská civilizácia už len niekoľko rokov, aby utlmila (nie zastavila – to je už nemožné) najhoršie prejavy klimatických zmien.  

Ľudstvo ešte nikdy v písanej histórii nečelilo takej vážnej výzve. Ak má naša spoločnosť prežiť pri zachovaní vyššieho životného štandardu, bude si to vyžadovať radikálnu úpravu dnešných vzorcov správania. To bude mať svoj odraz v podobe aj fungovaní miest.

Bratislava sa nemôže tváriť, že klimatické zmeny sa jej netýkajú a bude sa musieť taktiež prispôsobiť. Prvým krokom je prijatie ešte prísnejšej Adaptačnej stratégie na zmenu klímy, hoci tá súčasná je relatívne kvalitná. To je však len jedna vec, druhá je jej dodržiavanie.

V praxi si to bude vyžadovať nielen rozsiahlejšiu výsadbu zelene, ale aj masívne znižovanie nárokov na využívanie fosílnych palív či látok a produktov z nich vyrobených. Najradikálnejšie sa to odrazí v doprave, kde bude musieť Bratislava jednoznačne odmietnuť podporu individuálnej automobilovej dopravy a začať masívne investovať do pešej dopravy, cyklodopravy a verejnej dopravy, a to na úkor automobilizmu. Nevyhnutným predpokladom je tvrdá regulácia parkovania.

Malicherne a zároveň smutne pôsobia dnešné hádky zastupiteľov či kandidátov o výške poplatkov za parkovanie. Pre mnohých je nepredstaviteľný akýkoľvek poplatok, iní hovoria o spoplatňovaní len tzv. „cezpoľných“, ďalší opatrne hovoria o poplatkoch vo výške desiatok eur. Situácia si však bude vyžadovať také opatrenia, ktoré dopravu (vlastným) automobilom mimo nevyhnutných potrieb znevýhodnia väčšine obyvateľov Bratislavy.

Opäť ide o krok, ktorý nikomu voľby nevyhrá. Zodpovedný primátor sa však bude musieť za niečo podobné skôr či neskôr postaviť. V stávke je priveľa.

Záver

Týmto ukončujem prvý z trojice článkov o potrebách Bratislavy a úlohách pre (staro)nového primátora. Nech ním bude ktokoľvek, tlačenie balvanu pred sebou namiesto jeho odstránenia iba spôsobí, že sa tento zrúti späť a pre mesto to bude mať devastačné účinky.

Najbližšia téma: Dostupnosť bývania a základná legislatíva.

DISCLAIMER: Autorsky som sa spolupodieľal na tvorbe materiálu Plán Bratislava - Návod pre lepšie mesto, o ktorý sa jeden z kandidátov vo svojom programe opiera. Cieľom tohto článku však nie je nijakým spôsobom hodnotiť programy jednotlivých kandidátov / kandidátiek ani vytvárať volebné odporúčania. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.