Adrian Gubčo 21.05.2024 10:39

Prvý krok k funkčnejším železniciam. Vrakunský TIOP sa blíži k dokončeniu, nebude kompletný

Nosný systém verejnej dopravy v Bratislave má byť založený na kombinácii električiek a železnice. Aby boli vlaky funkčnejším spôsobom prepravy, potrebné je vybudovať nové zastávky, kde by bol možný pohodlný prestup na iné druhy MHD, ideálne električky. K tomu majú slúžiť TIOPy, resp. terminály integrovanej osobnej prepravy. Prvý sa blíži k dokončeniu vo Vrakuni.

Autor: Michal Feik

Novú železničnú zastávku Bratislava-Vrakuňa by mohli do prevádzky spustiť v júni. Predpokladajú to Železnice SR s odvolaním sa na priebeh stavebných prác i administratívy. Týka sa to však len železničnej časti stavby TIOPu Vrakuňa. Povolenia na objekty, ktoré vydáva bratislavský magistrát, totiž stále chýbajú.

Uviedla to pre TASR hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová. „Železnice SR vykonávajú stavebné práce ako aj administratívnu činnosť tak, aby bolo možné od júna spustiť do prevádzky železničnú časť stavby, teda novú železničnú zastávku Bratislava-Vrakuňa. Tento zámer je momentálne reálny," skonštatovala Bahýlová.

V súčasnosti sú realizované dokončovacie práce na železničných objektoch. Dokončuje sa napríklad zastrešenie nástupíšť, úpravy terénu či pokládky zámkovej dlažby. Ukončenie týchto prác  predpokladajú železnice v máji. Následne bude železničná zastávka podľa hovorkyne funkčná a prístupná pre verejnosť. Do užívania ju budú môcť dať aj bez objektov, na ktoré vydáva povolenie Hlavné mesto.

Stavebné objekty a prevádzkové súbory, ktoré sa týkajú železničnej infraštruktúry, majú totiž samostatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie na ne vydáva dráhový stavebný úrad patriaci pod Ministerstvo dopravy SR. To znamená, že na ne môže prebehnúť samostatné kolaudačné konanie. Na zvyšné objekty vydáva stavebné povolenie iný kompetentný stavebný úrad, v tomto prípade príslušný stavebný úrad patriaci do pôsobnosti Hlavného mesta.

K „mestským“ objektom patria napríklad zastávky MHD. Povolenia na tieto objekty však stále nie sú vydané. „Menovanú problematiku komunikujeme s magistrátom,“ podotkla Bahýlová s tým, že Hlavné mesto požiadali o súčinnosť.

Bratislavský magistrát v reakcii pre TASR uviedol, že Hlavné mesto dalo súhlasné stanovisko k projektovej dokumentácii pre TIOP Vrakuňa v apríli 2023. „Stavebné povolenia si už rieši ŽSR na príslušných stavebných úradoch, keďže je to už mimo kompetencie Hlavného mesta,“ podotkol hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Hlavné mesto schválilo takisto polohy zastávok MHD v oblasti prestupného terminálu. V tomto prípade ide o posun, respektíve úpravu dvoch existujúcich zastávok MHD tak, aby boli bližšie k TIOP-u, čím sa zabezpečí kompaktný prestupný uzol. „Zastávky, ako aj ostatné stavebné úpravy budú vybudované spolu s TIOP-om, čiže ich bude budovať ŽSR,“ doplnil Bubla.

TIOP Vrakuňa je prvým terminálom, ktorý ŽSR realizujú v Bratislave. S jeho výstavbou sa začalo vlani koncom októbra. Projekt je zaradený do operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Cena za dielo sa pohybuje vo výške 3,9 milióna eur. Zhotoviteľom je TSS Grade.

Popri komplikáciách pri časti infraštruktúry v susedstve TIOPu vo Vrakuni nie je v ideálnej situácii ani príprava ďalších TIOPov. Naplánovaná je výstavba ďalších dvoch v Ružinove a na Boroch. V prvom prípade sa donedávna realizovala inžinierska činnosť pre územné konanie. Vydanie územného rozhodnutia sa predpokladalo na apríl. Až následne sa mohlo pristúpiť k spracovaniu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby.

TIOP Bory, resp. Lamačská brána, je však závislý od koordinácie zo strany mesta – projekt totiž mimoriadne závisí od pripravovaného predĺženia Saratovskej ulice v Dúbravke. Keďže proces prípravy tohto predĺženia zabezpečil developer Borov Penta Real Estate, mestu stačí už len podpísať zmluvu so  zhotoviteľom (Strabag) a predĺženie zrealizovať. Podľa existujúcich informácií sa však mesto a ŽSR nevedeli zhodnúť na financovaní stavby.

Stojí na tom nielen predĺženie Saratovskej, ale aj výstavba možno najdôležitejšieho alebo jedného z najdôležitejších TIOPov v Bratislave (hoci ŽSR hovoria o začiatku výstavby v lete). V budúcnosti môže zlepšiť dopravnú dostupnosť Borov aj podstatnej časti Dúbravky, pričom ich obyvatelia môžu uprednostniť železnicu pred automobilmi. Išlo by o logický krok, keďže vlakom sa na Hlavnú stanicu dostanú za niekoľko minút.

K ďalším uvažovaným terminálom patrí TIOP Železná studnička, ktorá je zaujímavá kvôli pripravovanému kampusu ESET v susedstve, TIOP Mladá garda, ktorý bol v minulosti označený za neekonomický, čo ale bolo pred odhalením plánov na výstavbu Palmy alebo R66 od Corwinu, alebo TIOP Einsteinova, ktorý sa dostal nedávno do Územného plánu. JTRE s ním uvažuje ako s významnou časťou obsluhy Nového Lida. TIOP by teoreticky mohol vzniknúť aj v Neste od Lucronu.

Plná realizácia TIOPov, ich prepojenie s inými druhmi verejnej dopravy (najmä električkami) a modernizácia bratislavského železničného uzla by mohli dramaticky zvýšiť atraktivitu železničnej dopravy aj verejnej dopravy celkovo. Realizácia asi najmenej zložitého projektu zo všetkých však ukazuje, že to nebude jednoduché. K dobre fungujúcej mobilite v metropole vedie ešte veľmi dlhá cesta.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.