Simona Schreinerová 04.03.2024 17:28

Zásadná dopravná stavba v ohrození. Včasné dokončenie TIOP Vrakuňa je neisté, ŽSR obviňuje Magistrát

Výstavba prvého z dlhoočakávaných terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP) v Bratislave sa oficiálne začala 24. októbra minulého roka. Výstavba zastávky vo Vrakuni by mala byť ukončená do leta 2024. Železnice Slovenskej republiky však upozorňujú na chýbajúce stavebné povolenia na niektorých objektoch.

Zdroj: iMHD.sk, Nino Belovič / YIM.BA

Terminál vo Vrakuni sa môže oneskoriť

V rámci výstavby TIOP Vrakuňa v Bratislave, s ktorou sa začalo vlani koncom októbra, chýbajú stavebné povolenia na niektorých objektoch. Bez nich nie je možné ukončiť realizáciu celého diela. Problémom sú stavebné objekty a prevádzkové súbory, ktoré povoľuje bratislavský magistrát. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Vladimíra Bahýlová. Okrem chýbajúcich povolení má byť komplikáciou aj nečinnosť na dotknutých úradoch.

TIOP Vrakuňa pozostáva zo stavebných objektov a prevádzkových súborov, ktorých časť povoľuje dráhový stavebný úrad a časť magistrát. Podľa hovorkyne sú časti povoľované dráhovým stavebným úradom realizované v súlade s harmonogramom bez omeškania. Problémom sú ale objekty a súbory, ktoré povoľuje Hlavné mesto a mali byť realizované súbežne.

„Do tejto chvíle nie je ukončená inžinierska činnosť, ktorej výsledkom je vydanie zvyšných povolení," skonštatovala Bahýlová. V rámci projektu už boli zrealizované práce na železničnom spodku a železničnom zvršku, káblová chráničková trasa či prekládky optických a metalických káblových vedení.

Práce pokračujú na nástupišti, technologickom objekte, protihlukovej stene, prístreškoch pre cestujúcich a na priľahlých objektoch. Začať sa malo s realizáciou zastávok mestskej hromadnej dopravy, chodníkov a prístreškov pre cestujúcich MHD, avšak zo spomínaných dôvodov tieto práce zhotoviteľ podľa hovorkyne zatiaľ nerealizuje.

„Práce na stavebných objektoch a prevádzkových súboroch, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie, majú trvať do konca mája. Do užívania sa stavba dostane na základe príslušných povolení, ktoré momentálne nevieme časovo ovplyvniť a ani zadefinovať," odpovedala Bahýlová na otázku, či stále platí, že práce by mali trvať do mája a do užívania by sa mal TIOP Vrakuňa dostať v júli. Je teda celkom možné, že pôvodný termín nebude dodržaný a začiatok prevádzky TIOPu sa oneskorí.

Projekt je zaradený do operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Cena za dielo sa pohybuje vo výške 3,9 milióna eur. Zhotoviteľom je TSS Grade. TIOP Vrakuňa je prvým terminálom, ktorý ŽSR realizujú v Bratislave. Má ísť o zásadnú súčasť zvyšovania atraktivity železničnej dopravy a zvyšovania jej významu vo verejnej doprave v Bratislave a jej okolí. 

TIOP Vrakuňa. Zdroj: iMHD.sk

Meškanie sa týka aj ďalších TIOPov

Naplánovaná je aj výstavba ďalších dvoch TIOPov v Ružinove a na Boroch. V súvislosti s TIOP Ružinov prebieha v súčasnosti inžinierska činnosť pre územné konanie. Vydanie územného rozhodnutia sa predpokladá v apríli. Následne sa pristúpi k spracovaniu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. „Vzhľadom na to, že neboli vydané právoplatné územné rozhodnutia, nie je v súčasnej dobe možné definovať termíny pre vyhlásenie verejného obstarávania na realizáciu," pripomína Bahýlová.

V prípade TIOP Lamačská brána (Bory) sú v súčasnosti podľa informácií z TASR zrealizované výruby v plnom rozsahu. Zvyšné práce sa majú začať po doriešení povolení pre stavbu. TIOP na Boroch je do významnej miery previazaný s realizáciou predĺženia Saratovskej ulice v Dúbravke.

S plánmi súvisí aj vízia predĺženia električkovej trate v Dúbravke (Dúbravsko-karloveskej radiály) až do Borov, hoci je už dávno jasné, že uvažovaná trať príde až niekoľko rokov po vybudovaní predĺženia Saratovskej a TIOPu.

K partnerom v rámci rokovaní patrí aj spoločnosť Penta Real Estate, developer Borov. „V rámci predĺženia Saratovskej ulice sme vykúpili pozemky, obstarali kompletnú dokumentáciu a zabezpečili povoľovací proces až do stavebného povolenia (to je už momentálne právoplatné a projekt s týmito povoleniami si od nás prevzalo mesto)," zhrnula ešte minulý mesiac PR špecialistka Penta Investments Lenka Vargová.

Podľa developera nešlo o celkom jednoduchú úlohu. „Náklady na kompletnú dokumentáciu, inžiniersku činnosť a potrebné štúdie a posudky boli vo výške takmer 900-tisíc eur. Celková hodnota pozemkov, ktoré budú trvalo zabraté, predstavuje 1 mil. eur.“ Ďalšie realizačné kroky sú už podľa developera v kompetencii hlavného mesta. „Podľa dostupných informácií momentálne projekt stojí na otázke financovania a na dohode so ŽSR, ktoré v lokalite plánujú výstavbu TIOPU a tieto projekty na seba nadväzujú,“ pripomenula Vargová.

Tieto informácie v podstate potvrdili aj ŽSR ešte minulý rok v decembri. „Železnice SR majú od 31.3.2022 účinnú zmluvu so zhotoviteľom na TIOP č. 2 – Bratislava Lamačská brána (Bory). Od tohto dňa začal zhotoviteľ vykonávať projektovú činnosť na zlúčenej dokumentácii pre stavebné povolenie a realizáciu stavby, ktorá bola odovzdaná 11.11.2022. Železnice SR čakajú na mesto, či bude na realizáciu tzv. „Saratovskej" zo strany mesta uzatvorená a zverejnená zmluva, čo nám dodnes nebolo oficiálne zo strany Mesta oznámené,“ konštatoval koncom minulého roka hovorca ŽSR Denis Dymo.

V súvislosti s predĺžením Saratovskej sme vo februári oslovili aj Magistrát, ktorý na otázky neodpovedal. Realizácia TIOPov, ale aj súvisiacich stavieb, ako je práve predĺženie Saratovskej, môže výrazne pozitívne ovplyvniť dopravu v daných lokalitách a tým aj ich atraktivitu.

Podľa dostupných informácií a vyjadrení sa však zdá, že situáciu aktuálne komplikuje predovšetkým mesto svojou nečinnosťou. Pre napĺňanie plánov magistrátu v oblasti rozvoja verejnej dopravy a utlmovaní individuálnej automobilovej dopravy je to komplikácia. Obmedziť využívanie áut je možné len podporou a budovaním alternatív, ktoré budú dostupné a komfortné. To sa ale dnes v potrebnej miere nedeje - a nie je to nedostatkom prostriedkov. 

(TASR, YIM.BA)

Fotografie z 31.1.2024. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.